Približne pred rokom sa mi do rúk dostala, v tom čase horúca knižná novinka s názvom Dřevěné kostelíky Zakarpatí – publikácia tvorená v prevažnej miere fotografiami drevených kostolíkov z ukrajinských okresov Berehovo, Mižhiria, Mukačevo, Rachiv, Svaľava, Ťačiv, Veľké Berezné, Volovec, Vynohradiv a taktiež fotografiami kostolíkov pochádzajúcich zo slovenských okresov Bardejov, Snina a Svidník. Všetky použité fotografie v súbore pochádzali z archívu Floriana Zapletala (1884-1967) – českého vojenského dôstojníka a fotografa v jednej osobe, ktorého opantali krásy východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Okrem drevených kostolíkov fotografoval aj obytné domy, hospodárske budovy, mosty, pevnosti, hrady a zaujímavé výhľady na dedinky a mestá. Jeho fotografická tvorba sa radí do obdobia priekopníckej fotografie.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska bolo územie bývalej dualistickej monarchie rozdelené medzi nástupnícke štáty. Časť územia dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny ľudovo nazývaná aj Podkarpatsko alebo Rusínsko bola pričlenená k najstabilnejšiemu a hospodársky najsilnejšiemu štátu v danej oblasti – k Československu. Dňa 12. januára 1919 dorazil do Užhorodu 31. česko-slovenský pluk, ktorého úlohou bolo zabezpečiť stabilizáciu povojnovej situácie v oblasti. Dňa 7. novembra 1919 bol stanovený oficiálny názov pre toto nové územie na Podkarpatská Rus, za oficiálny jazyk bola vyhlásená rusínčina, ktorej však chýbala kodifikovaná podoba, v školách sa preto vyučovala modifikovaná ruština. Na území Podkarpatskej Rusi operovala rumunská armáda, ktorá sa stiahla až na jeseň 1920. V tomto období sa hranica okresu Snina rozprestierala smerom viac na východ a zasahovala až do oblasti dnešnej Ukrajiny – prakticky lemovala rieku Uh od Perečína až po Užok.
Obe publikácie vydané v rokoch 2015 a 2016 vo vydavateľstve Karpatia.
Pred niekoľkými dňami som sa dopracoval k voľnému pokračovaniu hore spomínanej publikácie týkajúcej sa drevených kostolov. Jej názov znie Městá a vesnice Zakarpatí a podobne ako predchádzajúca kniha bola publikovaná vo vydavateľstve Karpatia. Mnoho z objektov zachytených na čiernobielych fotografiách použitých v oboch publikáciách dnes už neexistuje. Životným poslaním a cieľom Floriana Zapletala bolo nasnímané fotografie a vyzbierané textové materiály týkajúce sa Podkarpatskej Rusi sprístupniť širokej verejnosti vo forme publikácie, ktorú žiaľ počas svojho života nestihol zostaviť. Dedičom sklenených fotonegatívov pochádzajúcich prevažne z územia Podkarpatskej Rusi sa stal Zapletalov študent Mikuláš Mušinka, ktorý po dlhých rokoch opatrovania tejto vzácnej pozostalosti sprístupnil zdedené negatívy a zadal podnet k ich publikovaniu. Práve tomuto človeku patrí vďaka za to, že sa toto etnografické bohatstvo zachovalo aj pre ďalšie generácie.
Tento článok bol publikovaný taktiež v Sninských novinách (číslo 40, zo dňa 26. septembra 2016).
Autor článku: Mgr. Ján Bocan