jan 132019
 

Niekedy si kladiem otázku, či má vôbec zmysel popularizovať neveľmi známe kultúrne pamiatky. Stále sa totiž nájde skupinka nadšencov schopná niečo zmysluplné navrhnúť, vytvoriť a spropagovať, no zároveň sa nájdu aj ignoranti, ktorých jediným zámerom je ničiť. V predminulom roku sme zorganizovali podujatie, prostredníctvom ktorého sme sa aktívnym spôsobom snažili prepojiť záujem o históriu regiónu s turistikou. Akcii sme dali názov Medzi troma hranicami. Naše kroky viedli k historickému trojhraničnému stĺpu, ktorý sa nachádza nad obcou Osadné. Tento stĺp bol dlhšiu dobu prevrátený, no pred uskutočnením podujatia ho niekto postavil. Približne týždeň po podujatí si niekto dal tú námahu vyliezť na toto odľahlé miesto a trojhraničný stĺp znovu prevrátiť. Momentálne nemám informáciu o tom, či stĺp stojí alebo leží. V minulom roku sme sa v rámci druhého ročníka podujatia zastavili pri masívnom drevenom kríži v lese neďaleko Belej nad Cirochou. Kríž bol venovaný pamiatke hájnika Rudolfa Ullmanna, ktorý bol v roku 1929 na tomto mieste zastrelený skupinkou zlodejov. Pri príležitosti konania podujatia bol kríž vysvätený rímskokatolíckym kňazom. O necelý mesiac po uskutočnení podujatia niekto vyšliapal k tomuto vzdialenému miestu, drevený kríž zrezal a nechal ho tam pohodený ležať. V tomto roku, v rámci tretieho ročníka podujatia predbežne plánujeme navštíviť Novú Sedlicu a uskutočniť výstup k súčasnému trojhraničnému stĺpu umiestnenom na Kremenci. Popri tom máme záujem spropagovať kultúrne pamiatky v okolí, medzi ktoré nepochybne patrí napríklad aj „Chalúpka Deduška Večerníčka“. Dúfame len, že po uskutočnení podujatia nenájdeme chalúpku prevrátenú alebo nejakým iným spôsobom poškodenú. Vyznieva to síce ako žart, ale rád by som upozornil, že ľudská hlúposť sa naozaj nezastaví pred ničím…


Trojhraničný stĺp nad Osadným, stav v roku 2006.

Na malú chvíľu sa ešte vrátim k Ullmannovmu krížu. Zrezaný kríž bolo do istej chvíle možné a taktiež plánované opraviť. Nápravu škody by dokázala zabezpečiť železná obruč, ktorá by spojila pevnú časť kríža osadenú v zemi s jeho voľne pohodenou odrezanou časťou. Avšak. Niekto si dal opäť námahu, odrezanú časť kríža polial neznámou horľavinou a zapálil. Následne rameno kríža oddelil, vrchnú časť kríža odlomil a odniesol. Týmto počínaním zabránil akejkoľvek možnej oprave. Radšej sa zdržím komentára, názor na celú vec nech si vytvorí každý čitateľ sám…


Súčasný stav Ullmannovho kríža.

Len nedávno som sa dozvedel, že vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu sa nachádza lesnícky skanzen, ktorého cieľom je prostredníctvom zastávok náučného chodníka priblížiť širokej verejnosti prácu lesníkov a históriu ťažby dreva. V rámci skanzenu bol v roku 2004 zriadený aj symbolický lesný cintorín. Jeho ústredným miestom je machom porastené bralo, nachádzajúce sa v prítmí lesného interiéru. Na brale, cez ktoré preteká vodopád, je umiestnený unikátny kovový kríž v tvare kmeňa stromu. Bralo nesie nápis „Večne im spievajú lesy“.


Bralo s nápisom „Večne im spievajú lesy“.

V priestoroch cintorína sa taktiež nachádza pamätná stena s tabuľkami obsahujúcimi mená lesných zamestnancov, ktorí zomreli pri výkone svojho povolania. V súvislosti so záujmom o osobu hájnika Rudolfa Ullmanna som v auguste tohto roku kontaktoval vedenie skanzenu s prosbou týkajúcou sa vyrobenia tabuľky, ktorá by obsahovala meno tohto človeka.


Pamätná stena s tabuľkami.

Vedúci lesníckeho skanzenu, Ing. Michal Kofira mojej požiadavke vyhovel, za čo mu patrí veľká vďaka a v súčasnej dobe sa meno Rudolfa Ullmanna (1891-1929) nachádza na tabuľke pamätnej steny symbolického cintorína. Pri prezeraní fotografií, ktoré mi pán Kofira poslal a na základe dodatočných informácii som zistil, že na pamätnej stene sa nachádza aj ďalšia tabuľka s menom pochádzajúcim z okresu Snina.


Tabuľky s menami obetí.

Konkrétne ide o Miroslava Barnu (1957-2010) pôvodom zo Zemplínskych Hámrov, ktorý pracoval ako lesný robotník – kočiš dopravujúci vyťažené drevo z lesa do obce. V Mŕtvej doline, nachádzajúcej sa prakticky hneď pod Sninským kameňom, utrpel ťažký pracovný úraz hlavy. Bol prevezený do nemocnice v Snine, odtiaľ do nemocnice v Košiciach. Jeho úraz mal žiaľ fatálne následky. V rámci spomienky na dobrého priateľa zadal podnet na výrobu tabuľky pán Jozef Lukáč.

Sninský okres by určite vedel ponúknuť aj ďalšie mená hodné tohto typu zápisu v Čiernom Balogu. Tragický osud nie nepodobný osudu spomínaného Rudolfa Ullmanna postihol aj hájnika z obce Ulič – Rudolfa Merganca. Historické výpovede hovoria, že hájnik Merganc pri pochôdzke natrafil na dvoch pytliakov – bratov. Tí, keď ho zbadali, dali sa na útek. Keď hájnik na výstrahu vystrelil do vzduchu, jeden z bratov sa potkol a spadol na zem. Druhý brat, mysliac si, že ho hájnik trafil, namieril na neho a jedinou ranou ho zabil. Prípad sa vyšetroval počas celého obdobia prvej Československej republiky. Pytliakov sa však nikdy nepodarilo nájsť a postaviť pred súd.


Miesto, kde bol zastrelený Rudolf Merganc, v pozadí pomník – „Mergancov kameň“.

Na pamiatku Rudolfa Merganca bol na mieste jeho skonu postavený pomník s príznačným názvom – „Mergancov kameň“. Dal ho vyrobiť a postaviť gróf Thielle Winckler. V súčasnosti vedie k pomníku školský náučný chodník lemovaný starými dubmi, končiaci uprostred lesa pod Veľkou Ostrou, pri pomníku, ktorý je spomienkou na nezvyčajnú tragédiu pánskeho hájnika z roku 1922. Na pomníku je vytesaný dnes už len ťažko čitateľný text: „Na pamiatku nášmu horlivému horárovi Rudolfovi Mergancovi ktorý 4. prosinca 1922 ráno o pol siedmej hodine v 33 rokoch svojho veku obeťou sa stal svojho povolania. Na tomto mieste bol ukrutnou rukou pytliaka usmrtený. Správa veľkostatku Thielle-Wincklera, Ulič.“

Autori textu: Mgr. Ján Bocan, Ing. Ján Čabin
Autori foto: Ing. Ján Čabin, Ing. Michal Kofira, Dušan Reiser, PaeDr. Marek Štutika

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.