V predošlom článku o hubách sme hovorili o Trúdniku klobúčkatom (baranina, kôčka, kurka, federgomba), v našich končinách najčastejšie označovanom ako barania hlava – hube, ktorá je kvôli svojim nezameniteľným chuťovým vlastnostiam považovaná za kráľa húb. Dnes budeme rozprávať o ďalšej pozoruhodnej hube – Hlive ustricovej.
Huby už od nepamäti tvorili špecifickú zložku potravy. Už lovci a zberači ich pripravovali jednak ako pokrm a jednak ich čarovnú moc využívali pri ľudovom liečiteľstve, či šamanizme. V starovekých kultúrach Ázie, vo východnej medicíne, je hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) už viac ako tri tisícročia považovaná za veľmi prospešnú hubu s liečivými vlastnosťami a uzdravujúcim účinkom. V tomto historickom ponímaní je možné povedať, že i u nás – v našich končinách bola táto huba vítaná na stole každej domácnosti.
Hliva rastie už od jari, najčastejšie však v jesennom období, v niektorých prípadoch aj počas priaznivej teplej zimy a to na živých kmeňoch prevažne listnatých stromov i odumretých starých pňoch. Vyskytuje sa hlavne v bukových a zmiešaných lesoch, no niekedy rastie i popri vodných tokoch, mokradiach a v lužných lesoch. Jej objavenie na kmeni ovocného stromu nie je možné považovať za výnimku. Plodnice rastú zvyčajne v bohatých trsoch strechovito nad sebou. A nerastie iba v trsoch, ale v celých skupinkách. Klobúk má v priemere 50 až 150 (v niektorých prípadoch až 300) milimetrov. Za mlada je klenutý, s rovným alebo zvlneným okrajom. Na povrchu je hladký, holý, farebne veľmi premenlivý. Najčastejšie tmavosivý, modrosivý, sivofialový, olivovozelený až hnedastý. Lupene sú stredne husté, pomerne hrubé, zbiehajúce sa na hlúbik. Keď sú plodnice mladučké, sú belavé až biele, neskôr sivasté a napokon sa sfarbia do jemne fialkovastého odtieňa. Hlúbik je 10 až 40 milimetrov dlhý a 5 až 25 milimetrov široký, zvyčajne excentrický alebo bočný. Relatívne je krátky, biely alebo jemne sivastý, hladký alebo vzhľadom k odbiehajúcim lupeňom trochu rebrovaný. Zvyčajne býva pokrytý bielymi chĺpkami. Dužina je pružná a šťavnatá, biela, na vzduchu farbu nemení. Chuť ma sladkastú a vôňu príjemne hubovú. Výtrusný prach je biely s fialkastým odtieňom, po vyschnutí býva bledokrémový. Hlivu je možné pokladať za najviac rozšírenú hubu najmä v európskych krajinách. Okrem jej výnimočných chuťových predpokladov využitia je Hliva ustricová (ustricovitá) zdrojom nezameniteľnej škály biologicky aktívnych látok. Obsahuje látky ako betaglukán a vitamín B, ktorých pozitívne účinky na ľudský organizmus sú všeobecne známe. Okrem toho obsahuje aj veľké množstvo vitamínov a minerálov ako napríklad vitamíny C, D, železo, zinok, draslík, sodík, selén, aminokyseliny a vlákninu. Hliva stabilizuje hladinu cukru v krvi, podporuje imunitný systém, prispieva k zdraviu pokožky, bráni poškodzovaniu mozgu a pomáha aj pri anémii.
Sestrou Hlivy ustricovej je Hliva buková (Pleurotus pulmonarius), ktorá rastie prakticky v takom istom prostredí ako jej príbuzná. Taktiež obsahuje veľké množstvo vitamínov a podporných látok, ktoré už boli vyššie spomínané. Po častých prechádzkach lesnými tiesňavami našich hôr často nachádzam tieto huby, ktoré rád zbieram a pripravujem. I keď tento rok bola sezóna slabšia, pretože pretrvávajúce horúčavy pozastavili celkový rast húb, ešte nie je neskoro na jesenný zber. Takže okrem dubákov a kozákov sa môžeme tešiť i na hlivy.
Hlivu je možné dusiť na zelenine, pripraviť z nej hlivové rizoto alebo falošnú držkovú, ktorá je obľúbená medzi viacerými hubármi, no osobne mám najradšej hlivový paprikáš. Čo sa týka ďalšieho spracovania hlivy, osvedčila sa aj sušená a drvená vo forme prášku ako prísada do omáčok a polievok. Hlivu je možné sterilizovať v slanom náleve alebo jednoducho zmraziť. Jej spôsob spracovania závisí od konzumenta. Hlivu spracovávame zastudena bezprostredne po zbere. Návodov na spracovanie a receptov na prípravu tejto huby sú plné kuchárske knihy a nakoniec aj internet.
Ostáva veriť, že sa aj napriek slabšej sezóne počas horúceho leta, ešte spolu s príchodom jesenného nestáleho počasia objaví v tunajších lesoch ustricová alebo buková hliva, ktorá dokáže potešiť nejedného hubára. Lúčime sa s prianím plných košíkov jesenného zberu a ďakujeme za Vašu doterajšiu priazeň.
Autor článku: Dominik Ontkovič