okt 092017
 

Siedmy september roku 1935 pripadol na sobotu. V mestečku Snina sa v tento deň konala svadba roka. Lesný radca Ing. Gustáv Papp vydával dcéru Máriu. Manželom dvadsaťdvaročnej Márie sa stal MUDr. Andrej Slavkovský, ktorý v Snine v tom čase pôsobil ako okresný lekár a v čase sobáša dovŕšil vek 39 rokov. Anna Pappová rodená Zacharová sa svadby svojej jedinej dcéry nedožila, zomrela po krátkej chorobe v roku 1924.

Lesný radca Ing. Gustáv Papp sa po smrti svojej manželky Anny na prahu päťdesiatky oženil druhýkrát a do sninského kaštieľa si z Česka priviedol o osemnásť rokov mladšiu Alžbetu. Z ich manželstva pochádzalo jediné dieťa, syn Ján (Hans) Kazimír, ktorý sa narodil v novembri roku 1931. Z ústneho podania pamätníkov sme sa dozvedeli, že chlapček nebol zdravý, bol vraj dokonca na vozíku.

Ing. Gustáv Papp, rodák z Hronca pri Zvolene, patril medzi najvýznamnejšie a najväčšie postavy histórie Sniny v prvej polovici minulého storočia. Účastinná spoločnosť Zemplínske lesné hospodárstvo, ktorú riadil a ktorej bol aj spolumajiteľom, bola najväčším zamestnávateľom, budovateľom a donorom v našom meste. Lesný radca bol svetaznalý, skúsený odborník s medzinárodnými skúsenosťami a nadhľadom. Do ospalej a konzervatívnej Sniny vnášal nového moderného ducha nielen na odbornom poli, ale aj v oblasti podpory umenia, kultúry, športu.

Jedno tajomstvo sa však snažil pred sninskou verejnosťou uchovať. Tým tajomstvom bol pôvod jeho mladej ženy Alžbety. Alžbeta Pappová, v čase krstu svojho syna Jána Kazimíra vedená už ako katolíčka, bola židovského pôvodu. Volala sa Ilse (Elza) Loeschner.

Keď v roku 1942 začali deportácie prvých sninčanov židovského pôvodu, strach zavládol aj v sninskom kaštieli. Vedeli, že v prípade odhalenia pôvodu mladej pani Pappovej a jej syna Jána Kazimíra, dôjde k tragédii. Ing. Gustáv Papp začal konať a spolu s manželkou a malým synom sa stali  občanmi juhoamerickej republiky San Salvador. Občanmi San Salvadoru sa stala aj ďalšia sninská rodina, rodina Singerovcov, ktorým občianstvo tejto preďalekej krajiny taktiež zachránilo životy. Prečo práve San Salvador? A ako sa to vôbec mohlo stať? Za tým všetkým je príbeh jediného človeka. Ktorý sa nebál, ktorý mal odvahu, odhodlanie, srdce plné súcitu a nebol mu ľahostajný osud iných.

Tým hrdinom bol George Mantello, židovský diplomat pôsobiaci na konzuláte republiky San Salvador v švajčiarskej Ženeve, ktorý zachránil desaťtisíce židov pred holokaustom tým, že im poskytol fiktívne doklady o občianstve republiky San Salvador. Držitelia osvedčenia o občianstve boli považovaní za občanov Salvadoru a chránení Medzinárodným Červeným krížom.

Vlastným menom sa volal Mandel a pochádzal z rumunskej Transylvánie. V roku 1944 zhromaždil okolo seba ďalších a aktívne sa zapojil do boja za záchranu maďarských židov. Ich úsilie sa znásobilo, keď sa mu do rúk od Chaima Weismandella dostali správy Vrbu, Wetzlera, rozšírené o hrôzostrašné detaily o deportáciach maďarských židov, ktoré priniesli Mordowicz a náš sninský rodák Rosin. Správy sú známe ako Oswiečimské protokoly.

Správy dorazili do Švajčiarska cez židovské organizácie a dostali sa aj na americký konzulát v Ženeve, na veľvyslanectvá ostatných spojencov. Nikto však neurobil nič, len ich odložili. Na rozdiel od mnohých mocnejších, vplyvnejších a známejších, ktorým sa správy dostali do rúk, no nekonali, Mantello ich za týždeň rozšíril. Napriek protestom maďarského a nemeckého veľvyslanectva priniesli novinári príbeh o každodennom zabití 12.000 židov, v 120 novinách vyšlo za krátky čas 400 článkov o deportáciách a vraždení. V celom Švajčiarsku cirkevní lídri a teológovia ako napríklad Karl Barth, Paul Vogt, na nedeľných omšiach  vyzývali na ukončenie deportácií, odsúdili holokaust a z kazateľníc podnietili veľké demonštrácie. Švajčiari vyšli do ulíc. Publikovanie Správy vyústilo do listu Winstona Churchilla, varovanie Horthymu zaslal aj Rooswelt, ozval sa pápež Pius XII., švédsky kráľ Gustáv. Pod tlakom medzinárodného spoločenstva regent Miklos Horthy deportácie, ktoré začali 15.5.1944 a denne poslali na smrť 12000 ľudí, dňom 9.7.1944 ukončil.

San Salvador bol jedinou krajinou ponúkajúcou pasy pre židov. Plukovník Jose Arturo Costellanos, generálny konzul El Salvadoru v Ženeve a jeho prvý tajomník George Mantello ich poslali tisíckam neznámych ľudí v okupovaných krajinách Európy, bezplatne, uprostred lukratívneho čierneho trhu s falošnými dokladmi. George Mantello sa dožil úctyhodného veku 90 rokov a zomrel v talianskom Ríme. Jeho životný príbeh pretavil do knihy David Kranzler. Vyšla pod názvom –  Muž , ktorý zastavil vlaky do Oswienčimu.

Autorka článku: JUDr. Iveta Bžánová

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.