Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
nov 242018
 

Reklama je fenoménom dnešnej doby. Pri zakladaní nových spoločností sa kladie predovšetkým veľký dôraz na názov firmy. Niektoré spomedzi súčasných spoločností často disponujú sofistikovanými, často nič nevraviacimi a ťažko zapamätateľnými názvami. Ľudia kedysi neboli bombardovaní reklamou tak, ako je tomu v dnešnej konzumnej spoločnosti zvykom. V predvojnovom období si základné potraviny dokázali vyprodukovať svojpomocne. Kupovalo sa len skutočne nevyhnutné, ako napríklad cukor, soľ a rôzne suroviny, ktoré bolo možné zakúpiť spolu s iným tovarom v zmiešaných obchodoch. Obchodovaním sa v Snine zaoberali prevažne židia. Ich predajne sa najčastejšie nachádzali priamo v časti ich vlastného obytného domu. Názvy obchodíkov sa automaticky odvodzovali od mien predajcov – „U Rosina“, „U Eichlera“, „U Rochlicza“ a podobne. V povojnovom období na reklamu predávaných produktov nezvyšoval čas. Skutočným problémom bolo zabezpečovanie základných potravín pre život. Potraviny boli na prídel, na takzvaný lístkový systém. Postupom času boli v Snine zriaďované predajne potravín Zdroj Jednota.

Jedna z najstarších predajní Zdroj Jednota na Leninovej ulici v Snine nazývaná „U Roňďošky“.

Vedúcou predajne na fotografii bola Anna Roňďošová, rodená Klecová (1931) a Sninčania túto predajňu pomenovali podľa nej. Pani Roňďošová, dnes svieža takmer deväťdesiatnička si zaspomínala:

„Pochádzam zo Zvaly. Môj otec tu pôsobil ako učiteľ. Učiteľom bol aj môj dedo, ale ten svojho času učil v Hrušove. V roku 1948 som sa vydala. Môj manžel bol taktiež učiteľom. Pochádzal od Bardejova, z Malcova. Kde ho preložili učiť, tam sme bývali. Dva roky učil v Ostružnici, neskôr jeden rok v Ruskej Volovej, sedem rokov v Smolníku a jeden rok v Čukalovciach.  Tu prestal učiť a začal pracovať ako osvetový pracovník. Do Sniny sme prišli v roku 1960. Ľudia boli vtedy iní ako sú dnes. Boli menej nároční. Pracovala som v predajni potravín. Do práce som chodila s radosťou. Hoci som sa tam musela nadrieť, lebo v tej dobe nebolo skoro nič balené, ale každý deň som sa tešila do práce. Balené neboli ani také tovary ako slivkový lekvár, či marmeláda. Niekedy nastala situácia, že nebolo ani do čoho baliť. Inokedy zase bola marmeláda taká riedka, že ju nebolo možné vôbec zabaliť. Papier, do ktorého sa balilo sme volali klobúkový papier. Nebol to kvalitný mastný papier, ale skôr naopak. Všetko, čo bolo trochu redšie, prepustil. Vo dvore, asi dvesto metrov od predajne sa nachádzal sklad. Polmetrákové mechy naplnené múkou bolo potrebné najprv nanosiť do predajne, vyložiť na pult, z pultu vysypať do veľkých zásuviek. V jednotlivých zásuvkách boli naberačky, ktorými sme múku naberali do papierových vreciek a takto zabalené sme to predávali zákazníkom. Cukríky sme predávali v takých tých papierových kornútoch. V skutočnosti budovu, v ktorej sa predajňa potravín nachádzala, vlastnil pán Nevoľník, ktorý prenajímal priestory podniku Jednota Medzilaborce. Na takéto podrobnosti si dnes už možno nikto nepamätá, no potraviny „U Roňďošky“ ostali v pamäti Sninčanov dodnes.“

Anna Roňďošová so svojimi kolegyňami, pani Močkovskou a pani Kellyovou.

V konečnom dôsledku, názov obchodu odvodený od reálneho priezviska vzbudzuje u ľudí dôveryhodnosť, poukazuje na históriu a kontinuitu. Potraviny „U Ronďošky“ zanikli počas asanácie starej časti mesta v období osemdesiatych rokov minulého storočia.

Svetlejší osud stihol ďalšiu predajňu potravín v Snine, ktorá bola taktiež Sninčanmi pomenovaná podľa vedúcej pracovníčky. Supermarket Coop Jednota na Palárikovej ulici dodnes Sninčania poznajú pod názvom „U Filovej“. Frázy ako autobusová zástavka pri Filovej, byt na predaj pri Filovej a podobne používajú tak pamätníci, ako aj mladí, ktorí pôvod názvu už iste ani nepoznajú. Príbeh názvu predajne poznám, pretože si ho v spomienkach spájam so svojim otcom, Štefanom Kračuníkom  (1933-1978). Pre vysvetlenie je potrebné vrátiť sa až do roku 1949, kedy sa môj otec po prvýkrát stretol s budúcim spolužiakom, Teodorom Filom (1933) z Dolnej Stredy. Stalo sa tak v závode Makyta v Púchove, kde obaja pôsobili ako krajčírski učni. Odvtedy sa ich budúce životy uberali do Sniny. Ale to už nechám spomínať dnes osemdesiatpäť ročného uja Fila:

„So Štefanom nás spojila lavica v škole a láska k volejbalu. Po úspešnom absolvovaní učilišťa, obaja bez peňazí a bez záväzkov, sme sa nechali zlákať na štátnu prémiu vo výške 22.150,- Kčs, ktorá bola vyplatená každému, kto prešiel od ľahkého priemyslu ku ťažkému. V tom čase sa už budoval v Snine závod Vihorlat, kde potrebovali mladých strojárov. Po zaučení sme sa obaja stali jeho zamestnancami a posilnili sme volejbalový oddiel. A takto som sa stal obyvateľom Sniny. Spočiatku som býval v priváte, neskôr vo vtedajšom internáte v kaštieli. Popred kaštieľ viedla cesta zo Zemplínskych Hámrov a na tej ceste som stretol mladú Hámorčanku, Alžbetu Maxovú, ktorú som zvykol odprevádzať až domov a po čase sme sa vzali. Takto sa meno Filo dostalo do Sniny.“

Pani Alžbeta Filová chvíľu pracovala v závode Vihorlat. Po materskej dovolenke sa zamestnala v Zdroji Medzilaborce a nie dlho predávala aj v Zelovoci na sídlisku I. Tam sa prejavila ako talentovaná predavačka a po čase sa stala vedúcou predajne potravín na Sídlisku I. Spočiatku išlo o pultový predaj, ktorý sa neskôr pretransformoval do podoby predajne potravín.

Alžbeta Filová (1934-2011) so svojimi kolegyňami z mliekarne, s pani Ďurkovou a pani Gnipovou.

Snina sa rozrastala, začalo sa s výstavbou sídliska II. Zdroj tu začal stavať novú samoobslužnú predajňu. Vedenie závodu poverilo vtedy už skúsenú pani Filovú dozorom nad stavbou a po ukončení stavebných prác bola v roku 1970 menovaná za vedúcu modernej samoobsluhy, v ktorej radi nakupovali Sninčania z celého mesta a okolitých dedín. Po jej odchode do dôchodku v roku 1990 predajňu potravín prevzala jej sestra, pani Marcišáková. Od roku 2002 patrí predajňa COOP Jednote Vranov a vedúcou je neter pani Filovej, Iveta Didirková. Tá dôstojne reprezentuje to, čo v minulosti vybudovala jej teta. Napriek tvrdej konkurencii si predajňa „U Filovej“ udržuje svoje dobré meno dodnes. Predáva totiž kvalitné slovenské pekárenské, mliečne a mäsové výrobky.

Autori textu: Mgr. Ján Bocan a Daniela Fridrichová

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.