Bocian patrí medzi sťahovavé vtáky. Na Slovensku hniezdi od apríla do augusta, počas tejto doby vychová dve až štyri mláďatá. Zimoviská bociana sa nachádzajú v západnej, východnej a južnej Afrike. Životným prostredím bociana nie je les, ale kultúrna krajina s dostatkom vlhkých biotopov. Bociany sa živia prevažne žabami, drobnými hlodavcami, plazmi a hmyzom.
Podľa mnohých európskych legiend sú bociany symbolom šťastia a plodnosti. Ľudia v minulosti verili, že bociany prinesú v zobáku deti priamo až do okna domu a človeku, na ktorého streche hniezdia, prinesú šťastie.
Videli ste už niekedy vzlietať bociana? Pred vzletom urobí niekoľko rozbehových krokov, krk natiahne dopredu, zamáva krídlami a vzlietne, pričom jeho dlhé nohy smerujú dozadu. Je to elegantný vták s vrodeným navigačným zmyslom. Pri lietaní využíva termické prúdenie vzduchu a za pomoci vzostupných prúdov smeruje k oblakom. Po prekonaní letu, ktorého vzdialenosť je v niektorých prípadoch až 15 000 kilometrov, sa vracia stále na to isté miesto. Prvotným činom, ktorý po prílete vykoná, je oprava starého hniezda. Takýto postup zachovávali aj „sninské“ bociany už od nepamäti.
Pôvodne sa bocianie hniezdo nachádzalo na budove starej fary pri rímskokatolíckom kostole. Fara stála približne v miestach, kde sa dnes nachádza nástenka s oznamami. Niekedy v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola vybudovaná nová fara a budova starej fary bola zbúraná. Bociany si postavili nové hniezdo neďaleko – na budove bývalého okresného úradu. Dnes v tejto budove sídli územný spolok Slovenského Červeného kríža. Pred niekoľkými rokmi došlo k oprave tejto budovy a bocianie hniezdo bolo zo strechy odstránené. Bociany si teda postavili hniezdo na elektrickom stĺpe hneď na rohu ulice. Opätovný pokus postaviť si hniezdo na elektrickom stĺpe o rok neskôr bol bocianom znemožnený z dôvodu vzniku častých skratov na elektrickom vedení. Bociany sa opäť udomácnili na streche budovy Slovenského Červeného kríža, kde si vystavali nové hniezdo. V roku 2016 boli miesta predošlého hniezdenia upravené spôsobom, ktorý opätovnému zahniezdeniu bocianov zabránil. Z tohto dôvodu bol v roku 2017 postavený náhradný stĺp neďaleko Cirochy, ktorý však prilietajúce bociany odignorovali. Natíska sa otázka – budú si „sninské“ bociany schopné nájsť stabilné miesto na zahniezdenie alebo Sninu opustia a nájdu si miesto na hniezdenie úplne niekde inde? Na túto otázku nám odpovie už blízka budúcnosť…
Prechodné bydlisko „sninských“ bocianov na streche budovy Slovenského Červeného kríža.
Možno ide iba o malichernú záležitosť a mnoho Sninčanov mávne rukou nad tým, či sa bociany budú do Sniny vracať alebo nie. No určite sa v Snine nájdu ľudia, ktorým záleží na tom, aby „sninským“ bocianom bolo poskytnuté dôstojné miesto na hniezdenie a v neposlednom rade, aby každoročne prinášali Sninčanom šťastie. Snáď ešte anekdota na záver. Treba si uvedomiť, že bociany by mali byť právom zaradené medzi typických Slovákov. Prečo? Musia predsa pravidelne lietať do zahraničia, aby tu dokázali prežiť…
Poznámka: „Sninské“ bociany nakoniec našli útočisko na stĺpe v blízkosti Súkromnej základnej umeleckej školy Andreja Smoláka v Snine.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Farebná fotografia: Ing. Michal Fečík