Okres Snina: Veľká vojna na zberateľských predmetoch I.

Vážení čitatelia !

Už viac ako dva roky pôsobím v redakcií on-line časopisu Retrospektíva. Okrem toho, že sa čitateľom prostredníctvom článkov snažím priblížiť stopy vojnových konfliktov v našom okrese a priľahlom regióne, som aj zanieteným zberateľom. Najčastejšie zbieram materiál, ktorý nejakým spôsobom súvisí s vojnovou tematikou a naším regiónom. V tomto článku sa Vám posnažím priblížiť zopár kúskov z mojej zbierky. Vyobrazenia niektorých zberateľských artefaktov sú Vám už určite známe, no pokúsim sa k nim doplniť nejaké nové zaujímavé poznatky.

I. Pohľadnica vojnového cintorína

Podoba časti tohto cintorína je zachytená na zberateľsky vzácnej pohľadnici vydanej v roku 1916. Pohľadnica bola vytlačená na princípe svetlotlače v tlačiarni Ľudovíta Divalda v Prešove. Vydavateľom pohľadnice bol sninský židovský obchodník Henrik Rochlitz. Pohľadnica je označená poradovým číslom 3 a obsahuje popisom Kárpátokban elesett hősöktemetője Szinnán (Sninský cintorín hrdinov padlých v Karpatoch). Číslovanie prezrádza, že pohľadnica bola vydaná ako súčasť pohľadnicovej série zobrazujúcej mesto Snina a jeho okolie (známe sú napríklad pohľady na železničnú stanicu v Snine, rímskokatolícky kostol v Snine, most lesnej koľajky v Stakčíne alebo cintorín na kalvárii v Snine). Jednotlivé pohľadnice tvoriace sériu sú v súčasnosti jediné známe dobové pohľadnice mesta Snina, ktoré boli ručne kolorované. Pohľadnici s vyobrazením vojnového cintorína sme v minulom roku venovali značnú pozornosť a zistené poznatky boli zaradené do publikácie vydanej v edícii Retrospektíva. Vyobrazenie časti jedného zo zaniknutých vojnových cintorínov na tejto pohľadnici nás nabádalo k tomu, aby sme sa pokúsili zistiť a identifikovať čo možno najpresnejšie miesto, kde sa tento cintorín v minulosti nachádzal. Na turistických informačných paneloch hovoriacich o histórií nášho regiónu býva v popise k vyobrazeniu pohľadnice často nesprávne uvádzané, že ide o jeden z cintorínov v priestore rekreačnej oblasti Rybníky. Dnes už vieme, že tomu tak nie je. Uhádnete podľa priloženej fotografie, kde sa v minulosti tento cintorín nachádzal ? *

Porovnanie panorámy na pohľadnici so súčasnou panorámou.

* Cintorín sa nachádzal po ľavej strane cesty vedúcej zo Sniny v smere na Zemplínske Hámre.

II. Reálna fotografia rakúsko-uhorských vojakov

V predchádzajúcom odseku sme hovorili o klasickej pohľadnici, no v tomto prípade si povieme niečo bližšie o reálnej fotografii vytlačenej na papieri s predtlačenými linkami, aký sa používal aj pri výrobe pohľadníc, ktorá bola odoslaná poštou. Rakúsko-uhorskí vojaci sú na nej zachytení pri porciovaní hovädzieho dobytka. Išlo o prípravu mäsa pre potreby poľnej kuchyne. Fotografia vznikla 24. II. 1915. Odoslaná bola vojenskou poľnou poštou č. 50. Toto číslo na pečiatke poľnej pošty vieme na základe záznamu v katalógu priradiť k cisársko-kráľovskej bratislavskej 37. honvédskej pešej divízií (A magyar király pozsonyi 37. honvéd gyaloghadosztály). Pod velenie tejto divízie spadala 73. honvédska pešia brigáda a pod jej velením pôsobil 13. honvédsky peší pluk, ktorého vojak bol odosielateľom tejto fotografie. Podpísaný je pre nás neznámy rotný Wolfel Ernest – hlavný plukovný mäsiar. Fotografia vznikla na nábreží rieky Cirocha, dnes sa nám takýto pohľad naskytne v miestach približne medzi autobusovou stanicou a starým škvarovým ihriskom.

Rakúsko-uhorskí vojaci na brehu Cirochy v Snine.
Podpis odosielateľa a pečiatka poľnej pošty na rubovej strane fotografie.

III. Fotografia mŕtveho koňa nad Stakčínom

V tomto prípade ide o klasickú spomienkovú fotografiu, s ktorou ste sa na stránke Retrospektívy v minulosti už mohli stretnúť v článku Smutné osudy koní pri Snine. Na zadnej strane fotografie sa nachádza nápis „Takcsány 1915 – orosz repülőtámadás után“ – v preklade Stakčín 1915 – po ruskom leteckom útoku. V minulom roku sme v edícií Retrospektíva vydali publikáciu so spomienkami poľného kňaza Ireneja Kontratoviča z Kolonice na prvú svetovú vojnu. V jednej jeho spomienke, ktorá bola pôvodne uverejnená dňa 4. 7. 1915 v novinách Görög katholikus szemle, Kontratovič uvádza: „Na Veľkú noc prežívala Zemplínska krajňa ťažké dni. Nočné boje neprestajne pokračovali o privlastnenie si vrchu Skura 857m. a vrchu Kozialata 922m. Počas dňa k nám zostúpili dve ruské lietadlá a jedno z nich, nečakane prinieslo prekvapenie a zhodilo dve bomby na susednú železničnú stanicu v Stakčíne. Strely minuli cieľ a narazili do strmej stráne nad stanicou. Našťastie zahynul len jeden kôň. Návštevu zopakovalo lietadlo aj druhý deň, ale naši vojaci ho privítali takou streľbou, že narýchlo vystúpilo vysoko na nebo a utieklo späť…“  Bolo pre nás úžasným zistením, že počas Veľkonočnej bitky v Karpatoch operovali lietadlá aj nad územím okresu Snina. Čo myslíte, môže byť mŕtvy kôň na fotografií práve ten, ktorý zahynul počas ruského leteckého útoku spomínaného poľným kňazom Kontratovičom?

Mŕtvy kôň po leteckom útoku v Stakčíne, ktorý zahynul na vrchu nad železničnou stanicou,
v pozadí kóta Magurica.

IV. Vlak Rádu Maltézskych rytierov

Ide o nie veľmi známu kapitolu vojnovej histórie okresu Snina. Zmienky o vlaku sa nám podarilo objaviť v rôznych spomienkových materiáloch. Vlak Rádu Maltézskych rytierov vo svojom denníku spomína napríklad rakúsko-uhorský vojak Alojs Holeček slovami:

Z Tacksan (Stakčín), kde je poslední železniční stanice, odváželi raněné a nemocné do zázemi („Hinterland“) sanitní vlaky. To byl poplach mezi raněnými, když vlak přijel, každý se chtěl z toho pekla dostat. Jednou v noci jsem měl službu pro příjem raněných a přijel sanitní vlak „řádu Maltézských rytířů“ a všichni ranění, co byli v píle, se houfně drali ku dveřím, někteří těžce raněný lezli po čtyřech, lehčeji raněný vráželi do sebe, všichni chtěli do vlaku, byla panika a tu přišel Asistentarzt Dr. Vinternitz (prý z Prahy) a řezal do nich holí jako do zvěře. Já mu řekl „to jste inteligent, to jste lékař?“.

Aj známy rakúsko-uhorský vojnový reportér – vojak Egon Erwin Kisch vo svojich zápiskoch spomína na vlak Rádu Maltézskych rytierov slovami:

Asi k půl dvanácté v noci nás všechny uložili, ráno k páté hodině vyjel vlak ze Stakčina, na všech vagónech zvenčí a na veškerém nářadí uvnitř byl bílý zubatý maltézský křiž na červeném podkladě a kolem měl německý nápis „Velkopřevorství svrchovaného řádu Maltézských rytířů pro Čechy a Rakousko“. Dopoledne přišel dvorní lékař s malým stolkem na obvazování, sňal obvazy a ošetřil rány. Dostali jsme čisté prádlo, kbelík čisté vody a několik ručníku. Naše trať: Takcsany, Szinna, Homonna, Nagy Míhaly, pak severovýchodním směrem přes Nagy Szalancz, Košice, Abos, Szepesolazé, Igló.

Ďalšou perlou v mojej zbierke je poštová pečiatka vyššie spomínaného nemocničného vlaku odtlačená na pohľadnici s vyobrazením humenského kaštieľa. Pohľadnica bola vytlačená v období rakúsko-uhorskej monarchie na princípe svetlotlače v budapeštianskej tlačiarni. Na čelnej strane pohľadnice sa nachádza maďarský nápis Homonna Andrássy Sándor gróf várkastélya a főkapuval (Humenné – hlavná vstupná brána kaštieľa grófa Alexandra Andrášiho).

Spomínaný vlak minimálne jeden krát navštívil Stakčín a teda prechádzal aj Sninou. V strede pečiatky sa nachádza maltézsky kríž a pod ním nápis Spitalzug F – Nemocničný vlak „F“, kde písmeno „F“ špecifikuje daný vlak, keďže maltézske vlaky neboli číslované, ale jednotlivým vlakom boli priradené písmená abecedy. Po obvode pečiatky sa nachádza nápis SOUV.(Souverän) MALTESER RITTERORDEN GROSSPRIORAT von BÖHMEN u. ÖSTERREICH – Zvrchovaný Maltézsky Rytiersky Rád Veľkokniežatstva Čiech a Rakúska.

Pečiatka vlaku Rádu Maltézskych rytierov na pohľadnici s vyobrazením kaštieľa v Humennom
z obdobia Rakúsko-Uhorska.

V. Dobové nemecké noviny

Ak ste v časoch prvej svetovej vojny mali to šťastie a neocitli ste sa na fronte, mohli ste si 22. apríla 1915 pri raňajkách v berlínskej ľudovej tlači za 5 fenigov prečítať článok o bojoch na našom území. V novinách Vorwärts (Dopredu) sa na úvodnej strane objavil hlavný titulok s nápisom „Heftige Kämpfe im Czirokatale“ – Zúrivé boje v doline rieky Cirocha. Ide o veľmi zachovalé číslo nemeckého, švabachom písaného denníka. Preklad textu na ktorý odkazuje titulok je nasledovný:

Oficiálna viedenská vojenská správa

Viedeň 21. 4. 1915 (Vrchné veliteľstvo armády)
V Karpatoch nepriateľ podniká zúrivé útoky proti svojmu úhlavnému nepriateľovi. Časti frontu sú stabilizované na rovnakých miestach už nejaký čas. Platí to najmä o tých úsekoch našich pozícií, ktoré majú najvýhodnejšie priechody pre vstup nepriateľa do Uhorska, ide o Ondavský, Laborecký a Užocký priesmyk. Nepriateľ postúpil ďalej do vnútrozemia, ďalej od priesmykov, do hlbokých lesov medzi Laboreckým a Užockým priesmykom. Tu naďalej podniká ničivé útoky na naše vojská. Ani v bojoch o vysoké kóty v hustých lesoch sa nepriateľovi nedarí presunúť sa do dolín a nimi preniknúť ďalej do vnútrozemia. O vysoké hory sa teraz už zúrivo bojuje v doline Cirochy pri dedine Veľká Poľana. Boje trvajú neustále už niekoľko dní a nocí. Aj na tomto mieste postihol zúrivých Rusov rovnaký osud ako postihol aj ich predchádzajúce neúspešné útoky. Po obrovskom množstve padlých a ranených ako aj po viac ako 1000 zajatých vojakov začal nepriateľ ustupovať. Mnohé oficiálne vyjadrenia velenia ruskej armády o úspechoch v dlhotrvajúcich bojoch v Karpatoch, ktoré sú rozšírené aj v zahraničí, možno v krátkosti na tomto mieste uviesť, že aj napriek všetkému úsiliu a veľkým obetiam Rusov sa priesmyk Užok, ktorý nepriateľ vždy opisoval ako jeho hlavný cieľ a bol obzvlášť dôležitý, je stále v našom vlastníctve. Na ostatných frontoch taktiež prebiehajú obranné boje. Situácia na bojisku sa mení každou chvíľou. Franz Höfer, poľný maršálporučík
– zástupca náčelníka generálneho štábu.

Titulná strana berlínskeho denníka Vorwärts.

Pokračovanie nabudúce…

Autor článku: Ing. Radovan Vrabeľ

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.