Kameňolomy a štrkoviská v regióne

Jedným z cieľov Dokumentačného centra (DC) Slovenského združenia výrobcov kameniva (SZVK) je vytvorenie centrálnej informačnej databázy súboru hmotných a nehmotných exponátov v oblasti prípravy, ťažby, spracovania a použitia kameniva, štrkov, pieskov a nerudných surovín na Slovensku v historickom kontexte, ako dar SZVK pre budúce generácie.

SZVK v roku 2018 vydalo knižnú publikáciu s názvom Dejiny ťažby nerastných surovín v lomoch a ich použitie na území Slovenska (Od prvopočiatkov do polovice 20. storočia), pochádzajúcu z autorskej dielne PaedDr. Pavel Hronček, PhD. a kolektív.

Odborný podpredseda SZVK, Ing. Norbert Werner preložil časť publikácie Dr. Ferencza Schafarzika (kráľovský banský radca, hlavný geológ) s názvom Magyar korona országai területén létező kőbányák részletes ismertetése (Podrobný opis kameňolomov štátov uhorskej koruny), ktorá bola pôvodne vydaná v Budapešti, v roku 1904.

Pohľad na obálku pôvodnej publikácie.

Ing. Werner preložil opisy lomov a štrkovní, ktoré sa nachádzajú na území dnešného Slovenska (celkovo ich je 889). V úvode v krátkosti píše i o živote a práci Dr. Schafarzika, opierajúc sa o publikáciu autora Dr. Aladára Vendla s názvom Schafarzik Ferencz a hazai műszaki földtan megalapítója (Schafarzik Ferencz – zakladateľ domácej technickej geológie), ktorá bola vydaná v Budapesti, v roku 1954.

Prílohu pôvodnej publikácie tvorí mapa Uhorska v hraniciach zo začiatku 20. storočia. Naším úmyslom je spraviť výsek z mapy zobrazujúci dnešné Slovensko, ako aj výseky jednotlivých žúp s vyznačením konkrétnych lokalít. Nakoľko pôvodná publikácia bola priebežne písaná na sklonku 19. storočia a publikovaná v už spomínanom roku 1904, neobsahuje žiadne obrazové ani fotografické materiály, ktoré by bolo vhodné do novovznikajúcej publikácie doplniť. Taktiež by bolo zaujímavé doplniť informácie o vývoji predmetných lomov a štrkovní a ich súčasnom stave.

OKRES SNINA:

Belá nad Cirochou (Cziróka-Béla)Karpatský pieskovec. Majiteľkou lomu ktorý prevádzkuje od starých čias je Lajosné Benyowszká (Snina). Lom leží 4 km severovýchodne od obce. Pieskovec sa používa v surovom stave aj opracovaný na rozličné stavby. Ročná ťažba je 200 m3.
Ladomírov (Ladomér)Hnedý, drobnozrný pyroxenický andezit, lom je majetkom Vladára Emila, leží 1 km severovýchodne od obce. Bol otvorený v roku 1891 a ročne dodáva 200 m3 na cestný štrk.
Ruské
(Orosz-Ruszka)
A. Sivy, strednozrný, karpatský pieskovec s vápenatým tmelom. Obecný lom 4 km severozápadne od obce medzi 53 a 54 km cesty Humenné – Baligrod (Poľsko). Otvorený v roku 1895. Kameň z lomu slúži v surovom aj opracovanom stave na rôzne stavby. Ročná ťažba je 150 m3.
B. Čierna hlinitá bridlica z geologického útvaru karpatský pieskovec. Obecný lom otvorený v roku 1860, leží medzi 48 a 49 km cesty Humenné – Baligrod (Poľsko). Na údržbu tejto cesty sa vyťaží ročne 200 m3 , používa sa na násyp.
Snina
(Szinna)
Sivý, strednozrný, sľudnatý karpatský pieskovec s vápenatým pojivom. Lom je majetkom bývalých urbárnikov. Leží 3 km severne od obce, kde bol už veľmi dávno otvorený. Kameň sa používa v prírodnom stave na rôzne stavby. Ročná ťažba je 150 m3.
Starina (Sztarina)Hnedý a sivý, drobnozrný, karpatský pieskovec s vápenatým pojivom a s palec hrubými žilkami kalcitu. Lom je vo vlastníctve Vilmy Piletzkej a leží medzi 35 a 36 km cesty Humenné – Baligrod (Poľsko). Ročne sa vyťaží 200m3 na údržbu tejto cesty.
Ubľa
(Ublya)
Sivý, drobnozrný, sľudnatý karpatský pieskovec s vápenatým pojivom. Lom patrí do panstva knieža Lobkovitza (poverený je Otto Heidinger). Lom leží od obce 2 km južne. Tento pieskovec obsahuje pásy asfaltu s lastúrovým lomom. Polámaný surový kameň sa používa na stavby, ročne sa vyťaží v množstve 200m3. Lom bol otvorený v roku 1893.

OKRES HUMENNÉ:

Brekov (Barkó)A. Svetlosivý, jemnozrný, dolomit so žilkami kalcitu (vrchný trias – kosenské vrstvy). Veľmi starý lom v majetku obce. Leží 1,5 km južne od nej. Ročná produkcia 6000 m3, použitie z väčšej časti ako štrk, zvyšok na pálenie vápna.
B. Sivohnedý, bitomenový dolomit. Veľmi starý lom v majetku Pála Szirmaya (Udavské), ktorý leží 1,5 km južne od obce. Ročná produkcia 6000 m3, použitie z časti ako štrk, zvyšok na pálenie vápna.
Jasenov (Jeszenő)Svetlobéžový, celistvý, vrchnojurský vápenec s bielymi žilkami kalcitu. Veľmi starý obecný lom, na južnej hranici obce. Táto hornina sa používa na cestný štrk a na pálenie vápna.
Koškovce (Koskócz)Sivý, jemnozrný, karpatský pieskovec s trochu sľudnatým a vápenatým tmelom. Lom je majetkom dedičov grófa Gyulu Andrassyho (Trebišov). Veľmi starý lom ležiaci 1,3 km na východ od obce. Táto hornina býva viac menej používaná v surovom stave ako stavebný kameň.

OKRES MEDZILABORCE:

Borov – súčasť Medzilaboriec (Borró) Sivý, hrubozrný, karpatský pieskovec s vápenatým tmelom. Starý lom, majiteľ Kázmér Wollmann (Krásny Brod). Lom leží 1 km západne od obce. Ročná ťažba je premenlivá, kameň sa opracováva. Časť sa používa na výrobu brúsnych kameňov (pravdepodobne jemnejšie zrnitý a vrstevnatý).
Čertižné
(Csertész)
Tmavosivá, bitumenová, eocénna slienitá bridlica. Majiteľom lomu je Adolf Dobránszky, bol otvorený v roku 1893. Lom leží 1 km severne od obce. Tento slieň sa používa na štrk podľa danej potreby.
Medzilaborce
(Mező-Laborcz)
Sivý, strednozrný, trochu sľudnatý a vápenatý karpatský pieskovec. Starý lom vo vlastnictve Kázmér Wollmann, leží 1 km južne od obce. Hornina sa používa v surovom stave ako stavebný kameň. Ročná ťažba je premenlivá.
Vydraň – súčasť Medzilaboriec (Vidrany)Žltkastý, respektíve sivomodrý, jemnozrnitý, karpatský pieskovec s vápenným pojivom. Majiteľom lomu je grof Leitrum, leží 4 km severovýchodne od obce. Lom bol otvorený v roku 1892. Ročná ťažba je premenlivá, kameň sa používa na stavby.

Vítaná je akákoľvek informácia – dokumentácia o historických a súčasných miestach ťažby kameňa a štrkov, prípadne kontakt, kde by bolo možné získať akýkoľvek údaj.

Ing. Ján Kačeňák
Predseda dokumentačného centra SZVK
kacenak.szvkdc@gmail.com
0911 560 229

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.