Monumenty v Snine: Kaštieľ a okolie

Približne pred mesiacom sme prostredníctvom článku Exteriérové kulisy v centre mesta Snina predstavili snahu fotografa Jozefa Nováka o zdokumentovanie monumentálnych diel, nachádzajúcich sa v našom meste. Keby sme chceli napísať o všetkých monumentoch v Snine naraz, vznikol by obsahovo až príliš rozsiahly článok, ktorý by pravdepodobne mnoho čitateľov nedočítalo do úplného konca. Z tohto titulu sme sa rozhodli územie mesta rozdeliť na niekoľko sektorov a informácie o zdokumentovaných monumentoch prinášať postupne. Na začiatok priblížime monumenty v okolí sninského kaštieľa.

Ocitáme sa teda na nádvorí klasicistického kaštieľa, kde sa nachádza snáď najznámejšia dominanta nášho mesta – železná socha bájneho Herkula bojujúceho s trojhlavou Hydrou.

Socha bájneho Herkula na nádvorí kaštieľa v Snine.

Podľa legendy vstúpil Herkules do služieb kráľa Eurysthea, od ktorého dostal dvanásť neľahkých úloh. Skôr než sa pustil do ich plnenia, získal od bohov vzácne dary – meč, luk a šípy, zlatý hrudný pancier, zázračné rúcho, konský záprah a nepreraziteľný štít. Napriek tomu sa najviac spoliehal na svoj kyjak. Jednou z úloh, ktoré mal Herkules splniť, bolo zabitie lernskej Hydry – obludného vodného hada, ktorý žil v močiari napájanom z rôznych prameňov južne od mesta Argos. O Hydre sa povrávalo, že stráži bránu do podsvetia, ktorá sa nachádzala pod jazerom. Herkules síce Hydru porazil, ale úloha mu uznaná nebola. Hydru mu totiž pomohol poraziť Iolaos, syn jeho nevlastného brata Ifikla, s ktorým sa do Lerny vybral.

Socha Herkula na nádvorí kaštieľa v Snine bola odliata v roku 1841 v železiarňach v dnešných Zemplínskych Hámroch. O rok neskôr bola odliata druhá takáto socha, ktorá zdobila priestory niekdajších kúpeľov v obci Užok, odkiaľ bola po prvej svetovej vojne premiestnená na nádvorie hradu v Užhorode. Autorom oboch sôch je prakticky neznámy umelec, ktorý obe sochy signoval ako W. Kinne.

Vo vstupných priestoroch sninského kaštieľa je inštalovaných ešte niekoľko zaujímavých monumentov. Ide o diela sochára Vojtecha Löfflera (1906-1990). Prvou z nich je olovená socha s názvom „Študentka“. Je umiestnená pri vstupe do mestskej knižnice.

Socha „Študentky“ bola pôvodne umiestnená pred budovou internátu Strednej priemyselnej školy strojníckej v Snine (dnes budova Okresného úradu).

Ďalším monumentálnym dielom z dielne Vojtecha Löfflera je mramorová socha s názvom „Matka s dieťaťom“.

Socha „Matky s dieťaťom“ bola pôvodne umiestnená vedľa prístupovej cesty k Základnej škole na Budovateľskej ulici, neskôr v parku na námestí Božieho milosrdenstva na Sídlisku I.

A do tretice, vo vstupnej časti kaštieľa sa nachádza aj olovená socha s názvom „Ošetrovateľka“. Jej autorom je taktiež Vojtech Löffler.

Socha „Ošetrovateľky“ bola pôvodne umiestnená pri vstupe do sninskej nemocnice.

Tou skutočne najstaršou sochou v sninskom kaštieli – teda ešte staršou ako socha samotného Herkula, je drevená plastika svätého Jána Nepomuckého. Jej autor nie je známy.

Drevená plastika svätého Jána Nepomuckého bola pôvodne umiestnená v kaplnke na moste cez Cirochu.

V minulosti bola Cirocha neregulovaná. Po daždi bola často rozvodnená a jej tok vytváral meandre. Pravdepodobne z tohto titulu bola medzi rímskokatolíckym kostolom a s kaštieľom súvisiacim komplexom budov vybudovaná dômyselná sústava dvoch drevených mostov, ktoré boli vzájomne spojené ostrovčekom. Jedno z ramien popri ostrovčeku pretekajúcej Cirochy bolo prevažnú dobu roka suché. Vodou sa zapĺňalo zväčša iba po výdatnejších dažďoch. Ostrovčekom viedla cestička lemovaná stromovou alejou a približne v strede ostrova stála murovaná kaplnka, v ktorej bola umiestnená socha svätého Jána Nepomuckého. Kaplnku dal v roku 1838 postaviť miestny zemepán Štefan Rholl.

Kaplnka na ostrovčeku medzi mostami cez Cirochu na katastrálnej mape z roku 1866.

Sústavu dvoch drevených mostov cez Cirochu nahradil v roku 1935 jeden železobetónový most, pričom ostrovček spolu s kaplnkou a alejou ostal existovať už iba na dobových mapách. Svätý Ján Nepomucký je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach, kvôli čomu jeho vyobrazenie nachádzame predovšetkým na mostoch. O návrat svätého Jána Nepomuckého do blízkosti mosta cez Cirochu sa postaral sochár Ľubomír Birka (1960-2009), ktorý na základe drevenej predlohy vytvoril vernú repliku. Tá sa dodnes nachádza v blízkosti mosta. Socha sa však v minulosti stala obeťou častého vandalizmu. Opakovane poškodzované boli najmä svätcove ruky. Ľubomír Birka ich spočiatku opravoval, avšak nakoniec rezignoval.

Replika sochy svätého Jána Nepomuckého zhotovená sochárom Ľubomírom Birkom sa nachádza stále v poškodenom stave v blízkosti mosta cez Cirochu.

Ľubomír Birka je autorom viacerých monumentálnych diel nachádzajúcich sa na území mesta Snina, preto sa v budúcnosti k jeho tvorbe ešte určite vrátime. Patrilo by sa však spomenúť ešte jedno z jeho diel – konkrétne monument označovaný ako „Symbolická vstupná brána“, nachádzajúci sa pri vstupe do Sniny. Dielo je vyhotovené zo železobetónu s povrchovou úpravou umelého kameňa (pieskovec), zdobené siluetou Sninského kameňa a architektonickými prvkami Sninského kaštieľa. Horná časť monumentu nesie erb mesta Snina vyrobený z cararskeho mramoru s vkladanými medenými prvkami. Nad hlavným oblúkom sa nachádza nápis Snina, taktiež z medeného plechu. Cenová kalkulácia na samotnú realizáciu tohto diela bola vyčíslená na sumu 192 tisíc eur. Monument bol oficiálne odhalený v novembri 2005.

Monument obsahuje skrytú symboliku. Autor sa snažil každej jeho časti vdýchnuť určité opodstatnenie, každá línia a každý použitý prvok v sebe niečo ukrýva, stačí sa pozorne zapozerať.

Iba na okraj, monumentálne umenie nemusíme hľadať a nachádzať iba na verejných priestranstvách, niekedy sú zaujímavé umelecké diela umiestnené aj v súkromných dvoroch, či záhradách.

Figúra ženy v súkromnej záhrade v lokalite Daľkov.

V závere by sme chceli uviesť opravu k článku z minulého mesiaca, ktorý sme spomínali v úvode. V článku sme v prípade glazovanej mozaiky nachádzajúcej sa medzi zlatníctvom a predajňou pečiva uviedli, že: „jej autorstvo býva prisudzované akademickému maliarovi Ivanovi Nestorovi Šafrankovi (1931 – 2020)“. Následne sa nám však podarilo zistiť, že v prípade spomínanej mozaiky nebol autorom Nestor Šafranko, ale Slavomír Brezina. Toto tvrdenie podkladáme novinovým článkom s názvom Trojnásobná radosť z roku 1987, ktorého autorom je Emil Semanco.

Pri fotografii článku je uvedené, že ide o dielo so symbolikou radosti zo života.

Z článku vyberáme nasledujúce vety:

Niekoľko mesiacov mohli Sninčania sledovať prácu akademického maliara Slavomíra Brezinu na výtvarnom dotvorení námestia a sídliska Centrum. A tento týždeň mohli s uspokojením konštatovať, že rozmerná keramická stena o rozmeroch 20×3 metre je hotová a ideovým i výtvarným obsahom prostredie najživšej časti mesta estetizuje. Sám tvorca, keď sme s ním hovorili, povedal, že má z dokončeného monumentálneho diela v architektúre dobrý pocit a úprimne sa teší priazni, s ktorou jeho poslednú realizáciu občania Sniny prijali.

Emil Semanco

V rozprávaní o monumentálnych dielach v ďalších častiach Sniny budeme v blízkej budúcnosti pokračovať. Ak máte nejaké bližšie poznatky o monumentálnom umení v našom meste, budeme vďační za každú podnetnú informáciu.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autor fotografií: Jozef Novák

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.