okt 162017
 

Internet predstavuje nespočetné množstvo prepojení a tým pádom dokáže ponúknuť neuveriteľné množstvo informácií prakticky z každej oblasti. Pred nejakým časom som na maďarskej stránke Világ Magyársága objavil článok s názvom Nem, nem soha! – Szinna, ktorý som zo zvedavosti nechal preložiť.

Mesto bolo založené v dobe Arpádovcov na trase vedúcej z Maďarska do Haliče, v minulosti známej aj pod názvom „Porta Rusica“, teda Ruská brána. V roku 1343 je mesto prvýkrát spomínané pod názvom „Zinna“, kedy sa na toto územie presťahovali rusínski pastieri a poľnohospodári. Pomenovanie pravdepodobne pochádza od slovanského slova sviňa (maďarsky disznó), ale podľa iného zachovaného tvrdenia nesie meno podľa biblickej hory Sinaj. Počnúc 14. storočím až do roku 1684 patrili majetky v oblasti Sniny rodine Drugeth, ktorá tu nechala postaviť prvú drevenú kúriu, na mieste, kde bol neskôr vybudovaný kaštieľ z kameňa. Po smrti Žigmunda Drugetha sninské panstvo zdedila Klára Zichyová a neskôr Terézia Vandernáthová, ktorá tu v roku 1781 dala postaviť kaštieľ. Po smrti grófky v roku 1799, jej syn predal panstvo spolu s nedostavaným kaštieľom Jozefovi Rhollovi – gemerskému veľkostatkárovi, ktorého potomkovia boli jeho majiteľmi do roku 1857. V roku 1809, vybudovali v Jozefovom údolí (Jozefovej doline) železiarsku pec Maša a v neskoršom období vyrástla v jej blízkosti osada „Jozsefhámor“, kam Jozef Rholl priviedol nemecké rodiny. Pre Jozefa Rholla sa Snina stala srdcovou záležitosťou a preto napomáhal pri hospodárskom rozvoji Sniny a jej okolia. V roku 1841 vybudoval v spomínanej osade železiarne. Tu boli odliate aj sochy Herkulov, ktoré sa odvtedy stali symbolom mesta. Od roku 1839 sa v meste začali organizovať tradičné štvrťročné trhy, kde svoj tovar predávali remeselníci a obchodníci. Vplyvom hospodárskej krízy v roku 1873 železiarne uzavreli a tým Snina a jej okolie po hospodárskej stránke podstatne upadli. Vplyvom toho veľa ľudí odišlo do Spojených štátov a Kanady. Nový hospodársky rast nastal až začiatkom 20. storočia, kedy v období rokov 1909 – 1912 bola vystavaná železničná trať spájajúca Humenné a Stakčín. Toto dopomohlo hlavne k rozvoju drevospracujúceho priemyslu. Po prvej svetovej vojne sa Snina stala súčasťou Československého štátu a keďže v tomto období sem patrila aj Podkarpatská Rus, miesto zohrávalo dôležitú úlohu v doprave a v obchode smerom na východ. V roku 1930 tu bola vybudovaná tehelňa. Rozvoj mesta bol narušený po vypuknutí druhej svetovej vojny. V roku 1939 bola východná časť okresu Snina prinavrátená Maďarsku. Dňa 25. novembra 1944 obsadila mesto Červená armáda. Po vojne boli znovuvybudované miestne podniky. V roku 1950 sa vybudoval najväčší priemyselný podnik v meste, Strojárne Vihorlat. Dvojposchodový kaštieľ, ktorý dala postaviť v roku 1781 Terézia Dernáthová, posledný potomok predchádzajúceho majiteľa panstva rodiny Drugethovej, prestavala v 19. storočí rodina Rhollová v klasicistickom štýle. V peknom parku stojí socha Herkula, vyrobená v roku 1841. Okrem toho sa v parku nachádzalo mnoho zvláštnych druhov drevín, ako aj exotických rastlín. Kaštieľ v roku 1996 odkúpila súkromná osoba. Majiteľ a samospráva spoločne hľadajú finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu. Rímsko-katolícky kostol začali stavať v roku 1746, výstavbu financoval gróf Ferenc Csáky s manželkou. Výstavba kostola v barokovom štýle bola ukončená v roku 1751. Na konci 18. storočia bola stavba poškodená požiarom. V roku 1800 ju zrenovovali – postavili kostolnú vežu a obnovili vnútornú maľbu. V roku 1816 – 1847 bola stavba obnovená v klasicistickom štýle. Vnútorné maľby ako aj zariadenie bolo vyhotovené koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Pred kostolom stojí pamätník II. svetovej vojny. Kaplnka na cintoríne je zasvätená na počesť sedembolestnej panne Márii, bola postavená v roku 1842 v klasicistickom štýle. Postaviť ju dal Štefan Rholl. V spodnej časti sa nachádza hrobka rodiny Rhollovej, ktorá bola v období druhej svetovej vojny vyplienená.

Článok bol zverejnený 20. marca 2016, kedy sa asi k autorovi nedostala informácia o objavení staršej písomnej zmienky o meste, čo mu čitatelia zo Sniny snáď odpustia, avšak informácia o hľadaní financií na rekonštrukciu kaštieľa, ktorú uvádza v závere článku sa odpúšťa pomerne ťažšie. Článok prakticky neprináša nové poznatky z histórie mesta, nájdu sa v ňom určité nepresnosti, ale i zaujímavosti. Hneď prvou je, že názov mesta je odvodený od slova sviňa. Vnímam to skôr ako vtip. Oveľa zaujímavejšia je však veta: „V roku 1939 bola východná časť okresu Snina prinavrátená Maďarsku“. Toto tvrdenie je už hodné úvahy.


Malá vojna – pohľad do vojenského zákopu.

Dnešné Slovensko bolo po stáročia súčasťou Uhorského kráľovstva. V roku 1918 bolo územie Uhorska po prehratej vojne rozdelené medzi nástupnícke štáty, medzi nimi sa objavuje aj Prvá česko-slovenská republika, prvý spoločný štát Čechov a Slovákov. Maďarské vládnuce kruhy sa do poslednej chvíle snažili existenciu Uhorska udržať. V roku 1919 Maďarská armáda vytlačila česko-slovenské vojenské jednotky z pohraničnej oblasti a obsadila oblasť južného a východného Slovenska a vyhlásila Slovenskú republiku rád. Československá armáda prešla do protiútoku a Maďarská armáda musela ustúpiť späť za slovensko-maďarskú hranicu. Slovenská republika rád prakticky ihneď po stiahnutí maďarských vojsk z územia Slovenska zanikla. Príslušníci Maďarského národa sa len veľmi ťažko zmierili so stratou historických území Uhorska a snažili sa aspoň časť týchto území získať späť. Územie južného Slovenska sa Maďarom podarilo získať v roku 1938 na základe Viedenskej arbitráže. V marci 1939 maďarské vojská obsadili východnú časť okresu Snina v čase takzvanej Malej vojny – vojenského konfliktu, počas ktorého sa na obrane Hraníc Slovenskej republiky okrem Slovenskej armády podieľali i jednotky Hlinkovej gardy. K udalostiam došlo pred samotným vypuknutím vojny, ale už po vytvorení Slovenského štátu, ktorý je v slovenských dejinách označovaný ako fašistický. Aj vďaka tomu je Malá vojna dodnes považovaná za historické tabu a informácie o nej by sme darmo hľadali v učebniciach dejepisu. Okres Snina v období druhej svetovej vojny zanikol a jeho hranice boli obnovené až po oslobodení. Slogan v názve článku Nem, nem soha! by sme mohli preložiť ako Nie, nie, nikdy! Maďarské nacionálne povedomie bolo silné v minulosti a je tomu tak aj v súčasnosti. Možno práve preto hore spomínaná veta vyznieva tak, ako vyznieva – až príliš majetnícky.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Preklad z maďarčiny: Ladislav Ďurík

 

  2 komentáre to “Nie, nie, nikdy ! Snina…”

  1. Dobrý deň.
    Ja len k názvu Sniny. Po rusínsky sa povie modrá „syňa“ modrý „syňj“ a to keď maďar skomolí a napíše je „szinna“, „szinnaj“ a ukrajinsky to je „synij“ preto aj hora Sinaj. Pravdepodobne to súvisí s charakteristikou toku v danom údolí. Pravdepodobne tak vznikol aj názov chorvátského mesta Sinj.
    S pozdravom Peter

    • Ďakujeme za podnetný komentár. Synonymom slovíčka modravý, respektíve belasý je slovíčko „sinavý“ alebo „siný“. Možno pôvodne pochádza z Rusínčiny alebo Ukrajinčiny, no každopádne ide o spisovné slovíčko, z ktorého môže byť kľudne názov mesta odvodený…

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.