Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
mar 252018
 

Zdravotnú starostlivosť o obyvateľstvo v okrese zabezpečovali v minulosti súkromní lekári, lekárnici a pôrodné babice. Okres Snina existuje od roku 1878. Prakticky od zriadenia okresu pôsobil v Snine na poste okresného lekára Dionýz Márton. Posledná zmienka o jeho pôsobení vo funkcii pochádza z roku 1915 a poukazuje na to, že lekár bol v tom čase stále aktívny. V roku 1886 povolil otvoriť prvú lekáreň v meste. Je pravdepodobné, že Dionýz Márton vykonával funkciu okresného lekára až do vzniku Česko-Slovenska a možno aj chvíľu potom.

Sninský okres bol v medzivojnovom období považovaný za jeden z najzaostalejších okresov v republike. Dnes už i taká samozrejmosť ako lekárske ošetrenie nebolo v tomto období až také samozrejmé. V roku 1919 bol do Sniny Červeným krížom vyslaný pracovník, ktorého úlohou tu bolo zriadiť mobilnú nemocnicu na potlačenie epidémie škvrnitého týfusu, červienky a kiahní. Na území celého okresu sa okrem tejto dočasnej ambulancie nenachádzala jediná nemocnica. Okres disponoval okresným lekárom a troma obvodnými lekármi.

Od roku 1920 zastával funkciu okresného lekára František Kornfeld. Narodil sa 22. decembra 1890 rodičom Salomonovi a Kataríne. Otec pôsobil ako zbormajster, matka bola ženou v domácnosti. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Plzni. Štúdium na Lekárskej fakulte Nemeckej univerzity v Prahe ukončil v roku 1916. Promoval u profesora Biedla. Po absolvovaní štúdií pôsobil ako lodný lekár. Bol to vzdelaný a aktívny človek. Priatelia ho oslovovali ponemčeným menom Franz. V roku 1923 sa stal spoluzakladateľom pobočky Červeného kríža v Snine. O rok neskôr miestnemu zastupiteľstvu navrhol zriadenie okresnej núdzovej nemocnice s miestnosťou vybavenou dezinfekčnými prístrojmi. Zastupiteľstvo jeho návrh prehodnotilo a kvôli vysokým finančným nákladom schválilo iba zriadenie jednej miestnosti na dezinfekčné účely. V roku 1925 bola v Snine vytvorená pobočka Masarykovej ligy proti tuberkulóze. Za jej predsedu bol zvolený okresný náčelník Július Durčinský, za konateľa prednosta železničnej stanice František Pokorný a bezplatné lekárske poradenstvo mal na starosti okresný lekár František Kornfeld.

Jeho manželka Alžbeta Kornfeldová rodená Nussbaumová bola taktiež lekárkou. Narodila sa 31. mája 1894. Rozprávala lámanou češtinou, a plynulou nemčinou. Alžbeta v Snine v roku 1930 zriadila očnú ambulanciu. František Kornfeld sa zaoberal najmä liečbou tuberkulózy a vyzdvihoval pozitívne účinky očkovania. Okrem toho zaviedol pravidelné návštevy lekárov v obciach okresu. Povinnosťou obvodného lekára bolo navštíviť dvakrát do mesiaca každú obec v okrese s výnimkou mimoriadnych situácií. Miestni ľudia meno lekára väčšinou komolili – najčastejšie ho volali Koromfelt. Na priloženej fotografii je vyobrazený doktor Kornfeld s rodinou počas kúpania v Ciroche. Snina Kornfeldovcom neučarovala natoľko, aby tu dokázali ostať dlhšiu dobu. V roku 1931 František, Alžbeta a ich dve dcéry Sabina a Eleonóra odišli do Gelnice, kde do roku 1938 František Kornfeld pôsobil vo funkcii okresného lekára. Osud však rodine nebol naklonený. Keďže boli židovského vierovyznania, celá rodina bola v máji roku 1942 internovaná v Žiline, neskôr v pracovnom tábore v Novákoch a Seredi. V októbri bola rodina deportovaná do Osvienčimu, kde okrem Eleonóry všetci zahynuli. František Kornfeld zomrel 11. októbra 1944.

Po odchode Františka Kornfelda do Gelnice v roku 1931 prevzal voľné miesto okresného lekára v Snine Andrej Slávkovský. Bol to mladý lekár z nemajetnej rodiny, ktorý promoval v roku 1928 na univerzite v Bratislave. Pochádzal z okolia Spišskej Novej Vsi, konkrétne z Hrabušíc. Do Sniny prišiel spolu s priateľkou, s ktorou sa krátko po príchode rozišiel a oženil sa s Máriou Pappovou – dcérou riaditeľa Zemplínskeho lesného hospodárstva Gustáva Pappa, ktorú priatelia nazývali Marka alebo Mary. Bol to typ dievčaťa, ktoré bolo veľmi samostatné. Študovala na Rodinnej škole v Prahe – to bol typ školy, kde sa mladé dievčatá učili ako sa postarať o domácnosť, rodinu a deti. Bola veľmi nevtieravá a inteligentná. Vždy mala rada deti a ešte zaslobodna pracovala v Krčskej nemocnici v Prahe. V Krči bolo v tej dobe vyhlásené sanatórium pre opustené deti bez rodičov. Tam pôsobila asi rok, potom sa vrátila do Sniny a vydala sa. Svadba sa uskutočnila v sobotu 7. septembra 1935 v Snine. Mária bola povahovo skôr málovravná, s nikým sa veľmi nerozprávala a väčšinou sa držala v pozadí. Spočiatku bola do manžela – čerstvého štyridsiatnika, napriek pätnásťročnému vekovému rozdielu šialene zamilovaná, neskôr zamilovanosť postupne opadala. Najmä keď sa mestom začali šíriť chýry o tom, že  manžel svoju mladú ženu podvádza. Ako pár pôsobili nevšedne. On ako český spisovateľ a básnik Vítězslav Nezval, ona ako americká herečka Nicole Kidman. Slávkovský bol politickým presvedčením republikán. Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, známa tiež ako Agrárna strana, vytvorila v Snine Okresné združenie úradníkov, učiteľov a zriadencov, ktorého členmi boli prakticky všetci vyššie postavení štátni úradníci. V združení figuroval aj okresný lekár Andrej Slávkovský. Mladá rodina bývala vo vilke na Staničnej ulici, kde v miestnosti nachádzajúcej sa hneď pri vstupe bola zriadená ordinácia s oknom smerujúcim na honosnú vilku Jozefa Nitscheho, dlhoročného správcu miestnej píly. Miestni pamätníci si Andreja Slávkovského pamätajú ako rázneho človeka s nervóznou povahou, kvôli ktorej sa ho obávali a stránili najmä deti. „Moja mama Helena Bérešová (1896 – 1973) pracovala v dome Slávkovských ako kuchárka. Jej úlohou bolo navariť a prestrieť na stôl. Pani Slávskovská bola dáma, mamu oslovovala slovami Ilonka-néni (z maďarčiny – teta Helenka – poznámka red.). Slávkovskí zamestnávali ešte slúžku, ktorá okrem iného odpratávala použitý servis zo stola, keď Slávkovskí dojedli. Najčastejšie sa stravovali na presklenej verande v tvare písmena L, v zadnej časti domu. Keď mama išla variť, ja som ostávala doma spolu so sestrami. Niekedy sa mi cnelo a tak som vybehla z domu a utekala za mamou do práce. Doktor Slávkovský bol robustný chlap. Ešte som len stála na ulici a zdiaľky sa približovala k domu, zbadal ma, zdvihol ruku a pohrozil. A ja som sa ihneď otočila a utekala späť domov. Bol to grobian a nemal spôsoby. Deti mali pred ním veľký rešpekt.“, spomína na okresného lekára pani Mária Kirňáková (1932). Rodine Slávkovských sa v Snine dňa 24. mája 1936 narodil syn Eduard. Mária bola šťastná a veselo ho kočíkovala po meste. Edko sa však nedožil ani veku dvoch rokov a 30. apríla 1938 zomrel. Pochovaný je na starom cintoríne v Snine, jeho náhrobok sa nachádza priamo pod miestom posledného odpočinku jeho starej mamy Anny Pappovej, rodenej Zacharovej (1886-1924). Mária bola smrťou syna zdrvená, veľa plakala, dlho smútila a často navštevovala cintorín. Andreja to privádzalo do šialenstva. „Počas poslednej rozlúčky s nebohým synom, ktorý bol vyložený na presklenej verande v dome a pri ktorom sa modlilo niekoľko pozvaných žien, bol prítomný aj doktor Slávkovský a bol ako zmyslov zbavený. So stratou syna sa nevedel zmieriť a v zúrivosti udrel päsťou po stole takou silou, že až rakvička poskočila o pár centimetrov“, spomína ďalej pani Mária. Andrej a Mária po smrti syna Eduarda zo Sniny odišli. Istý čas pôsobili v Spišskej Novej Vsi, kde si Andrej zriadil ambulanciu v priestoroch mimo rodinného domu. Nechcel miešať prácu s rodinnými záležitosťami. Ako sa zvykne vravievať, čas zahojí všetky rany. Zúrivý lekár, ktorý si dlhú dobu smrť syna vyčítal, sa dokázal zmeniť na nepoznanie. Stal sa z neho skromný a umiernený človek zmierený s osudom. Rokmi mu zmena prostredia iba prospela. Po čase sa stal otcom dvoch dcér.

V jari roku 1939 okres Snina zanikol. Jeho východnú časť obsadili maďarské vojská a západná časť okresu bola pričlenená k okresu Humenné. Ako bolo spomenuté v úvode článku, pôvodný okres bol rozdelený na tri obvody. Každý obvod disponoval vlastným obvodným lekárom. O tých si taktiež niečo povieme, ale až nabudúce.

Autori článku: Ján Bocan a Daniela Fridrichová

  One Response to “Najstarší známi okresní lekári v Snine”

  1. príspevok ma veľmi zaujal. Dozvedel som sa veľa nového o zdravotnej starostlivosti v Snine a okolí. Teší ma, že pátrate, po týchto informáciach. Ján Bogner

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.