Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
sep 232018
 

Pri príležitosti konania druhého ročníka podujatia Medzi troma hranicami bola vydaná rovnomenná publikácia s podtitulom Obraz Sniny a okolia v literatúre a v spomienkach. Prvú z celkovo piatich zaradených spomienok s názvom Stručná správa o priebehu prestavby mesta Snina v rokoch 1973 až 1990, poskytol pán Karol Wielkievič (1928, Stropkov), ktorý rozpráva o prestavbe Sniny v období, kedy pôsobil na poste predsedu spočiatku miestneho, neskôr mestského národného výboru.

Pred komunálnymi voľbami, ktoré sa konali koncom novembra 1972, ma oslovili dvaja čelní predstavitelia okresu so žiadosťou, aby som kandidoval za predsedu Miestneho národného výboru (MsNV) v Snine. Po dlhšej konzultácii sme sa dohodli, že prijímam kandidatúru. Stalo sa tak za predpokladu, že v prípade môjho zvolenia do úradu, trvám na zabezpečení prestavby mesta, ako na spoločnej úlohe pre Sninu a okresné orgány. S mojím návrhom na prestavbu mesta súhlasili z objektívnych dôvodov. Už v tom čase totiž disponovali informáciou o prudkom náraste výroby v závode Vihorlat a informáciou o zvýšenej potrebe nových pracovníkov. Počet zamestnancov Vihorlatu bolo plánované navýšiť o číslo 1600. Do konania volieb ostávali približne dva mesiace, počas ktorých som sa zoznamoval so situáciou s ohľadom na možnosti konania prestavby mesta. Overil som si v akom stave sa nachádza smerný územný plán a narazil som na prvý problém. Ten spočíval v tom, že starý územný plán je vyčerpaný a s novým sa doposiaľ neuvažovalo. V tomto čase sa stavalo veľmi málo bytov a vtedajší územný plán počítal už len s asanáciou ulice 1. mája, kde mohlo byť realizovaných maximálne 300 bytov. Za účasti okresných orgánov a závodu Vihorlat som požiadal Krajský národný výbor (KNV) o  vypracovanie nového smerného územného plánu pre Sninu. Na základe tejto požiadavky bol spracovaný časový harmonogram postupu, ktorý bol závodom Stavoprojekt Košice dodržaný.

Príprava územia na výstavbu narážala na veľmi vážny problém. V tom čase v Snine bolo ešte veľa poľnohospodárskych usadlostí s individuálnym poľnohospodárstvom. Problém spočíval v tom, že Štátnemu majetku Stakčín dovtedy odovzdali poľnohospodári na obrábanie iba časť svojich pozemkov. Na zostávajúcej časti chovali podľa štatistiky 1154 kusov hovädzieho dobytka, ktorého väčšina bola denne vyháňaná na pasienky v Lešnom. Pri pasení kráv sa susedia striedali tak, že jeden pastier každodenne vyháňal na pašu dobytok viacerých chovateľov. Za nedostatok celého tohto systému by sme mohli považovať fakt, že po ceste do Lešného sa vyháňané kravy, najmä na Sídlisku II. a Sídlisku I. porozchádzali pomedzi budovy, čím znehodnocovali životné prostredie pre bývajúcich, a to aj na priestoroch, ktoré cez deň využívali deti. Dobytok, ktorý bol chovaný v záhradách nachádzajúcich sa v južnej časti mesta, znižoval počet vyháňaných kráv. Ale aj napriek tomu bolo potrebné navrhnúť nejaké riešenie.

S vedením Vihorlatu sme sa dohodli, že sa pokúsime získať od poľnohospodárov súhlas na odovzdanie zostávajúcej pôdy Štátnemu majetku Stakčín. Pre tento účel bola z pracovníkov mestského národného výboru a Vihorlatu vytvorená poverená skupina, ktorá túto úlohu dokázala splniť v časovom období dvoch mesiacov. S každým majiteľom bola spísaná predbežná dohoda. Podpísané dohody boli odovzdané na prevzatie pôdy Štátnym majetkom Stakčín. Problém vyháňania kráv do Lešného bol vyriešený tak, že Štátny majetok v centre pasienkov v Lešnom, nechal postaviť moderné maštale a vhodné dojnice, respektíve jalovice od chovateľov odkúpil. Priebeh procesu získavania majiteľov pozemkov na odovzdanie pôdy Štátnemu majetku Stakčín bol  ukončený. Výnimku tvorilo osem usadlostí s konskými poťahmi, ktoré boli ponechané na obrábanie pôdy väčších záhrad Sniny.

Pre nedostatok pitnej vody v časti Východoslovenského kraja bola urýchľovaná výstavba Vodárenskej nádrže Starina. Mesto Snina sa na riešení problémov pri výstavbe vodárenskej nádrže podieľalo prípravou bytov v bytovkách a prípravou územia na individuálnu bytovú výstavbu. Nakoľko dodávateľ – závod Chemkostav sa oneskoril s prípravou územia v miestnej časti Brehy, boli sme nútení prístupové cesty k stavebných pozemkom riešiť výstavbou provizórnych ciest za pomoci prenosných panelov a to tak, aby sme nezaberali priestor pre výstavbu definitívnych inžinierskych sietí. Tieto opatrenia sme boli nútení uskutočňovať tak, aby nezaostávala samotná výstavba vodárenskej nádrže a hlavne, aby sa občania mohli plynule sťahovať zo svojich domov. Išlo totiž o urýchlenú potrebu vody pre východoslovenské mestá od Sniny po Košice. Pri sťahovaní sme boli  svedkami padajúcich sĺz za starým domovom. Mestský národný výbor preto každoročne organizoval stretnutia rodákov s tým, že im pripravil kultúrny program. Stretnutia rodákov sa organizovali každý rok v inom meste – Snina, Humenné, Vranov nad Topľou s cieľom pokračovania až po Košice z vďaky obyvateľov týchto miest za pitnú vodu zo Stariny.

Rozvoj Vihorlatu vytvoril vynikajúce podmienky pre prestavbu mesta. Plánované zvýšenie pracovných síl o 1600 pracovníkov vytváralo priestor pre výstavbu väčšieho počtu bytov. Dovtedy pre Vihorlat postačovali byty na Sídlisku I. Pôvodná koncepcia rozvoja Vihorlatu bola zmenená a nová koncepcia počítala s navýšením počtu pracovníkov. Tým sa menila aj požiadavka na prípravu územia pre komplexnú bytovú výstavbu v už dávnejšie zabudovanej časti mesta, ktorú sme začali v okrskoch F, G a H smerom od Sídliska I. pozdĺž Pčolinskej cesty k železničnému priecestiu s celkovou kapacitou 552 bytov. Ďalej sa pokračovalo vo výstavbe sídliska Mier na ulici Kukučínovej a 1. mája s celkovým počtom 1054 bytov a sídliska Centrum s rozsiahlou občianskou vybavenosťou a kapacitou 400 bytov. V tom čase pripravoval Vihorlat modernizáciu špeciálnej výroby s vysokým nárokom na bytovú výstavbu a ubytovanie montážnych pracovníkov. Z tohto dôvodu bol postavený v centre mesta prevádzkovo-sociálny objekt a urýchlene sa pripravovalo územie na sídlisku Komenského s rozsiahlou asanáciou domov. Nakoľko po roku 1990 špeciálna výroba vo Vihorlate bola zrušená, následkom čoho sa znížila potreba ďalších bytov. Po roku 2000 boli na sídlisku Komenského ukončené posledné rozostavané byty s občianskou vybavenosťou. Smerný plán určil aj postup asanácie. Boli sme si vedomí, že asanáciou bude predčasne dotknutá aj obchodná sieť, preto sme k tomuto účelu pripravovali náhradné priestory. Bolo potrebné rozšíriť kapacitu čistiacej stanice odpadových vôd a včas oznámiť majiteľom termíny asanácie dotknutých domov. Je potrebné pripomenúť i vytváranie dobrých  podmienok majiteľmi asanovaných domov pre prípravu a odovzdanie územia stavebnému podniku Chemkostav. Poďakovanie si zaslúžia všetci občania dotknutí asanáciou. Nakoľko ani v jednom prípade nedošlo k deložovaniu, začiatok výstavby ďalších bytov nebol ohrozený, čo pomohlo plynulej výstavbe.


Karol Wielkievič počas vítania detí do života.

Stabilizácia mužskej pracovnej sily narážala na vážny problém. Vznikol vysoký deficit potrebných pracovísk pre ženskú zamestnanosť. Tento problém bol vyriešený skrz obuvnícky priemysel postavením závodu Jas s dennou výrobou 1300 párov obuvi pre tuzemský a zahraničný trh. Táto úloha bola včas splnená, čo pomohlo k stabilizácii mužskej pracovnej sily vo Vihorlate.

Zaznamenali sme pripomienky občanov, že zváranie počas nočných zmien vo Vihorlate spôsobuje svetelné oblúky siahajúce až do obytnej zóny a znehodnocujúce spánok obyvateľov. Narušenie spánku spôsoboval taktiež nadmerný hluk. Tieto problémy sme sa rozhodli vyriešiť výsadbou parku s rozlohou takmer 6 hektárov, umiestneného medzi Vihorlatom a obytnou zónou. Zvolili sme cestu výsadby parku odrastenými stromami. Stromy veľkosti niekoľko metrov sa presádzali v zime, keď bol zamrznutý obal koreňového systému. Veľkú zásluhu na výsadbe parku má kolektív zamestnancov pod vedením vtedajšieho riaditeľa technických služieb Jozefa Mariniča. Poďakovanie si taktiež zaslúži Ladislav Maxim, vtedajší hlavný inžinier Lesného závodu v Snine, ktorý poskytol materiálnu pomoc – samotné stromy a technické poradenstvo. Mestskému zastupiteľstvu by som do budúcnosti odporučil prijať uznesenie, na základe ktorého bude park vyhlásený za chránené územie. Veľkú pozornosť sme venovali najmä ozeleňovaniu sídlisk. Nakoľko Sídlisko Komenského je už dávno dobudované, v jeho ozeleňovaní odporúčam urýchlene pokračovať.

Spolu s Vihorlatom sme pred prestavbou volili heslo: „Snina je Vihorlat a Vihorlat  je Snina“. Zásluhu Vihorlatu na prestavbe mesta dokáže oceniť iba ten, kto začne v súčasnosti kalkulovať s možnosťami a perspektívou mesta bez Vihorlatu.

Autor spomienky: Karol Wielkievič
Prepis a štylizácia: Mgr. Ján Bocan

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.