Dňa 29. mája 2021 bola uvedená do života publikácia s názvom Medzi troma hranicami: Falšovanie bankoviek na východe Slovenska. Ide o útlu publikáciu mapujúcu falšovateľskú aféru zo začiatku 30. rokov minulého storočia, ktorej sa zúčastnili aj občania Sniny. Publikácia obsahuje tri prílohy týkajúce sa Vihorlatských vrchov, ktoré budeme na tomto mieste vo forme článkov postupne uverejňovať. Táto je v poradí tretia.
V septembri 2020 vstúpilo do platnosti nariadenie Vlády Slovenskej republiky, ktorým bola vyhlásená Prírodná rezervácia Vihorlatský prales. Nová rezervácia sa tiahne po hlavnom hrebeni Vihorlatských vrchov od kóty Diel na východe, cez Nežabec, Sninský kameň a Motrogoň, vrátane ich severných svahov, zaberá kotol Morského oka, pokračuje cez Malú a Veľkú Trestiu a končí na západe vrcholom Vihorlat.
Jej celková výmera je 2160 hektárov, z toho 1574 hektárov tvorí bezzásahová zóna A, v ktorej platí 5. stupeň ochrany prírody a 586 hektárov nárazníková zóna B, so 4. stupňom ochrany prírody. V bezzásahovej zóne sú zakázané akékoľvek ľudské zásahy, v nárazníkovej zóne nie je možné umiestňovať stavby a výrub stromov je obmedzený na jednotlivý výber so súhlasom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie je zabezpečenie ochrany prirodzených procesov a umožnenie prirodzeného vývoja prírodných spoločenstiev nachádzajúcich sa na jej území. Hlavným cieľom vyhlasovania nových prísne chránených území je vytvorenie siete dostatočne veľkých území bez priamych ľudských zásahov, na ktorých bude umožnený nerušený priebeh evolučných procesov. Vývoj druhov a siete väzieb medzi nimi závisí najmä od reálnych stanovištných podmienok a medzidruhových väzieb, pričom sa uplatňuje prírodný výber nerušený cielenými subjektívnymi ľudskými zásahmi. To je veľmi dôležité pre vytvorenie prirodzeného spoločenstva prispôsobeného reálnym fyzikálnym, chemickým a biologickým podmienkam mikroregiónu. Jednotlivé rastlinné a živočíšne druhy tak môžu vytvárať populácie s prirodzeným vekovým, genotypovým, pohlavným, hrúbkovým či hmotnostným zložením, prirodzene reagovať, prispôsobovať sa na zmenu klimatických podmienok, či prirodzene sa šíriť na miesta, ktoré im v čase a priestore najlepšie vyhovujú. Ekologická stabilita a biodiverzita spoločenstva narastá, čím sa zvyšuje aj jeho regulačný význam. Takéto územia majú v krajine mimoriadny význam z hľadiska vytvárania a upevňovania siete ekologických väzieb a slúžia ako reálne fungujúce biocentrá s regionálnym aj nadregionálnym významom, ktoré sú zdrojom šírenia jednotlivých prirodzene sa vyvíjajúcich druhov a informácií do okolitej krajiny.
Evolučné procesy sa v prirodzených ekosystémoch môžu naplno prejaviť jedine vtedy, ak do nich človek nebude cielene zasahovať, ak nebudeme robiť NIČ, pretože zložitosť týchto ekosystémov presahuje možnosti ľudského poznania. Vyhlásením novej rezervácie vzniklo rozsiahle, ucelené, prísne chránené územie, do ktorého boli zahrnuté aj existujúce prírodné rezervácie Morské oko, Malé Morské oko, Motrogoň či Jedlinka. Prírodná rezervácia Vihorlatský prales sa tak stala deviatou najväčšou prírodnou rezerváciou na Slovensku, jej vyhlásením sa zvýšila rozloha prísne chránených území v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat viac než trojnásobne.
Súčasne s rezerváciou na Vihorlate vyhlásila Vláda Slovenskej republiky ďalšiu rezerváciu v Poloninách. Prírodná rezervácia Rydošová sa nachádza v katastrálnom území Osadné, jej celková výmera je 88 hektárov a rovnako je rozdelená na dve zóny. Zóna A má výmeru 56 hektátov a platí v nej piaty stupeň ochrany prírody. V zóne B, ktorá má výmeru 32 hektárov, platí štvrtý stupeň ochrany prírody. Novovyhlásená rezervácia Rydošová sa priamo napája zo západnej strany na existujúcu rezerváciu Udava. Všetky tieto aktivity súvisia so zabezpečením prislúchajúcej ochrany cezhraničnej lokality Svetového dedičstva UNESCO s názvom „Staré bukové lesy a bukové lesy Karpát a iných regiónov Európy“.
Na základe 12 rokov trvajúcich aktivít Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, z ktorých sa ako najúspešnejší ukázal tlak na Výbor Svetového dedičstva v Paríži, bola Vláda Slovenskej republiky prinútená vyriešiť problém nedostatočnej ochrany slovenských komponentov tejto UNESCO lokality. Veľká vďaka patrí aj viac než 70000 občanom Slovenska, ktorí podporili boj VLK-a za zachovanie prísnej ochrany na samotnom Morskom oku vo februári 2020. Výsledkom tohto dlhotrvajúceho snaženia je vyhlásenie novej prírodnej rezervácie Vihorlatský prales s najprísnejším stupňom ochrany a zabezpečenie prislúchajúcej ochrany najcennejším územiam Vihorlatských vrchov.
Autor článku: Ing. Peter Sabo