História zberateľstva

Zberateľstvo v staroveku bolo reprezentované najmä klenotnicami umiestňovaných v chrámoch. Tie obsahovali najmä knihy, astronomické prístroje a iné umelecké výtvory z drahých materiálov. V tomto období sa dôraz kládol najmä na vytváranie knižníc. V Babylonii boli vytvárané archívy klinových tabuliek, v Egypte boli uchovávané papyrusové zvitky. Podobné zberateľské úsilie bolo vyvíjané v Číne a Indii. V Európe sa s prvými zberateľskými tendenciami stretávame u Grékov a Rimanov. Rím bol známy tým, že okrem zvláčania vojnovej koristi v podobe umeleckých predmetov do hlavného mesta, sa tu začali budovať aj prvé súkromné knižnice. Vrcholom starovekého zberateľstva bolo vybudovanie Alexandrijskej knižnice, ktorá bola zároveň múzeom najkrajších stredovekých umeleckých predmetov.

Stredoveké zberateľstvo bolo ohraničené možnosťami svojej doby. Zbierky v tomto období budovali iba vladári a veľmoži v podobe šperkov a prepracovaných zbraní, a cirkev, ktorá najmä na pôde kláštorov a kostolov budovala zbierky látok, rezieb a sakrálnych predmetov, kam patria napríklad kalichy a iné nádoby a pomôcky spojené s liturgiou. V tej dobe si Európania začali uvedomovať príliv východného umenia v podobe exotických predmetov, ktoré tu v podobe koristi prinášali križiaci zo svojich ťažení. Tieto predmety sa často stávali stredobodom záujmu šľachty, ktorá sa snažila obohatiť svoju klenotnicu nezvyčajnými kúskami.

Zlatý vek pre zberateľstvo nastal až z príchodom renesancie. V Európe sa začala študovať antická kultúra, na ktorej základoch za začalo vyvíjať aj renesančné umenie. V tej dobe sa začalo s podnikaním prvých vykopávok a so zakladaním prvých zbierok antických výtvorov. Do popredia sa dostalo najmä zbieranie vzácnych obrazov, ale i umeleckých a exotických predmetov, prírodnín a rôznych kuriozít. Opäť by sa dalo povedať, že všetko zberateľské úsilie ležalo v rukách vladárov a šľachticov. Neskôr sa zberateľstvo dostalo aj k strednej meštianskej vrstve, medzi ktorou sa stálo populárnym najmä zbieranie renesančných kníh a grafiky. Rozšírením zberateľstva od veľmožov smerom k bežným majetnejším ľuďom, môžeme pozorovať vznik obchodu s umeleckými predmetmi a s tým spojený príchod prvých falzifikátov. Okrem trhov, kde sa predávali umelecké predmety spolu s remeselníckymi výrobkami vznikla aj špeciálna forma obchodovania – aukcia. Aukcie prebiehali pod dohľadom cechov maliarov a príbuzných odvetví za predpokladu zachovania určitých pravidiel. Cechy sa podieľali na ocenení a určovaní vyvolávacej ceny. Na aukciách sa objavovali najmä ucelené umelecké zbierky a pozostalosti. Umelecká produkcia tejto doby znamenala vzostup aj pre zberateľstvo. Z radov bežných obchodníkov s umením vystupuje skupina historikov a znalcov, ktorí začínajú mapovať trh a svoje zistenia publikovať v podobe prvých katalógov, úzko spätých s konaním aukcií. Katalógy prerástli do špecializovanej literatúry, ktorá slúžila ako kľúč k určovaniu a taktiež k overeniu originality konkrétneho umeleckého diela. Zberatelia si začali uvedomovať väčšiu, či menšiu hodnotu svojich zbierok, čo sa prejavilo v dvoch smeroch. Zbierky sa stali obľúbenou súčasťou dedičstva alebo sa stáli predmetom aktuálnych dražieb. Literatúru obohatili prvé knihy určené najmä zberateľom, ktoré mapovali veľkosť a najmä osudy konkrétnych rodinných zbierok, respektíve zbierok určitých krajín.

Vlna romantizmu, ktorá zasiahla Európu v 19. storočí, znamenala pre zberateľstvo obrat k ľudovému umeniu, ktoré bolo stále viac potláčané priemyselnou výrobou. Moderným sa stalo zbieranie umeleckých diel s príchuťou exotiky. Zo zberateľstva sa stala celosvetová záležitosť. Každá krajina disponovala určitými zberateľskými špecifikami a horlivými zberateľmi sa stali tak jednotlivci ako aj múzeá. Zberateľské aktivity prispeli k dotvoreniu moderného vkusu doby. Zaznamenávame prvé rozdeľovanie umeleckých diel podľa zberateľských disciplín. Počet záujemcov o zberateľstvo v danej dobe rapídne narástol a zároveň narástol aj počet obchodov so starožitnosťami vo veľkých mestách, či v menších mestečkách. Taktiež muzeálna činnosť zaznamenala obrat od vytvárania všeobecných zbierok k vytváraniu špecializovaných zbierok. Všestranná muzeálna zbierka zvykla byť rozdeľovaná do špecializovaných expozícií, vznikli aj prvé špecializované múzeá, napríklad múzea vlastivedné, národopisné, priemyselné a mnohé iné.

Začiatkom 20. storočia niektoré krajiny vplyvom špecifického politického systému zaznamenávajú rozvoj súkromného zberateľstva, iné rozvoj zberateľstva muzeálneho. Minulé storočie predstavovalo systém mnohých zmien, svetom otriasli dve svetové vojny, do popredia sa dostávajú nové trendy a umelecké smery. Ručnú výrobu začala stále viac nahrádzať výroba manufaktúrna. Mnoho výrobkov určených na každodenné použitie vznikalo na výrobnom páse. Takéto výrobky boli prakticky rovnaké a vyrábali sa vo veľkých nákladoch. Práve kvôli tomu nie sú tieto predmety také vzácne a natoľko vyhľadávané ako predmety, ktoré boli zhotovené rukami človeka. Ručná výroba začala upadať, tak ako aj všetky remeslá, pretože boli postupne nahradzovaní priemyselnou výrobou. Napriek tomu do popredia vystúpili snahy o zachovanie a udržiavanie ľudového remesla a umenia. Aj vďaka tomu má dnešný zberateľ možnosť doplňovať svoju zbierku modernými predmetmi, ktoré sú určené predovšetkým presne na tento účel. Zberateľstvo preto nachádza isté zadosťučinenie aj v dnešnej dobe.

Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.