Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
aug 252019
 

V tomto roku sme pomerne dosť veľa priestoru venovali rôznym okrúhlym výročiam. Z pohľadu milovníkov knižných publikácii sme však na jedno zabudli, takže aspoň takto dodatočne, hoci so značným oneskorením. Dňa 22. júla 1919, čiže pred viac ako sto rokmi, prijali poslanci Revolučného národného zhromaždenia zákon o verejných knižniciach. Každá obec nachádzajúca sa v Česko-Slovensku bola povinná zriadiť a udržiavať v chode knižnicu, aby sa ku knihám dostali bežní ľudia, ktorí si nemohli dovoliť utrácať peniaze za nákup kníh. Bol to krok, ktorého cieľom bolo prispieť k všeobecnej vzdelanosti. Keďže bolo po prvej svetovej vojne a obce boli povinné vyhradiť peniaze na chod verejných knižníc, išlo o proces zdĺhavý a prakticky zo dňa na deň nerealizovateľný. Avšak napriek tomu sa už v roku 1920 nachádzalo na československom území celkovo 2885 knižníc. V roku 1929 ich počet vzrástol na viac ako šestnásť tisíc.

Začiatkom 20. rokov minulého storočia je možné v Snine pozorovať činnosť miestneho osvetového zväzu. Išlo o spolok pôsobiaci v provizórnych podmienkach bez schválených stanov disponujúci verejnou knižnicou. Doposiaľ sa nám však nepodarilo zistiť, kde táto knižnica sídlila. Vieme iba, že spolok nedisponoval žiadnou miestnosťou a preto sa nemohol venovať prednáškovej činnosti. Jeho konateľom bol František Pokorný. Napriek tomu, že spolok pozostával z viacerých odborov, nepodarilo sa mu rozvinúť svoju činnosť do očakávaných rozmerov. Na činnosť spolku nadviazal Okresný osvetový zbor v Snine, ktorý bol založený 13. marca 1924. Jeho predsedom bol okresný náčelník Július Durčinský, podpredsedom školský inšpektor František Havlas, konateľom správca školy Václav Jeřábek, knihovníkom učiteľ Ladislav Hegyi a pokladníkom pracovník okresného úradu Gustáv Frank. Okresný osvetový zbor v spolupráci so školským inšpektorátom koordinoval zakladanie knižníc v okrese. Funkciu knihovníka v jednotlivých obciach okresu zastávali najčastejšie učitelia so záujmom o verejný život. Paradoxne, v roku 1924 sa v sninskom obvode školského inšpektorátu nachádzalo 47 škôl, v ktorých pôsobilo 39 učiteľov. Zakladaním verejných knižníc boli poverované komisie tvorené členmi miestnych kultúrnych spolkov a obecných zastupiteľstiev. V máji 1924 pôsobili osvetové komisie v Belej nad Cirochou, Dlhom nad Cirochou, v Snine a Stakčíne, teda v obciach, ktoré mali počet obyvateľov vyšší ako 1000.

Koncom roku 1936 sa verejné knižnice nachádzali v každej jednej obci sninského okresu. Na tomto mieste si dovoľujeme uverejniť zoznam obcí s vtedajším počtom obyvateľov a počtom knižných zväzkov zaradených do verejnej knižnice.

Názov obcePočet obyvateľovPočet kníh
Belá nad Cirochou1840120
Berezovec17088
Čukalovce430103
Dara21052
Dlhé nad Cirochou132692
Dúbrava355109
Hostovice728107
Hrabová Roztoka13741
Inovce35745
Jalová172102
Kalná Roztoka68058
Klenová975106
Kolbasov39876
Kolonica65185
Ladomírov61942
Michajlov229104
Nechvalová Poľanka46554
Nižná Jablonka32893
Nová Sedlica77270
Ostrožnica21874
Papín97598
Parihuzovce24589
Pčoliné101181
Pichne517210
Príslop20363
Runina37686
Ruská Bystrá32892
Ruská Volová47592
Ruské86977
Ruský Hrabovec606112
Ruský Potok50465
Smolník39775
Snina4032661
Stakčianska Roztoka36760
Stakčín1935222
Starina91159
Strihovce414124
Šmigovec35073
Telepovce61570
Topoľa56649
Ubľa1090210
Ulič1141122
Uličské Krivé55542
Valaškovce321108
Veľká Poľana791164
Vyšná Jablonka540118
Zboj 110822
Zubné445107
Zvala56770

Z uvedeného zoznamu vyplýva nasledujúca skutočnosť – štatisticky najvyšší počet zväzkov nachádzajúcich sa v obecnej knižnici vzhľadom k počtu obyvateľov je pozorovateľný v obci Jalová (zaokrúhlene 1,7 obyvateľa na jeden knižný zväzok), naopak prvenstvo v najnižšom počte zväzkov na obyvateľa pripadá obci Zboj (zaokrúhlene 50,4 obyvateľov na jeden knižný zväzok).

V roku 1936 verejné knižnice nefungovali v obciach Berezovec, Ladomírov, Kolbasov a Uličské Krivé. Je potrebné uviesť, že nie všetky uvádzané knižné zväzky nachádzajúce sa vo verejných knižniciach boli písané v slovenskom alebo českom jazyku. V obciach s vysokým percentom rusínskeho obyvateľstva bolo do knižnice zaradených i mnoho ruských kníh. Napríklad v obci Pichne bolo z celkového počtu 210 kníh, 100 kníh v slovenskom a 110 v ruskom jazyku. V obecnej knižnici v obci Príslop bolo všetkých 63 kníh v ruštine. Určité percento kníh tvorili aj knihy maďarské alebo nemecké, ktoré tu ostali po maďarských úradníkoch. Tí po vzniku Česko-Slovenska, odišli do Maďarska.

Z celkového množstva 661 knižných zväzkov uvádzaných pri obci Snina sa 190 nachádzalo v samostatnej knižnici zriadenej vo vtedajšej osade Sninské Hámre (v súčasnosti Zemplínske Hámre). Knižnica a čitáreň v Snine sa nachádzali v priestoroch štátnej ľudovej školy. Išlo pravdepodobne už o nové priestory, ktoré Okresný osvetový zbor v Snine využíval i na usporadúvanie prednášok a nácvik divadelných hier. V roku 1925 bolo mestom Snina vyhradených 1000 korún na dobudovanie knižničného fondu. Členmi knižničnej rady boli v tomto období učiteľ Ján Janek a dôstojník vo výslužbe Ján Lodr. V čase veľkej hospodárskej krízy vykonával okresný osvetový zbor bezplatnú distribúciu časopisov v rámci chudobných obcí okresu.

Štátna ľudová škola pri rímskokatolíckom kostole v Snine
(prostredná budova na pravej strane).

Na záver možno iba kvôli predstave – súčasný knižničný fond Mestskej knižnice v Snine obsahuje 36 584 knižných jednotiek (údaj z 30. júna 2019). Vzhľadom k počtu obyvateľov mesta ide o veľmi potešiteľné číslo.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.