Vývoj rodu alebo rodokmeň (rodostrom) býva definovaný ako menný súbor detí rodičovského páru a ich rozrod. Tento súbor mien je rozdelený do stromovej štruktúry-rodokmeňa.
Pri hľadaní a skúmaní sa v literatúre stretávame aj s názvom genealógia. Ide o vedu, ktorá sa zaoberá výskumom rodokmeňa a rodinnou históriou. Z roka na rok je táto veda medzi širokou verejnosťou stále populárnejšia. Jej rozmach nastal v čase enormného „boomu“ internetu. Ako sa hovorí: “Všetko je na webe“. Pred dobou internetu sa ľudia málo zaujímali o rodokmeň, niektorých odradilo časté cestovanie do archívov, iných odradil cudzí jazyk. Keďže dnešné územie Slovenska bolo v minulosti súčasťou Rakúsko-Uhorska, oficiálne dokumenty (rodné, úmrtné a sobášne záznamy), sčítania a súpisy boli písané v maďarskom jazyku, prípadne starou latinčinou. S príchodom internetu a digitalizácie sa odbúralo cestovanie do archívov a máličko sa vďaka translátorom odbúrala aj jazyková bariéra. Súčasné prekladače sú schopné preložiť nielen jednotlivé slovíčka, ale i celé vety. Žiaľ niekedy význam takýmto spôsobom prekladaných viet si musíme často iba domyslieť.
Po skončení Technickej univerzity v Košiciach som nastúpil do práce. Po skončení osemhodinovej pracovnej doby som prišiel domov a položil som si otázku: „Čo teraz ?“ Keďže pochádzam z dediny, kde sa neustále na niečom pracuje a školské časy pominuli, z čoho vyplýva, že nebolo potrebné venovať sa príprave na skúšky, odrazu som mal pred sebou hodiny, ktoré som spočiatku nevedel efektívne využiť. Domov som cestoval približne raz za mesiac, kde som sa stretával s kamarátmi v miestnom penzióne. Počas jedného rozhovoru s Jozefom Michalenkom som sa dozvedel o vytváraní rodokmeňa. Predstava vytvárania vlastného rodokmeňa ma ihneď zaujala. A nebol som sám, pretože rozprávanie o rodokmeni nadchlo aj Branislava Rebiča. V tej dobe už Jozef disponoval slušným prehľadom o archívoch a matrikách a všetko nám vysvetľoval. Poprosil som ho, či by vedel vytvoriť aj môj rodokmeň. Dospeli sme k dohode. A tak som začal zhromažďovať informácie o svojej rodine. Najprv som čerpal z poznatkov získaných od mojich rodičov a od mojej starej mamy. Jozef získané informácie zapisoval a predkov vyhľadával v matrikách. Všetci traja spoločne sme zisťovali históriu svojich rodín a snažili sa získať čo najviac materiálov o sčítaniach a rôznych súpisoch z obce Zemplínske Hámre.
Po konzultáciách s Jozefom sme sa dopracovali k rodokmeňu z Barnovej a z Arvaiovej strany. Po dobu niekoľkých mesiacov som bol s výsledkom našej práce spokojný. Neskôr som však dostal ďalší nápad. Prečo nevytvoriť rodokmeň celej rodiny Barnových? Nebolo by super spísať všetkých príbuzných? Koľko ich vlastne je? Možno sú niektorí v Spojených štátoch amerických. Sú na Facebooku? Kto to vie?
A tak som sa pustil do pátrania a bádania. Pri písaní s Jozefom som sa dozvedel o existencii knižočky s názvom Spomienky na roky dospievania: Zemplínske Hámre očami Jozefa Barnu. Hneď ma zaujalo meno Barna. Kto to je? Nemám vedomosť o tom, že by bratranec písal knihu. Keďže sú to spomienky, musí ísť už o staršieho človeka. Môj strýko Jozef Barna zomrel v roku 2000. On to teda nebude. Kto potom? Autorom knižky je Ján Bocan. Takéto meno sa v Zemplínskych Hámroch nenachádza. Poprosil som preto Jozefa o kontakt na autora. Skontaktovali sme sa a neskôr aj osobne stretli. Od Jána som získal kontakt na pána Jozefa Barnu i prísľub, že pána Barnu bude o našom stretnutí informovať. Hneď na druhý deň som sa skontaktoval s Jozefom Barnom a dohodli sme si termín stretnutia. Medzitým som si prečítal spomínanú knižku. Po jej prečítaní som bol nadšený tým, aká sme rodina a taktiež sa objavilo veľa otázok, na ktoré som hľadal odpovede. Zaujímalo ma napríklad, či Jozef Barna pozná môjho deda Františka, ktorý býval neďaleko jeho domu. Vie niečo bližšie aj o iných súrodencoch môjho deda?
Na stretnutie som sa vopred vyzbrojil informáciami a kópiami sčítacích hárkov z rokov 1869, 1930 a 1940. A samozrejme množstvom otázok. Hľadali sme spoločné súvislosti medzi mojou a Jozefovou rodinnou vetvou. Jozef nielenže poznal môjho deda, ale mal s ním aj zaujímavú príhodu. Tá sa týkala zabíjačkových jedál. Jozef mi dokonca venoval fotku, na ktorej je jeho otec Anton s mojím dedom Františkom. Okrem toho rozprával o tom, ako si pamätá na časy minulé, keď ešte vyrastal v rodičovskom dome, kto kde býval a podobne. Tieto informácie mi veľmi pomohli pri zostavení jeho rodokmeňa. Jozef mal informáciu o tom, že zostavovaním rodokmeňa sa zaoberá aj dcéra jeho sesternice, Helena Tylová žijúca v Českej republike. Dal mi na ňu kontakt a ja som sa s ňou spojil. Spoločne sme teda riešili otázky týkajúce sa rodiny Barnových a rozhodli sme sa spojiť naše rodokmene.
Pri hľadaní mien do rodokmeňa je dôležitým zdrojom matrika. Dnešná samostatná obec Zemplínske Hámre v minulosti patrila pod mesto Snina. Bola to kvázi priemyselná oblasť mesta. Prvú informáciu o osade a jej názve nachádzame v úmrtnej matrike pod dátumom 25. september 1809, kde je označená pod pojmom Hutta. Dodnes sa týmto názvom označuje časť obce.
| Mensis, dies (mesiac, deň) | Nomen Cognomen (meno priezvisko) | Num Sacramentis provisus (zaopatrený = získal sviatosti pred smrťou) | Aetas (vek) | Locus (miesto) | Annus (rok) |
Dosť často sa stáva, že text písaný v matrikách je zle čitateľný a že pri rôznych zapisovateľoch sú rôzne písané názvy mien (čo je prakticky normálne – každý rukopis je iný). Preto je lepšie sa pozrieť na viaceré menné zápisy a porovnať ich s tým, ktorý nevieme prečítať. Uvediem príklad.
Vo štvrtom riadku je na prvý pohľad zapísané úmrtie človeka menom Josefus Hojer. Pri bližšom skúmaní však zistíme, že je tam zápis Jos(bodka)Adam Hojer. Ako to teda je? Núka sa hneď niekoľko možností:
- Zomrelý je Josefus Hojer
- Zomrelý je Josefus Adam Hojer, dvoj meno
- Zomrelý je Adam, Jozefov syn
- Zomrelý je Jozef, Adamov syn
V takomto prípade je vhodné prezrieť rodnú matriku z tohto obdobia a zistiť, kto sa v danom mesiaci narodil. Údaje do matrík zapisovali prevažne kňazi.
Pre Belú nad Cirochou, Sninu a Zemplínske Hámre sa zachovali matriky z týchto rokov:
- Rodná matrika 1844-1895
- Sobášna matrika 1783-1845
- Úmrtná matrika 1783-1895
Tieto matriky sú archivované v Štátnom archíve v Prešove.
- Rodná matrika 1895-1905
- Sobášna matrika 1895-1905
- Úmrtná matrika 1895-1905
Tieto matriky sú archivované v Štátnom archíve v Humennom.
Matriky počnúc 1. januárom 1906 po súčasnosť sa nachádzajú na matričnom oddelení mestského úradu v Snine, kde ich spravujú dve veľmi ochotné a nápomocné matrikárky – Ľubica Lattová a Bc. Alena Pitlaničová.
Ďalším dobrým zdrojom sú sčítacie hárky, takzvané operáty. Najstaršie zachované sčítacie hárky týkajúce sa obce Zemplínske Hámre pochádzajú z roku 1869. Prostredníctvom nich som objavil najstaršieho predka. Bol ním Ján Barna.
Ján spolu s manželkou a deťmi bývali v dome s číslom 43. Spolu s nimi boli v dome ešte ďalšie dve rodiny. V prvej rodine bol hlavou rodiny Michal Demčák (I), v druhej Andrej Tisch (II) a v tretej Ján Barna (III). Spolu s deťmi ich v jednom dome bývalo 15. Dom bol prízemný a bol určený na bývanie. Žiadna časť domu sa nevyužívala na obchodnú činnosť. Súčasťou domu boli dve spálne. Jednu spálňu využívala prvá rodina (I) a druhú spálňu využívali zvyšné dve rodiny (II, III). Komora bola pridelená tretej rodine (III). Obývačka bola jedna a bola spoločná pre všetky rodiny. K domu bol pripojený aj sklad a využívali ho všetky tri rodiny spoločne. Každá rodina mala aj svoju maštaľ na chov zvierat.
Ján Barna, muž, narodený v roku 1821 v dedine Vydraň v Zemplínskej župe (dnes okres Medzilaborce), bol grécko-katolíckeho vierovyznania a bol ženatý. Pracoval ako tesár-pomocník a nevedel čítať ani písať. V poznámkach je uvedené, že bol vyslúžilý radový vojak. Jeho manželka Ilya (Helena) Kolczun, žena, bola taktiež grécko-katolíckeho vierovyznania. Narodila sa v roku 1840 v Stakčíne. Nebola nikde zamestnaná – bola vedená ako žena v domácnosti. Taktiež nevedela čítať ani písať. Spoločne mali štyri deti:
- Mária Barnová (narodená v roku 1860)
- Ján Barna (narodený v roku 1862)
- Jozef Barna (narodený v roku 1864)
- Zuzana Barnová (narodená v roku 1868)
Všetky tieto deti sa podľa súpisu narodili v Zemplínskej župe v meste Snina, avšak v rodných matrikách je uvedené miesto „Szinnnensis Malleatura Josefsthal“ (Szninszka Huta Jozefova dolina).
S Helenkou Tylovou spolupracujem už niečo vyše roka, pravidelne si dopĺňame informácie a hľadáme nových príbuzných do rodokmeňa. Dobrým zdrojom sú sociálne siete. Náš spoločný rodokmeň obsahuje už niečo vyše 500 mien a stále nie je uzavretý. Je ešte veľa mien, kde nemáme doplnené dátumy narodenia, sobáša a úmrtia. Pri niektorých menách je veľmi ťažké nájsť dátum úmrtia kvôli tomu, že daná osoba alebo celá rodina mohla odcestovať do iného kraja prípadne do zahraničia. V tomto prípade je hľadanie veľmi náročné.
Ak je to možné, dopĺňame k menám aj fotky prípadne iné poznámky zo života. Pri kontaktovaní príbuzných sme sa stretli väčšinou s kladnými reakciami na našu prácu, bohužiaľ sme sa stretli aj s negatívnymi postojmi v štýle “Mŕtvym dajte pokoj “. Veľa ľudí to našťastie hodnotí ako dobrý nápad, niektorí zostavovať rodokmene začali, no postupom času sa o nich prestali zaujímať.
Starší ľudia stále vlastnia fotky svojich príbuzných, prípadne listy a kontakty s ľuďmi, ktorí odišli v 20. rokoch minulého storočia do zahraničia. Mne sa pri zostavovaní rodokmeňa napríklad podarilo nadviazať kontakt s príbuzným v Spojených štátoch amerických. Ten si zaspomínal na to, ako jeho rodičia a neskôr aj jeho sestra písali listy na Slovensko. Zaujímavosťou bolo, že niektoré z listov ešte stále vlastnil a taktiež vlastnil aj fotografie, ktoré si medzi sebou vymieňali.
Pri získavaní informácií boli mojím vstupným bodom moji rodičia, ktorí mi pomohli vymotať sa z mien a prezývok a stará mama Zuzana Arvaiová, ktorá si na svoj vek 86 rokov veľmi živo spomína na udalosti a ľudí, ktorí sa pominuli. Na záver im za poskytnutú pomoc vyjadrujem srdečné poďakovanie.
Autor článku: Ing. Tomáš Barna