feb 202016
 

V dnešnej uponáhľanej dobe potrebuje asi každý občas vypnúť a relaxovať. Vo väčších mestách je bežné vidieť ľudí sediacich v parku niekde na lavičke zahĺbených do čítania kníh. Keď sa zamyslím, zisťujem, že v Snine takéto niečo nie je možné. Chýbajúca prirodzená stromová zeleň na vydláždenom námestí v centre mesta je počas letných mesiacov nahradzovaná umelými kvetináčmi s vysadenými muškátmi. Ako dieťa si pamätám na park pri rímskokatolíckom kostole obkolesený múrom, v okolí ktorého rástlo mnoho krovín. Dnes je park otvorený hluku áut, ktoré neustále parkujú v jeho blízkosti. Pred hlukom sa dá ukryť vo Vihorlatskom parku, kde však chýbajú vhodné lavičky, na ktoré by sa dalo sadnúť, oprieť chrbát, uvoľniť sa, otvoriť knihu a čítať… Netreba sa ohliadať do ďalekej minulosti, aby človek pochopil, že aj zeleň v meste sa mení a s ňou aj možnosti a formy oddychu ľudí. Snáď najväčšími zmenami prešiel park pri kaštieli, ktorý je z roka na rok chudobnejší na stromy a bohatší na prevrátené koše s odpadkami a chodníky s porozbíjanými fľašami. Je pravdou, že človek poznáva históriu miest predovšetkým prostredníctvom návštevy múzeí, hradov, či zámkov, no zamyslel sa niekedy niekto nad návštevou parku?

Termín Historiá použil pravdepodobne po prvýkrát starogrécky rétor a historik Eforos z Kýmy (400 – 330 pred Kristom). Vo svojej najznámejšej práci Všeobecné dejiny, poukazuje na to, že pod dejinami je nutné chápať nielen vývojové procesy v spoločnosti, ale i v prírode. Používa termíny ako dejiny prírody alebo prírodná história. Eforos býva označovaný za prvého univerzálneho historika.


Časť mapy z roku 1866 zobrazujúca park za sninským kaštieľom.

Zo starých máp a historických dokumentov vieme, že už od 17.storočia bol neodmysliteľnou súčasťou Sniny aj park obkolesujúci drevenú kúriu, ktorá tu stála ešte dlho pred výstavbou murovaného kaštieľa. Z majetkových súpisov z roku 1654 je zrejmé, že v tom čase, za vlády Drugetovcov, bol v parku vybudovaný aj rybník, pri ňom bol záhradný a dokonca aj kúpeľný domček. V 19. storočí, po dostavbe murovaného kaštieľa miestnym podnikateľom a vlastníkom panstva Jozefom Rhollom, bola premena parku najvýraznejšia. Pred kaštieľom dal Rholl vysadiť francúzsky park a pôvodný park dal rozšíriť na veľký anglický park, do ktorého pribudli exotické stromy a kvetinové záhony z Holandska. Anglický park bol rozdelený na dva okruhy – veľký a malý, ktoré boli vzájomne poprepájané chodníkmi. V parku rástlo mnoho druhov listnatých a ihličnatých drevín ako vŕba biela, javor poľný, brest horský, jelša lepkavá, dub letný, agát biely, hrab obyčajný, lipa malolistá, pagaštan konský, platan javorovolistý, borovica čierna, smrek obyčajný, jedľa biela, či smrekovec opadavý. Park si udržal svoju podobu prakticky až do nástupu socializmu. V tej dobe už nebolo možné pôvodný park označiť iným slovným spojením ako historická zeleň. Historickú zeleň v meste dotvárali aleje – jedna viedla od kaštieľa smerom k obci Belá nad Cirochou, druhá od starého cintorína ku kalvárii, malá aleja sa nachádzala na ostrove s kaplnkou sv. Jána Nepomuckého, ktorý bol s brehmi Cirochy spojený dvoma drevenými mostmi.


Na prvom obrázku môžeme vidieť alej smerujúcu ku kaplnke Rhollovcov na starom cintoríne, na druhom obrázku vidíme alej lemujúcu starú cestu do Belej nad Cirochou a taktiež alej na ostrovčeku pri kaplnke Jána Nepomuckého. Tretí obrázok zobrazuje detail tejto aleje.

V dnešnej dobe sa často rekapituluje obdobie socializmu a jeho vplyv na kultúrne pamiatky. Pokým panstvu v minulosti stačilo zblízka si vychutnať vôňu kvetov a užiť si pohľad na koruny stromov, nová doba si začala vyžadovať radikálne zmeny, ktorým sa nanešťastie nevyhol ani historický park v Snine. Stalo sa to na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia, keď pod pílou skončili mnohé cudzokrajné stromy a kry z historického parku. Nahradili ich viaceré športoviská – na dolnej terase parku futbalové ihrisko, dnes známe ako staré respektíve škvarové ihrisko, v blízkosti kaštieľa volejbalové ihrisko, tenisový kurt a kolkáreň, vo východnej časti parku letné kúpalisko. Prečo bolo rozhodnuté umiestniť tieto objekty práve do historického parku? Tieto športoviská už v súčasnosti neexistujú, na športové a voľnočasové aktivity je príležitostne využívaná len plocha bývalého škvarového ihriska v dolnej terase historického parku. Koncom 50. rokov sa začalo uvažovať nad výstavbou nemocnice. Pôvodne sa navrhovalo, aby bola nemocnica postavená pod lesom v časti Sniny zvanej Bramhora. Návrh neprešiel a s výstavbou nemocnice sa začalo v roku 1960 – opäť v priestoroch historického parku. Z rozprávania starých Sninčanov sa človek dozvie všeličo. Napríklad aj to, že nemocnica sa nepostavila v časti Bramhora vraj preto, že v navrhovaných miestach stála chatka, ktorá slúžila na rekreáciu miestnych predstaviteľov komunistickej strany. Tí navrhovali zbúrať kaštieľ ako pozostatok buržoázie v meste a namiesto neho postaviť nemocnicu. Budova kaštieľa však toho času bola využívaná ako domov mládeže, na presťahovanie ktorého sa v meste nenašli vhodné náhradné priestory. Nemocnica bola teda postavená vedľa budovy kaštieľa… Rozprávania pamätníkov bývajú veľakrát nepresné a citovo zafarbené. Raz zaváňajú romantizmom, inokedy nostalgiou, no sú podnetné a majú svoje čaro. Je na škodu veci, že v dnešnej dobe mnoho takýchto rozprávaní už žiaľ, nie je možné nijako overiť.


Ukážky máp z rokov 1955, 1964 a 1990 demonštrujú zmeny vykonané v historickom parku.

Výstavbou nemocnice sa opäť zničila veľká časť parku. Neskôr k nemocnici pribudla aj čistička odpadových vôd, ktorej výstavba si vyžiadala aj zasypanie časti rybníka nachádzajúceho sa pod za malým kaštieľom. V 60. rokoch sa taktiež na základe požiadaviek občanov začali pre účely individuálnej bytovej výstavby prideľovať pozemky z okrajových časti parku. Takto došlo k zničeniu prakticky celého francúzskeho parku nachádzajúceho sa pred kaštieľom a tiež ďalšiemu odkrajovaniu z východnej strany historického parku vybudovanom v anglickom štýle. Výstavba nemocnice a ďalších objektov v historickom parku prispela k pretrhnutiu logických väzieb pôvodnej historickej zástavby kaštieľ – kostol – kaplnka. Pôvodné historické námestie Sniny, z ktorého sa dodnes zachovalo len torzo parku na Ulici 1. Mája, tiahnúce sa od kostola až ku kaplnke Rhollovcov na cintoríne, bolo v období socializmu úplne obstavané bytovými domami. Prestalo tak plniť funkciu námestia. V tej dobe bolo vybudované súčasné námestie – Námestie Centrum.


Pohľad na nedostavanú nemocnicu s pôvodnými stromami v popredí.

Veľa dobrých vecí v Snine bolo v minulosti zničených. Jednou z obetí nerozvážneho myslenia je aj historický park, ktorý dnes v celej jeho komplexnosti poznáme nanešťastie iba prostredníctvom starých máp a z rozprávania pamätníkov. Historický park v Snine je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska. Právom! Aj keď sa z neho zachoval len zlomok jeho pôvodnej výmery, spolu s obnoveným kaštieľom dnes predstavuje najkomplexnejšiu ukážku nadčasového urbanistického plánovania v Snine. Je povinnosťou vlastníka – mesta Snina starať sa oň, zveľaďovať ho. Je úlohou nás všetkých zachovať ho pre ďalšie generácie.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.