Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
máj 012015
 

Krátko po ukončení Prvej svetovej vojny, dňa 28. októbra 1918 boli územia Slovenska a Podkarpatska spolu s Krajinami českej koruny – Českom, Moravou a Sliezskom zjednotené v nezávislý demokratický štát nazývaný Prvá československá republika. Doba bola hektická a vytváranie nových štátnych celkov po rozpade Rakúsko-Uhorska sa nezaobišlo bez určitých konfliktov a ťažkostí.

Na území dnešného Maďarska, bola dňa 16. novembra 1918 vyhlásená Maďarská republika. Tá existovala krátku dobu, pretože už 21. marca 1919 sa moci chopila Komunistická strana a vytvorila Maďarskú republiku rád. Pod jej vplyvom bola v Prešove dňa 16. júna 1919 vytvorená Slovenská republika rád, pod ktorú spadalo územie južného a východného Slovenska. Snahou Maďarskej a Slovenskej republiky rád bolo zjednotenie a vznik komunistického Uhorska. Diktatúra Slovenskej republiky rád na Slovensku netrvala dlho – 7. júla 1919 bola potlačená a územia, ktoré okupovala, boli obsadené československým vojskom. Maďarská republika rád zanikla krátko potom – 1. júla 1919.

Prakticky až do tejto doby sa nachádzalo obyvateľstvo žijúce na území dnešného regiónu Zemplín pod jazykovým vplyvom Maďarska. Učitelia na školách dovtedy vyučovali po maďarsky, maďarským jazykom sa komunikovalo na úradoch a často krát sa maďarčina stávala aj jazykom používaným pri náboženských obradoch v kostoloch. Obyvatelia novovzniknutej Československej republiky sa na základe ústavy považovali za príslušníkov „československého národa“ a oficiálnym jazykom bol jazyk „československý“.

 

 

Jednou z prvých medzivojnových pohľadníc Sniny je pohľadnica znázorňujúca časť parku pri rímskokatolíckom kostole a časť majera v blízkosti kaštieľa, ktorý kvôli stromom nie je na pohľadnici vidieť.

Fotografiu vytvoril michalovský fotograf Alexander Halász, ktorý fotografoval a vydával pohľadnice týkajúce sa prevažne obcí vtedajšej zemplínskej župy ešte v období Rakúsko-Uhorska. Je pravdepodobné, že v prípade tejto konkrétnej pohľadnice sa nejedná o jej prvé vydanie – moja úvaha spočíva v tvrdení, že Halász nepotreboval nikoho, kto by sprostredkoval vydanie pohľadnice, nakoľko mal možnosť vydávať pohľadnice sám, pod svojím menom. Napriek tomu je ako vydavateľ uvedený Henrich Rochlicz – obchodník židovského pôvodu, ktorý bol majiteľom papiernictva v Snine. Je otázne, či mal vybavenie k samostatnému vydávaniu pohľadníc alebo si tlač pohľadníc objednával v externej tlačiarni mimo mesto.  Ako predlohu k vydaniu pohľadnice mohol Rochlicz použiť v horšom prípade existujúcu pohľadnicu, ktorá bola vydaná už v skoršom období, v lepšom prípade mohol od Halásza odkúpiť fotografiu Sniny za účelom vydania vlastnej pohľadnice. K informácii, ako tomu v skutočnosti bolo, sa v dnešnej dobe dopátrame už iba veľmi ťažko. Faktom ostáva, že pohľadnica vydaná Rochliczom vznikla pravdepodobne v rokoch 1918-1919. Pohľadnica obsahuje dvojjazyčný text použitý pri jej popise. V časoch Rakúsko-Uhorskej monarchie by bol tento text uvedený v maďarskom, respektíve v nemeckom jazyku. Za čias Československej republiky sa popisné texty pohľadníc uvádzali v slovenskom, respektíve českom jazyku. To ma vedie k domnienke, že pohľadnica bola vydaná buď v dobe, kedy Rakúsko-Uhorsko čelilo prehratej vojne, v druhej polovici roku 1918, kedy už nezáležalo na striktnom dodržiavaní zaužívaných predpisov pri popisovaní pohľadníc, alebo bola vydaná práve v časoch krátkeho pôsobenia Slovenskej republiky rád, v lete roku 1919, kedy Rochlicz pri popisovaní nevedel, či bude obnovené Uhorské kráľovstvo alebo Československá republika. V súvislosti s vydaním tejto pohľadnice mi napadla ešte jedna možnosť – pokiaľ sa jednalo o staršiu pohľadnicu, ktorá bola vydaná ešte počas Rakúsko-Uhorska autorom fotografie Alexandrom Halászom, musela obsahovať maďarský text, ktorý Rochlicz neprepísal, ale iba doplnil o text slovenský. V tomto prípade by teoreticky mohla byť táto pohľadnica vydaná aj o rok neskôr, teda v roku 1920. Poukazuje na to jej výrobné číslo – 19727, ktoré je spomedzi všetkých povojnových pohľadníc, ktoré som mal možnosť prezrieť, najnižšie. Pohľadnice vydané Rochliczom v neskoršej dobe obsahujú aj rok vydania. V roku 1921 mali pohľadnice vydávané Rochliczom číslovanie vyššie ako 20000. Asi toľko v tejto malej pohľadnicovej záhade.


Použitý odtlačok pečiatky veľa neprezrádza, s istotou môžeme povedať iba, že sa jedná o československú pečiatku a jediná číslica, ktorú dokážeme bez pochybností identifikovať je číslica 9. Zelená 50 halierová známka s vyobrazením Tomáša Garrigue Masaryka bola vydaná až 7. marca roku 1925, čo by mohlo zvádzať k nesprávnemu určeniu veku pohľadnice.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.