Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
nov 062017
 

Celý náš svet plynie vo víre času, v každom okamihu čelíme zmenám, ktoré prináša. Neustále niečo nové vzniká, niečo staré zaniká. O poznatky zachytené v minulosti sa opierame v prítomnosti a na ich základoch tvoríme budúcnosť. Každá zachytená informácia, popisujúca prítomnú chvíľu, môže byť neskôr považovaná za kľúčový moment formujúci pohľad historikov.

Aby bol človek schopný abstraktného myslenia, musí jeho myseľ dokázať vytvoriť a následne chápať mnohé pojmy. V snahe vyjadriť určitú myšlienku vznikla reč, za pomoci ktorej dokážeme pomenovať najprv predmety a neskôr javy v našej bezprostrednej blízkosti. Slová, ktoré každodenne používame, majú svoj pôvod. Jazyk sa vyvíja, štruktúra slov sa mení. Zo slov, ktorými dnes disponuje naša aktívna slovná zásoba, môžu niekedy v budúcnosti vzniknúť archaizmy, ktoré postupne vypadnú z používanej reči. V každom jazyku zároveň existuje aj mnoho nárečí. Nárečové slová sú spisovnej reči podobné – ich určité časti sú rovnaké, no iné slovotvorné partie sa čiastočne alebo úplne odlišujú od ich spisovných ekvivalentov. Bezpochyby aj slovo Snina disponuje určitým skrytým významom, ktorý je v dnešnej dobe neľahké bezpečne objasniť. O odhalenie významu tohto slova sa môžeme usilovať, no s veľkou pravdepodobnosťou nikdy nebudeme schopní s úplnou istotou konštatovať, že sme ho našli. Pomenovanie mesta Snina obklopuje hrubá vrstva patiny, ktorá vytvára priestor pre polemiku.

V roku 1964 bola Mestským národným výborom v Snine vydaná kniha s názvom Pod Sninským kameňom. Išlo prakticky o historicky prvú publikáciu zasvätenú konkrétne histórii mesta Snina a jeho blízkemu okoliu. V jej úvodnej časti je uvedené: „Ako vzniklo pomenovanie obce? Sídelná obec Humenského okresu sa volala Sina a to slovo sa písalo Zina. Pomenovanie vzniklo pravdepodobne tak, že Matej Bél, historik, vo svojej knihe píše o pôvode obce Snina v tom zmysle, že v biblii spomínaná Sinajská hora je podobná Sninskému kameňu, a preto dostalo i pohorie nad Sninou podobné meno z biblie. Podľa toho mala údajne dostať pomenovanie i obec Sina. To isté tvrdí i ďalší historik Kaprinay a s ním sa stotožňuje aj ďalší historik Szirmay. Jestvuje ale aj ďalšia alternatíva, podľa ktorej chýrny ruský historik Nestor píše, že v 9. storočí v našom kraji býval istý silný kmeň, ktorý sa menoval Warana. Nad týmto kmeňom panovali traja bratia, ktorí sa menovali Rurik, Truwor a Sin. Tento kmeň sa časom vysťahoval od nás za Karpaty do okolia Kijeva a položil základy veľkej ruskej ríše. Keďže ten silný slovanský kmeň jestvoval tu, na východe, nuž predpokladá sa, že obec Snina alebo Sina dostala svoje meno od kniežaťa Sin. Podobne obec Vranov od veľkého slovanského kmeňa Warana, (nie ako sa tvrdí, že preto, lebo tam bolo mnoho vrán). Podľa toho teda Snina existovala už v 9. storočí ako (oppidum), čo znamená mesto-mestečko.“

Napriek tomu, že uvedené tvrdenie bolo publikované pred viac ako päťdesiatimi rokmi, stále vytvára podnety k zamysleniu. Historik Ferdinand Uličný vo svojej knihe Dejiny osídlenia Zemplínskej župy uvádza: „V štrnástom až sedemnástom storočí bola Snina zapisovaná do úradných písomností ako Zynna, čo bola maďarizovaná podoba pôvodného slovenského názvu Snina. Domnievame sa, že názov Snina je totožný s rodovým menom, tak ako názvy Kelča, Domaša a podobne…“ Staré listiny taktiež dokazujú, že názov Zynna v súvislosti s označením rodu, v čase datovania prvej zmienky o meste určite existoval. Neskoršie tento názov mohol nadobudnúť zmenu podoby, podobne ako názov mesta zmenil podobu z pôvodného Zynna na Szinna, respektíve Snina. Nie je vylúčené, že pôvod názvu mesta sa skutočne viaže na meno jeho zakladateľa. Nie je však nemožné, aby človek prijal meno podľa lokality z ktorej pochádza. Ale nakoľko ľudská fantázia nepozná hraníc, pôvodný názov mesta mohol vzniknúť aj úplne inak, ako so vo všeobecnosti predpokladá.

Pred dvoma týždňami sme uverejnili preklad maďarského článku o Snine, kde jeho autor okrem iného píše: „Pomenovanie pravdepodobne pochádza od slovanského slova sviňa (maďarsky disznó), ale podľa iného zachovaného tvrdenia nesie meno podľa biblickej hory Sinaj.“ V súvislosti s týmto tvrdením sme zaznamenali reakciu z radov čitateľov – konkrétne v tomto znení: „Po rusínsky sa povie modrá “syňa” modrý “syňj” a to keď maďar skomolí a napíše je “szinna”, “szinnaj” a ukrajinsky to je “synij” preto aj hora Sinaj. Pravdepodobne to súvisí s charakteristikou toku v danom údolí. Pravdepodobne tak vznikol aj názov chorvátskeho mesta Sinj.“ Osobne, podobne ako autor uvedenej reakcie, nie som stotožnený s tvrdením, že by názov mesta Snina bol odvodený práve od Sinajskej hory. Verím, že vysvetlenie môže byť omnoho prostejšie, i keď sa môžem mýliť.

Nárečový termín „śiňi“ – ekvivalent spisovného slova „sinavý„, respektíve „siný„, vysvetľuje v Krátkom slovníku nárečia slovenského – Sotáckeho zo Sniny, jeho zostavovateľ – spisovateľ Jozef Gerbóc termínom „bledomodrý„. Ťažko povedať, kde a či je vôbec potrebné hľadať prapôvod tohto slova v slovenskom alebo rusínskom nárečí. Podstatné je, že význam onoho slova je v oboch prípadoch rovnaký. Keď som sa raz ako chlapec pýtal omnoho starších priateľov mojich starých rodičov – rodených Sninčanov, ktorí sa už pred istým časom pominuli, ako vznikol názov Snina, dostavila sa mi takáto odpoveď: „Traduje sa, že pri pohľade zo Sninského kameňa bola kotlina, v ktorej sa Snina nachádza, celá sinavá, preto sa aj jej pôvodný názov uvádzal ako Sina.Bledomodrá farba, ako už bolo naznačené, môže súvisieť s povodím rieky Cirochy, ktoré v minulosti nebolo regulované. Pri pohľade z diaľky – z nejakého vyvýšeného miesta, mohli vody Cirochy na oko pozorovateľa romantickej povahy zapôsobiť práve „bledomodrýmsinavým“ dojmom. „Sinavosť“ údolia v období jari nemuseli nutne spôsobiť výlučne iba vody Cirochy vyliate z koryta. Od slova „śiňi“ je taktiež odvodený i ľudový názov pre svetlomodré kvietky označované ako „šiňava„. Scila dvojlistá, známa ako „šiňava„, rastie vo vlhkých lesoch a na lúkach, vytvára súkvetia modrej farby. Je považovaná za posla jari. Pozdĺž ciest a vodných tokov vytvára v čase kvitnutia celé lány. Značný výskyt „šiňavy u Šnine“ a jej okolí, mohol v období jari, spolu s vodami neregulovanej Cirochy celkovú „śinavosť“ údolia, v ktorom sa Snina nachádza, patrične umocňovať.

Ak poznáte aj nejaké iné teórie vzniku názvu mesta, napíšte nám.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.