Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
jan 082018
 

V novembri minulého roku bola v Múzeu v Zemplínskych Hámroch prezentovaná publikácia s názvom Spomienky na roky dospievania s podtitulom Zemplínske Hámre očami Jozefa Barnu, ktorá obsahovala tri prílohy. Tie sme sa rozhodli dodatočne a na pokračovanie priblížiť i čitateľom Sninských novín a online časopisu Retrospektíva. Táto je v poradí prvá.

Príchod Rhollovcov 

Za uhorskú šľachtu boli od nepamäti považovaní predovšetkým príslušníci maďarskej národnosti. V priebehu vekov sa však v najvyšších spoločenských, politických a cirkevných kruhoch začali objavovať i príslušníci rôznych iných národností. Významné postavenie nadobudli napríklad šľachtici pochádzajúci z Francúzska, Nemecka, Poľska alebo Talianska. Prví Rhollovci sa objavili na východnom Slovensku už niekedy v 16. storočí. Boli to predstavitelia šľachtického rodu, ktorého stredoveké korene by sme mohli hľadať predovšetkým v Nemecku alebo v niektorej inej krajine nemeckej jazykovej oblasti.  

Na Spiši pôsobil Anton Rholl, ktorý niekedy v polovici 18. storočia ťažil medenú rudu neďaleko dnešných Margecian. Za účelom spracovania rudy tu nechal vystavať hutu. Robotníci, ťažiari a ostatní osadníci časom na tomto mieste založili osadu, ktorá sa spočiatku nazývala Fönixhuta, neskôr Rolova Huta. Anton Rholl tu dal taktiež vystavať barokový kaštieľ, neskôr verejnú kaplnku, v okolí ktorej sa nenachádzal ani cintorín, ani krypta. Svetským patrónom kaplnky bol syn Antona Rholla – Michal Rholl. Miestni obyvatelia vyrábali v lesoch drevené uhlie. Povozníci ho odvážali do hámrov a hút v blízkom okolí. Na základe týchto aktivít zaznamenala nielen Rolova Huta, ale i okolité obce pozitívny hospodársky a demografický vývoj. Huta založená Antonom Rhollom fungovala prakticky až do polovice 80. rokov 19. storočia. V druhej polovici 18. storočia sa prví podnikatelia s priezviskom Rholl objavujú i na Zemplíne. Jozef Rholl vlastnil majetkové podiely aj v dnešnom okrese Snina. Rozsiahle majetky vlastnil najmä v Hostoviciach alebo v dnes už neexistujúcej obci Starina. Od grófky Vandernáthovej a jej piatich synov odkúpil nedostavaný kaštieľ v Snine prakticky s celým panstvom. Kaštieľ nechal dostavať v klasicistickom štýle a pri kaštieli dal zriadiť priestranný anglický park. V obciach Hostovice, Pčoliné, Pichne a Starina sa stal svetským patrónom gréckokatolíckych fár a kostolov. V roku 1809 odborníci, ktorých si najal na výskum oblasti, objavili na juhozápadných svahoch Vihorlatského pohoria železnú rudu. V roku 1815 nechal v Jozefovej doline vystavať hutu a hámre. Kolonisti, ktorí tu prišli pracovať, pochádzali z okolia Gelnice a Margecian. Práve oni založili osadu, ktorá sa postupom času rozvinula do samostatnej obce. V osade sa spracovávalo železo a okrem výrobkov pre bežné využitie – kôs, sekier, krompáčov, klincov, riadov na varenie, svietnikov, rámov na zrkadlá, sa tu vyrábali aj známe pece Merkúr. V roku 1841 tu bola vyrobená napríklad aj socha Herkula stojaca na nádvorí kaštieľa v Snine.  

Príchod Rhollovcov do Sniny mal pozitívny vplyv na miestne hospodárstvo a teda i na rozvoj okolitých obcí. Paralela medzi činnosťou Antona Rholla v blízkosti Margecian na Spiši a Jozefa Rholla v okolí Sniny na Zemplíne nie je náhodná. Jozef Rholl bol totiž synom Antona a bratom Michala Rholla. Pochádzal z rodiny, ktorej aktivity spojené so spracovaním nerastných rúd neboli neznáme, pričom rodina disponovala i značnými predchádzajúcimi skúsenosťami v tejto oblasti.  

Právo erbu 

V období stredoveku mal panovník právo udeľovať rytierom erby, ktorými boli označované ich brnenia a prilby. Samotné erby obsahovali výrazné symboly a kontrastné farby, ktoré napomáhali pri rozlišovaní spojencov a nepriateľov na bojisku. Erb (z nemeckého slova das Erbe – dedičstvo) bol udeľovaný na základe erbovej listiny fyzickej osobe – väčšinou pri príležitosti povýšenia do vyššieho, respektíve šľachtického stavu, alebo na základe znakovej listiny právnickej osobe, teda mestu, cechu alebo cirkevnej inštitúcii. Na území dnešného Slovenska vydal doposiaľ prvú známu erbovú listinu v roku 1326 Karol Robert z Anjou Mikulášovi Herczegovi. Najstaršia známa znaková listina bola vydaná v roku 1369 mestu Košice a to nielen v uhorskom, ale aj v celoeurópskom meradle. 

Erby získané na základe erbovej listiny boli dedičné a slúžili na označenie jednotlivca alebo celých rodov. Rod Rhollovcov bol bohatý na potomkov i na vznikajúce derivácie názvu rodu. Pre označenie príslušníkov rôznych vetiev sa používajú rôzne názvy ako Roll, Rholl, Rael, Rhael, Rolly, Rolin a podobne. V texte je označenie pre rod uvádzané jednotne v tvare Rholl. Rhollovci disponujú dvomi rozličnými erbmi, čo môže naznačovať dve rôzne vetvy rodu. Hans Rholl v roku 1486 počas audiencie u Fridricha III. Habsburského vymohol pre seba a svojich dedičov potvrdenie staršieho rodového erbu. Právo na používanie novšieho erbu udelil Rhollovcom žijúcim v oblasti Spiša v roku 1601 Rudolf II. Habsburský. Tento novší erb priniesol so sebou do Sniny i Štefan Rholl. 

 

Ako už bolo naznačené, právo používania erbu mohlo byť udelené aj na základe znakovej listiny mestu, župe, cechu a rôznym cirkevným inštitúciám. Snina, čoby sídlo okresu, disponuje vlastným erbom od roku 1977. V tomto prípade nemožno hovoriť o žiadnej starobylosti. V prípade, že v dávnej minulosti nebol erb panovníkom udelený, pri jeho tvorbe sa vychádza z vyobrazení odtlačkov historických pečatí, respektíve sa pristupuje k vytvoreniu novotvaru obsahujúcemu najlepšie nadčasový prvok charakteristický pre konkrétnu obec. Erb Sniny a erb Zemplínskych Hámrov vychádza z odtlačku jednej a tej istej historickej pečate pochádzajúcej z 19. storočia. Pokiaľ erb Sniny obsahuje iba hámor a žľab naznačujúci vodný náhon, symbolika erbu Zemplínskych Hámrov je omnoho názornejšia – okrem hámra obsahuje aj postavu hámorníka. Je nepopierateľné, že oba erby hovoria o miestnej železiarskej tradícii, za ktorú vďačíme práve príchodu Rhollovcov a ich podnikateľským aktivitám v severovýchodných oblastiach regiónu Horný Zemplín. 

Genéza názvu

Ako už bolo povedané, obec Zemplínske Hámre sa vyvinula z pôvodnej osady pri Snine založenej Jozefom Rhollom v oblasti nazývanej Jozefova dolina (nemecky označovanej ako Jozefsthal, maďarsky ako Józsefvölgy). Osada bola spočiatku známa iba ako Hutta, respektíve ako Szninszka Huta (latinsky Szinnensis Malleatura). Až neskôr nadobudla označenia ako Szinna Hámor alebo Vas Hámor (Sninské Hámre alebo Železné Hámre). Po roku 1918 bola označovaná ako Jozefove Hámre, v roku 1919 vystupuje ako súčasť Sniny pod názvom Pustá Hámra. V období druhej svetovej vojny sa stretávame s označením Sninské Hámre. V roku 1956 Sninské Hámre prekročili v počte obyvateľov číslo tisíc a stali sa samostatnou obcou. V tom čase sa uvažovalo nad novým pomenovaním obce. Jozefova Hamra, či Hamra pod Vihorlatom boli eventuality, ktoré museli ustúpiť názvu Zemplínske Hámre, ktorým obec disponuje dodnes.  

Autor textu: Mgr. Ján Bocan 

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.