jan 282015
 

Základným komunikačným prostriedkom človeka je ľudská reč. Prostredníctvom reči dokážeme sprostredkovávať vlastné myšlienkové obsahy iným osobám. Písaný text je jedným z najjednoduchších spôsobov zaznamenania rečového prejavu. V dnešnej dobe nemusia byť texty zaznamenávané výhradne na papieri. Poznáme množstvo textových editorov, ktoré umožňujú písanie, editovanie a ukladanie textu v digitálnej podobe. Taktiež posielanie správ prostredníctvom elektronických systémov nebolo nikdy jednoduchšie a rýchlejšie, ako je tomu dnes. Okrem e-mailu existuje množstvo komunikačných služieb, ktoré umožňujú obojstrannú online komunikáciu v reálnom čase. Veda a technika napreduje obrovskou rýchlosťou, vznikajú stále nové komunikačné technológie.

 

 

Obrázok demonštruje prechod od korešpondenčného lístka k pohľadnici. Miesto pre správu je ešte stále vyhradené v na obrazovej strane, z ktorej bolo časom prehodené na stranu adresnú.

V minulosti, kedy ľudia nepoznali žiadnu elektroniku, bol spôsob komunikácie na väčšie vzdialenosti omnoho ťažší. Pred rokom 1860 tvorila základ písomného styku medzi dvoma vzdialenými osobami listová zásielka prepravovaná poštou. Ani poštová doprava nebola v minulosti organizovaná tak, ako je tomu v súčasnosti. Zásielky prevážali poštmajstri pešo alebo koňmo. Doručiť zásielku do rúk adresáta trvalo aj niekoľko týždňov. S rozvojom cestnej, železničnej, leteckej a lodnej dopravy na prelome 19. a 20. storočia došlo k lepšiemu organizovaniu a doručovaniu listových zásielok poštou. S prudkým nárastom písomných správ spojených s rozvojom výroby a obchodu, sa začala klasická listová zásielka v uzatvorenej obálke javiť ako príliš drahá a zbytočná. Z tohto dôvodu zaviedla Rakúska pošta, dňa 1.10.1869, ako prvá na svete korešpondenčný lístok.

Priestor adresnej strany je prakticky celý vyhradený pre napísanie adresy. V minulosti musela byť každá poštová zásielka označená tak poštovou pečiatkou pošty z ktorej bola odosielaná, ako aj poštovou pečiatkou pošty v mieste určenia. Pečiatkou pošty z ktorej zásielka odchádzala bola znehodnocovaná známka. V našom prípade je možné z pečiatky vyčítať, že pohľadnica bola odoslaná zo Sniny (Zemplén-Szinna) dňa 2.8.1903 (903-AUG-02).

Korešpondenčný lístok predstavoval omnoho lacnejšiu, otvorenú formu komunikácie. Predná strana korešpondenčného lístka slúžila na napísanie adresy, zadná strana slúžila na zaznamenanie správy. Vývoj poštového styku sa nezastavil a časom bolo povolené pridávanie rôznych grafických pritlačí na zadnú stranu korešpondenčného lístka. Postupom času sa podoba korešpondenčného lístka pretransformovala do podoby pohľadnice. Korešpondenčný lístok bol predlohou pre prvé pohľadnice, no popri pohľadniciach sa používanie korešpondenčných lístkov zachovalo dodnes.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.