Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
dec 092018
 

Prvá decembrová nedeľa, v kalendári dátum 2. december 2018, pod ním poznámka: Výstup na Vojtaň. V poradí už 61. ročník podujatia. Skúsim v stručnosti priblížiť, o čo ide. V roku 1957 sa v jednu novembrovú nedeľu vybrali na turistický výstup, dnes už nežijúci páni Jozef Bajus (1925-1986), Štefan Bajus (1929-2006), Ján Bajus (1932-2011), Jozef Gábor (1926-2015), Štefan Marinič – Šteksi (1927-1989) a Jozef Karľa – Ruštin (1934-2016). Výstupom si chceli pripomenúť obdobie konca druhej svetovej vojny, kedy sa v jeseni 1944 pod vrchom ľudovo nazývaným „Vojtaň“, sústredilo obyvateľstvo lokality „Podhora“, aby tu v bezpečí lesov severne od mesta Snina, prečkalo prechod frontu. Tento výstup je považovaný za nultý ročník neskorších organizovaných výstupov. Ďalší výstup sa uskutočnil v prvú decembrovú nedeľu roku 1958 a je považovaný za prvý oficiálny výstup. Jeho termín sa do súčasnej doby nezmenil, výstup nebol za posledných šesťdesiat rokov ani raz vynechaný a uskutočňoval sa za každého počasia.


Ukážka pozvánky k výstupom, ktoré boli v minulosti organizované v rámci turistického oddielu Bajus a spol.

Na tohtoročný výstup som sa vybral spolu s Jozefom Štofirom a Dušanom Reiserom. V septembri tohto roku sme spolu absolvovali turistický pochod v smere Patria-Kamenné-Starý cintorín, teraz sme zmenili poradie a začali na starom cintoríne, odkiaľ naše kroky smerovali do lokality Kamenné, aby sme tu na vlastné oči overili smutnú, avizovanú skutočnosť. Drevený kríž venovaný pamiatke hájnika Rudolfa Ullmanna, ktorý tu bol v septembri tohto roku osadený a riadne vysvätený, niekto zrezal a zanechal voľne pohodený.


Zrezaný kríž sme zodvihli a opreli o najbližší strom.

Zrezaný bol hladko, pravdepodobne pílkou na železo. Po preskúmaní kríža sme našli stopy po akomsi skúšobnom reze. Páchateľ začal rezať asi v stoji, no nakoľko sa mu táto činnosť musela zdať únavná, pravdepodobne si sadol alebo čupol a finálny rez viedol v menšej výške. Aspoň takto sme situáciu laicky vyhodnotili. Rez bol zamazaný blatom, čo môže poukazovať na to, že kríž bol spílený nie naraz, ale na etapy a stopa po liste píly bola blatom maskovaná. Čo na to povedať? Je to naozaj zarážajúce a veľmi smutné.

Naše ďalšie kroky viedli popri povyše vysadenom zoskúpení jedlých gaštanov až k vrcholu hory Patria. Tu sme sa streli so skalnými účastníkmi výstupu na „Vojtaň“. Zohriali sme sa pri praskajúcom ohni, v ktorého plameňoch sa už pripravovala živánska pochúťka a opekala sa slanina a cibuľa. Ochutnali sme tradičné jedlo, ktoré sa tu v čase výstupu každoročne podáva – chlieb s opečenou cibuľkou a kúskom slaninky, nazývaný cibuľaburger. V čase, keď na „Vojtani“ stála dnes už pomaly zabudnutá lesnícka chatka, varieval sa guľáš. V súčasnosti sa od tejto tradície upustilo a populárne je opekanie slaniny, ktorá sa po opečení stlačí v nerezových kliešťoch, stiskom ktorých je z nej odstredená masť potrebná na omastenie pripraveného chleba. Aj čo sa týka samotného výstupu, pokiaľ v minulosti na „Vojtaň“ chodievala jedna organizovaná skupina účastníkov, dnes sú výstupy individuálne. Účastníci prichádzajú najčastejšie vo dvojiciach alebo trojiciach. Za najdôležitejšie je považované stretnutie na vrchole, ktoré začína minútou ticha venovanou zosnulým účastníkom predchádzajúcich ročníkov.


Staršia generácia účastníkov výstupov.

Pri ohni sa spomínalo na staré časy, reč padla aj na mená a prídomky starých sninských rodín. Doba pokročila a podpísala sa nielen na prídomkoch, ale aj krstných menách. Napríklad také meno Michal. Dnes sa ich nositelia familiárne označujú ako Mišovia, v povojnových časoch to boli Miťovia a predtým Michala v Snine neoslovoval nikto inak ako Miľo. Počas spomínania sa pretriasala, povedzme filozofická otázka týkajúca sa vajca a kuraťa. Aké meno je staršie? Bajus alebo Štofik? Možno ste o tom nevedeli, ale staré záznamy týkajúce sa obyvateľov Sniny totiž spomínajú aj nositeľov priezvisk zapísaných cez pomlčku Štofik-Bajus, prípadne Bajus-Štofik. Na otázku, čo bolo skôr, sme nenašli odpoveď ani na historických „fejs-bukoch“. Najstaršie zápisy týkajúce sa historických výstupov je totiž možné objaviť vyrezané aj na okolitých bukoch.


Ukážka historického „fejs-buku“.

Čas neúprosne plynie a pán Ján Bajus (1942)niekdajší najmladší účastník výstupov (nachádzajúci sa na čiernobielej fotografii tretí zľava), bol označený za najstaršieho účastníka tohtoročného výstupu (na aktuálnej farebnej fotografii v strede spodného radu).


Väčšina účastníkov tohtoročného výstupu na „Vojtaň“.

Podujatie sme ukončili spoločnou fotografiou. Cestou domov sme prechádzali okolo vrchu, ktorý Sninčania označujú ako „Horúci verch“, o ktorom sa dodnes traduje, že na jeho úpätí neustále tleli miliére, prostredníctvom ktorých sa získavalo drevené uhlie. Teplo z miliérov vyžarovalo do okolia dymom zahaleného vrchu, ktorý si pravdepodobne vďaka tomuto javu vyslúžil i svoje pomenovanie. Zistiť prečo sa „Vojtaň“ nazýva práve „Vojtaňou“, sa mi napriek môjmu úsiliu doposiaľ nepodarilo. Niektoré sninské názvy sú asi predurčené k tomu, aby ostali zahalené rúškom tajomstva.

Autor textu: Ján Bocan
Autori foto: Ján Bajus a Ján Bocan

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.