História Stakčína pod jednou strechou

Východný front

Dňa 22. júna 1941 porušilo Nemecko pakt o neútočení a s vojenskou pomocou svojich spojencov zaútočilo na Sovietsky zväz. Boje na takmer 4 500 kilometrov dlhom východnom fronte mali za následok 80 % nemeckých strát vo vojne a môžu byť preto považované za najdôležitejšie európske bojisko. Na fronte bojoval Sovietsky zväz proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom. K Sovietskemu zväzu sa neskôr pridali ďalšie krajiny, ako Rumunsko, Poľsko a Česko-Slovensko. Spočiatku si Nemecko viedlo veľmi dobre. Svoje najväčšie úspechy zaznamenalo v priebehu roku 1942. Až ruská zima 1942/1943 nemeckú armádu unavila a vyhladovala. Z vyše 300 tisíc mužov nezostala nažive ani tretina. V dôsledku sovietskeho prielomu koncom roku 1942 začalo Nemecko ustupovať. Situácia na východnom fronte bola natoľko vážna, že Hitler sa dňa 13. januára 1943 – po štyroch rokoch vojny – rozhodol pre totálnu mobilizáciu. Nemci pozbierali sily, prešli do protiútoku, no ich postup zastavilo nepriaznivé jarné počasie. Dňa 8. marca 1943 bola do bojov nasadená aj česko-slovenská jednotka pod velením Ludvíka Svobodu. Nemci pod tlakom sovietskych vojsk definitívne opúšťali svoje pozície. V jeseni 1943 sa časť frontu presunula na územie Ukrajiny. Dňa 6. novembra 1943 bol oslobodený Kyjev. Od januára 1944 viedli sovietske vojská útočné operácie po celej dĺžke frontu a vytláčali Nemcov ďalej na západ. Sovieti zahájili svoju najväčšiu a najlepšie pripravenú ofenzívu, z ktorej sa nemecký Wehrmacht už nespamätal. Nemecká 1. tanková a maďarská 4. armáda boli nútené stiahnuť sa za Karpaty a zvyšok nemeckých vojsk za Vislu.

Oslobodzovanie Stakčína

Dňa 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. Červená armáda na podnet česko-slovenskej exilovej vlády ako aj česko-slovenských komunistov v Moskve podporila povstanie leteckým plukom, brigádou výsadkárov a Karpatsko-Duklianskou operáciou. Dňa 20. septembra 1944 prekročila 1. gardová armáda generála Andreja Antonoviča Grečka hlavný karpatský hrebeň, dosiahla československé štátne hranice a o deň neskôr oslobodila prvú slovenskú obec – Kalinov. V tento deň sa začalo priame oslobodzovanie nášho územia Sovietskou armádou.

Dňa 7. októbra 1944 bola oslobodená Runina a v ten istý deň sovietske letectvo od 8:30 hod bombardovalo Stakčín, najmä tunajšie nemecké muničné sklady. Bombardovanie s prestávkami pokračovalo až do 17:00 hod, kedy sa letectvu podarilo zlikvidovať sklad munície v „Kúte na Vyšenci“. Počas bombardovania zhorelo 41 usadlostí, 4 osoby zahynuli a dve boli zranené. Dňa 8. októbra 1944 bola oslobodená obec Ruské, následne dňa 12. októbra 1944 Veľká Poľana, o dva dni neskôr Zvala, 16. októbra 1944 Nová Sedlica a o dva dni neskôr Zboj. Dňa 26. októbra 1944 jednotky 1. gardovej armády dosiahli čiaru Dara – Príslop a čiaru Kolbasov – Uličské Krivé. O deň neskôr Sovieti dobyli Parihuzovce a Starinu. Po zdolaní horského hrebeňa Nastas sa priblížili k Stakčínu. Ďalšie jednotky dorazili do priestoru Kalná Roztoka – Ladomírov – Dúbrava. Ešte dňa 17. októbra 1944 stakčínsky notár Jozef Kovács vyzval všetkých mužov vo veku 18 až 40 rokov k evakuácii. Obyvatelia obce sa výzve nepodriadili a rozutekali sa do okolitých lesov. Najviac sa ich utáborilo v narýchlo vybudovaných kolibách v chotári Ternovec. Večer toho istého dňa maďarská inteligencia, na čele s notárom, z obce zutekala a Nemci začali rabovať. V noci 24. októbra 1944 fašisti zo stredu obce ustúpili, pričom na dolnom okraji obce vytvorili a ustálili obrannú líniu v smere Rovenky – Chotinka. Pri ústupe podmínovali a vyhodili do vzduchu most cez rieku Cirocha. O deň neskôr sa v obci o 22:00 hod objavila prvá sovietska hliadka. Vojakov privítal miestny farár Peter Kernaševič a zaviedol ich do domu Márie Kolcunovej. V tomto dome hliadka pobudla tri dni a potom sa stiahla do Stakčínskej Roztoky. Dňa 28. októbra 1944 sa nepriateľom čiastočne a počas nasledujúceho dňa na dlhšiu dobu podarilo zastaviť postup sovietskych vojsk v smere Stakčín – Humenné. Od 24. októbra 1944 do 30. októbra 1944 sa sovietskym vojskám podarilo oslobodiť Smolník, Kolbasov, Uličské Krivé, Daru, Ulič, Topoľu, Ruský Potok, Osadné, Kalnú Roztoku, Ladomírov, Ubľu, Dúbravu, Ruskú Volovú, Kolonicu, Hrabovú Roztoku, Jalovú, Ostrožnicu, Starinu, Šmigovec a Strihovce. Až dňa 25. novembra 1944 po delostreleckej príprave a následnom útoku sovietskych vojsk fašisti definitívne z obce Stakčín ustúpili.

O oslobodenie Stakčína sa postarali jednotky 318. novorossijskej divízie, ktorej velil generál Fedor Vasilijevič Gladkov. Pri oslobodzovaní obce padlo 218 sovietskych vojakov a dôstojníkov, z celkového počtu 277 domov bolo 114 zničených a 147 silne poškodených.

Na znak úcty

V mnohých mestách a obciach boli postavené pomníky venované padlým v druhej svetovej vojne. V Stakčíne udalosti druhej svetovej vojny pripomína pomník – tank T34 s menami obyvateľov obce, ktorí tu počas oslobodzovania obce zahynuli. Tento a mnohé ďalšie pomníky sa každoročne stávajú dejiskom kladenia vencov na počesť obetiam vojny. Slávnostné kladenie vencov sa na Slovensku uskutočňuje spravidla trikrát do roka – pri výročí ukončenia druhej svetovej vojny, pri výročí vypuknutia Slovenského národného povstania a pri výročí oslobodenia mesta alebo obce spod nemeckej okupácie.

V okresnom meste Snina sa tohtoročné kladenie vencov pri príležitosti oslobodenia konalo v stredu 25. novembra 2020. Z dôvodu protiepidemických opatrení sa kladenia vencov zúčastnili iba hlavní predstavitelia mestskej samosprávy, okresného úradu a miestnej organizácie Zväzu protifašistických bojovníkov, bez účasti verejnosti. V susednom Stakčíne sa pietny akt kladenia vencov uskutočnil v sobotu dňa 28. novembra 2020. Okrem popredných predstaviteľov obce Stakčín sa aktu zúčastnili aj členovia Klubu vojenskej histórie a streleckého klubu Hodošík a predstavitelia miestneho dobrovoľného hasičského zboru.

Ceremónia pri pomníku padlých v druhej svetovej vojne v Stakčíne bola zavŕšená slávnostným ocenením a povýšením dvoch členov klubu vojenskej histórie a streleckého klubu Hodošík.

Okno do histórie

Skutočne veľké veci nemôžu existovať bez tých najmenších. Každá veľká, či už svetová alebo národná história je popreplietaná vláknami menšej, lokálnej histórie. Každé miesto na mape – pohorie, les, mestská štvrť, časť obce alebo hoci iba ulica alebo dom disponuje určitou históriou. Tú je potrebné poznávať a vnímať ju ako svedka doby, či hlásateľa minulých čias.

Poznatky a artefakty súvisiace s históriou obce Stakčín našli po niekoľkoročnej dobe príprav svoje útočisko pod strechou obecného múzea, ktoré bolo oficiálne otvorené dňa 28. novembra 2020. Slávnostného otvorenia múzea v obci Stakčín sa zúčastnili predstavitelia obecnej samosprávy na čele so starostom obce Miroslavom Boberom, v sprievode členov Klubu vojenskej histórie a streleckého klubu Hodošík, členov speváckej skupiny Beskyd zo Stakčína a pozvaných hostí.

V priestoroch novootvoreného múzea sa nachádza niekoľko stálych expozícii venovaných najmä remeslám, bývaniu, činnostiam súvisiacich s každodenným životom, či vojnovej histórii obce. Podľa slov starostu Stakčína Miroslava Bobera, by múzeum mohlo poskytovať priestory pre zastrešenie rôznych tvorivých činností súvisiacich s ľudovým remeslom. Múzeum by v budúcnosti malo taktiež slúžiť ako miesto, kde by svoje záujmové činnosti mohli predstaviť a prezentovať aj miestni obyvatelia. Po múzeu otvorenom dňa 27. júna 2015 v Zemplínskych Hámroch je múzeum v Stakčíne v poradí druhým obecným múzeom zriadeným v okrese Snina.

Autor článku a foto: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.