Za zakladateľa dychovej hudby v obci Ruské je považovaný človek menom Orest Šenkýrik. Tento človek sa narodil v roku 1902, v roku 1924 ukončil štúdium v učiteľskom ústave, v roku 1930 začal vyučovať v obci Šmigovec, neskôr v obci Ruské, kde bol počas celého medzivojnového obdobia prakticky jediným učiteľom. V schematizmoch týkajúcich sa školstva na Slovensku v časoch prvej Česko-Slovenskej republiky je možné naraziť na informáciu, že jeho o šesť rokov mladšia manželka Hedviga Šenkýriková, rodená Pšeničková v tom čase ako nekvalifikovaná učiteľka vyučovala v obci Ruský Hrabovec. Z rozhovorov s pamätníkmi z obce Ruské sme sa dozvedeli, že učiteľ Šenkýrik bol šikovný, vzdelaný a predvídavý človek pôvodom niekde z Ukrajiny. Ešte pred vypuknutím vojny, keď Maďari začali obsadzovať východnú časť sninského okresu, z Ruského odišiel. Z vtedy aktuálneho politického a spoločenského diania poukazoval na možnosť vypuknutia vojny. Obával sa príchodu Sovietov, s ktorými sa v minulosti už podľa všetkého dostal do kontaktu a preto sa rozhodol odísť niekde na západ. Jeho ďalší osud nám v tejto chvíli nie je známy.
Počas svojho pôsobenia vo funkcii učiteľa v Ruskom, kde v rusínskom jazyku vyučoval svojich žiakov, vyzbieral od obyvateľov obce kontakty na rodákov žijúcich v zahraničí, najmä v Amerike. Bolo to v čase, kedy prakticky z každej rodiny v Ruskom pracoval ktosi mimo domovinu. Na vyzbierané adresy rozposielal listy s výzvou na usporiadanie peňažnej zbierky, z ktorej mal byť financovaný nákup hudobných nástrojov pre členov vznikajúceho dychového orchestra. Zastúpenie v dychovej hudbe mali mať i členovia finančnej stráže pôsobiaci v obci. Českí financi mali kontakty na firmu zaoberajúcu sa výrobou hudobných nástrojov, u ktorej Šenkýrik z vyzbieraných peňazí dychové nástroje pre účely vznikajúceho orchestra objednal. Dychovka bola založená v roku 1930, mala osemnásť až dvadsať aktívnych členov, z toho štyria alebo dokonca až piati boli českí financi. V tej dobe to bola prvá dychová kapela nielen v okrese Snina, ale aj v jeho širokom okolí. Zo starej generácie členov dychovky už v súčasnosti nik nežije. Svet pomaly prichádza aj o ich potomkov, ktorí sú v súčasnosti už v dôchodkovom veku. Preto sa iba veľmi ťažko zháňajú nové informácie týkajúce sa histórie tohto unikátneho hudobného telesa.
Učiteľ Šenkýrik dopomohol obci aj k ďalšiemu prvenstvu. Z jeho iniciatívy bol v Ruskom postavený kultúrny dom. Nikde v okrese Snina sa v tom čase kultúrny dom nenachádzal. Šenkýrik oslovil miestnych gazdov, ktorí mali kone a vozy a tí navozili kamene na miesto, kde sa malo začať stavať. Nablízku bol totiž lom, kde sa ťažil pieskovec. Ten nebolo ťažké nalámať. Murári v obci zakrátko kultúrny dom vymurovali. Všetci pracovali zadarmo, iba z nadšenia pre dobrú vec. Všetko to nadšenie však vyplývalo z iniciatívy učiteľa Šenkýrika, ktorý učil v murovanej škole stojacej asi tristo metrov povyše novovznikajúceho kultúrneho domu.
A aký bol ďalší osud dychovky z obce Ruské? Po vyhlásení Slovenského štátu dňa 14. marca roku 1939 boli zo zákona všetky menšinové spolky zrušené, čo ovplyvnilo i ďalšie napredovanie tejto dychovky. Dňa 23. marca 1939, po predošlom obsadení územia bývalej Podkarpatskej Rusi Maďarmi, vtrhli maďarské vojská do dvoch najvýchodnejších slovenských okresov (Snina a Sobrance) a začali ich postupne smerom od východu obsadzovať. Ešte pred vypuknutím tohto konfliktu, ktorý poznáme pod názvom Malá vojna, však bola veľká časť dychových nástrojov zrušenej dychovky z obce Ruské prevezená do Sniny. Ruské sa stalo po dobu rokov od 1939 do 1944 súčasťou Maďarským kráľovstvom okupovanej Karpatskej Ukrajiny a Snina ostala slovenským pohraničným mestečkom. Fakt, že dychové nástroje zo zahraničnej obce Ruské sa nachádzali v Snine, vzbudilo pozornosť učiteľa Jozefa Grossa, ktorý spomedzi záujemcov o dychovú hudbu vybral tých najšikovnejších a vytvoril novú hráčsku zostavu. Položil tak základy prvej sninskej dychovky.
Tento článok je iba malým fragmentom omnoho väčšieho celku, ktorým je história dychovej hudby v Snine. Ide o tému, ktorou sa zaoberáme prakticky už od roku 2017. Spolu s členmi súčasnej zostavy dychovej hudby v Snine sa snažíme zostaviť publikáciu, ktorá by čitateľov previedla históriou dychovej hudby v Snine. Z tohto dôvodu by sme chceli širokú verejnosť poprosiť o spoluprácu pri získavaní ďalších informácií a obrazových materiálov týkajúcich sa tohto jedinečného hudobného telesa. V prípade, že disponujete nejakými predmetnými materiálmi k načrtnutej téme, neváhajte nás kontaktovať na adrese redakcie online časopisu Retrospektíva (retrospektiva.eu@gmail.com), prípadne na adrese redakcie Sninských novín (sninskenoviny@gmail.com). Vopred ďakujeme za Vaše prípadné informácie a podnety.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
