Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
jan 072015
 

Predchodcom dnešnej pohľadnice bol korešpondenčný lístok. Úplne prvý korešpondenčný lístok na svete bol do poštového obehu uvedený 1.10.1869 v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Jednalo sa o veľmi odvážny krok zo strany pošty, pretože vtedajšie predpisy týkajúce sa prepravy hovorili iba o starostlivo uzatvorených listoch odosielaných v zapečatenej obálke, ktorých obsah musel byť bezpečne uchránený pred očami verejnosti.

Návrh na zavedenie korešpondenčného lístka bol schválený s určitými obavami týkajúcich sa zachovania listového tajomstva, no ako sa ukázalo, obavy boli zbytočné. Odoslanie korešpondenčného lístka bolo omnoho lacnejšie ako tomu bolo pri zapečatenej obálke. Aj vďaka tomu sa jeho používanie stalo veľmi populárnou záležitosťou. Rozmery prvého korešpondenčného lístka boli 120×88 milimetrov, jedna strana slúžila na vypísanie adresy prijímateľa, druhá strana sa používala na napísanie správy pre prijímateľa.

Prechod od korešpondenčného lístka k pohľadnici nenechal na seba dlho čakať. Odosielatelia totiž začali stranu určenú k napísaniu správy prikrášľovať rôznymi kresbami, neskôr sa na tejto strane korešpondenčného lístka objavujú rôzne strojové prítlače plniace reklamnú funkciu. Postupom času používané prítlače a ilustrácie zaberali stále väčší priestor a obrazová strana pohľadnice sa rozmohla a rozšírila natoľko, že na nej neostal priestor pre napísanie správy. Adresná strana musela byť teda rozdelená na dve časti, vpravo vznikol priestor pre vypísanie adresy prijímateľa, ľavá strana slúžila na napísanie samotnej správy. Začiatkom 20. storočia sa v súvislosti s rozvojom fotografickej techniky začínajú objavovať prvé pohľadnice v podobe, ako ich poznáme dnes.

Z obrazovej strany pohľadnice je možné vyčítať slová Szinna (Snina) – Fo-ter (Hlavná ulica). Vek pohľadnice nie je jednoduché určiť. Samotná pohľadnica môže byť aj o niekoľko rokov staršia ako údaje vyčítané z jej adresnej strany (obrázok dole).

Najčastejšou témou obrázkovej strany pohľadníc boli vyobrazenia miest a obcí, no rozmáhali sa aj historické, umelecké, politické, náboženské, či humorné motívy. V období Rakúsko-Uhorska boli vydávané pohľadnice miest a obcí, v ktorých sa nachádzali zaujímavé stavby, najčastejšie kostoly, kaštiele a iné pánske sídla. Zlatý vek klasických pohľadníc je ohraničený rokmi 1896-1905. V tomto období by sa teoreticky mali objaviť aj prvé pohľadnice znázorňujúce Sninu. Existuje zopár pohľadníc z prvej dekády 20. storočia, svojim spôsobom sú vzácne a ich presné datovanie je niekedy nemožné presne určiť. O vydávaní pohľadníc v období Rakúsko-Uhorska sa zachovalo veľmi málo spoľahlivých záznamov, preto sa pri určovaní môžeme najčastejšie opierať iba o poštové údaje uvedené na pohľadnici. Jedným zo spôsobov ako určiť približný vek pohľadnice je vyčítanie presného dátumu z dennej pečiatky, ktorou je znehodnotená použitá známka. Veľakrát sa však jedná o nezreteľný odtlačok pečiatky, z ktorého nie je možné vyčítať časový údaj. Keď sa oprieme o existujúce informácie spojené s vývojom pečiatok, tak sa nám podarí určiť iba rozmedzie rokov v ktorých sa daná pečiatka používala. Ďalším spôsobom určenia veku pohľadnice je určenie na základe použitej známky. Najbežnejšie známky, ktoré sa v tomto období používali, sú známky zelenej farby o hodnote 5 fillerov, ktoré vyobrazujú korunu, ako symbol kráľovskej moci a bájneho vtáka Turula, ktorý podľa povesti nasmeroval maďarský ľud k úpätiu Karpát, za ktorými našli svoj dnešný domov. Práve tieto známky boli opakovane vydávané v rokoch 1900, 1904, 1906, 1908, 1909 a 1913. Rozdiely medzi jednotlivými ročníkmi je možné spoľahlivo určiť až po preskúmaní typu priesvitky (ochranný prvok na známke) a použitého zúbkovania, ktoré boli pri každom ročníkovom vydaní čiastočne alebo úplne rozdielne. Po odlepení známky pohľadnica značne stráca na svojej hodnote. Veľakrát sa stretávame s pohľadnicami, z ktorých už niekto v minulosti známku odlepil. K určeniu veku takýchto pohľadníc, môže napomôcť časový údaj, ktorý uviedol odosielateľ pohľadnice, priamo v texte správy pre prijímateľa.


Z pečiatky uvedenej na adresnej strane pohľadnice je možné vyčítať údaj Takcsány (Stakčín) 908 – AUG – ?1, v texte pre prijímateľa je uvedený dátum 1908 VIII/20. Presný dátum odoslania pohľadnice môžeme s istotou určiť na 21. august 1908. Dátum odoslania nie je možné spájať s dátumom výroby pohľadnice. Ten by bolo možné spoľahlivo určiť až po objavení záznamov vydavateľstva viažúcich sa na konkrétne vydanie.

Je potrebné si uvedomiť, že poštové celistvosti týkajúce sa Sniny, spadajúce do načrtnutého obdobia, je celkovo vzácnosťou objaviť v neporušenom stave. Jedná sa o starožitnosti staršie ako 100 rokov. Snina v období zlatého veku pohľadnice nepatrila medzi progresívne sa rozvíjajúce mestá s bohatou históriou, preto aj šanca objavenia pohľadnice zobrazujúcej mesto, jeho časť alebo blízke okolie je prakticky pomerne nízka.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.