Pojmom Tethys sa označuje historická sústava oceánskych paniev, ktorá existovala od mladších prvohôr až do začiatku treťohôr. Termín Tethys po prvýkrát použil rakúsky geológ Eduard Suess. Práve vďaka pôsobeniu historického oceánu mohli vzniknúť horské pásma ako Alpy, Himaláje, či Karpaty. Flyšové pásmo Karpát na území východného Slovenska je dominantným prvkom Karpatskej sústavy. Pojem flyš zaviedol do literatúry švajčiarsky geológ Bernhard Studer. Karpatský flyš je tvorený usadeninami Tethys, ktoré po vyvrásnení vytvorili základ pre Bukovské vrchy, Laboreckú a Ondavskú vrchovinu a časť Beskydského predhoria. Pre flyšové horniny je typické, že sú výlučne morského pôvodu a sú tvorené niekoľkými vrstvami sedimentárnych hornín. Masívna sopečná činnosť bola charakteristická pre koniec treťohôr. Vznik hlbinných zlomov otvoril cestu k sopečným hmotám, ktoré sú zodpovedné za vznik Vihorlatských vrchov.
Príroda v okolí Sniny ponúka množstvo zaujímavostí aj v oblasti neživej prírody. Existujú zmienky o tom, že rôzne rudy sa ťažili v oblasti Vihorlatských vrchov ešte pred príchodom Rhollovcov a vybudovaním železiarní neďaleko Sniny – v dnešnej obci Zemplínske Hámre. Existujú i staršie zmienky o tom, že Drugetovci v druhej polovici 17. storočia na svojom panstve dolovali vzácne kovy, ale napríklad aj rubíny v chotári dediny Ladomírov. Svedčí o tom písomná dohoda z roku 1686. Nevedno však, ako dlho a s akými výsledkami sa tejto činnosti venovali.
Súčasný človek nemusí byť baníkom, aby sa dopracoval k nerastom, minerálom, či skameneninám, ktorými okolitá príroda disponuje. Tie vzácne je možné kúpiť na zberateľských burzách, tie bežné nájsť počas prechádzky, stačí sa prechádzať správnou lokalitou. V okolí Uliča je možné objaviť napríklad takzvané Marmarošské diamanty. Po prvýkrát boli objavené v severnom Rumunsku, v oblasti zvanej Marmaroš (maďarsky Máramaros, rumunsky Maramureș), podľa ktorej získali pomenovanie. Nie sú to diamanty v pravom zmysle slova, ide o čistú priehľadnú odrodu kremeňa, ktorá je na prvý pohľad diamantu veľmi podobná. Využitie našli v šperkárstve. V oblasti Vihorlatských vrchov bol objavený jedinečný minerál, ktorý bol pomenovaný ako Vihorlatit. Jedinečný nie je iba z pohľadu svojho zloženia i názvu. V tejto oblasti sa vyskytujú aj viaceré druhy opálov. V okolí už spomínaného Ladomírova je možné natrafiť na Dawsonit a Alumohydrokalcit, ktoré je možné objaviť v puklinách pieskovcov vo forme radiálnych slniečok. V šesťdesiatych rokov minulého storočia bola v tejto lokalite pri šlichovej prospekcii zistená anomália Cinabaritu (starším názvom Rumelka), ktorý sa nachádza vo forme povlakov na pieskovcovej materskej hornine. V oblasti vysídlených obcí Ruské, Veľká Poľana, Zvala a hlavne Smolník vieme vo flyšovom pásme nájsť hlavne pyrit, ktorý sa tu svojho času aj ťažil. Medzi ďalšie minerály patrí kalcit, kremeň, už spomínané marmarošské diamanty, ktoré obsahujú rôznofarebné inklúzie. Na území okresu Snina je možné natrafiť i na skamenené lastúrniky, belemnity, amonity a ich odtlačky v rôznych fosilizáciách.
Dňa 9. júna 1866 preletel nad územím okresu Snina mimoriadne veľký meteorit, ktorý dopadol medzi obcami Kňahyňa a Stužica na Ukrajine a obcami Zboj a Nová Sedlica na Slovensku. Samotný meteorit obsahoval veľké množstvo úlomkov, ktoré by bolo teoreticky možné na území okresu Snina stále objaviť.
Múzeum v Zemplínskych Hámroch a výstava Minerály pod lupou.
Dňa 15. októbra 2017 bola v Zemplínskych Hámroch otvorená výstava s názvom Minerály pod lupou. Jej organizátormi sú Múzeum Zemplínske Hámre a Východoslovenské múzeum v Košiciach. Hlavnou ideou výstavy, ktorá prezentuje pestrý svet minerálov pochádzajúcich jednak zo Slovenska a jednak z rôznych svetových lokalít, je predstavenie a priblíženie rozmanitosti a krásy neživej prírody. Súčasťou výstavy sú aj minerály pochádzajúce z oblasti Polonín a Vihorlatských vrchov, ktoré majú za úlohu pritiahnuť pozornosť miestnych záujemcov o geológiu, či zberateľstvo. Vystavené exponáty sú predajné.
Autori článku: Mgr. Ján Bocan a Ing. Ján Čabin