Retrospektíva

V októbri 1920 prešiel veľkostatok grófa Jozefa Degenfelda do rúk spoločnosti Zemplínske lesné hospodárstvo so sídlom v Ružomberku. Správcom veľkostatku sa v období 1920 až 1930 stal vysokoškolsky vzdelaný lesný radca Gustáv Papp (1883-1962). Do Sniny prišiel spolu s manželku Annou Pappovou, rodenou Zacharovou (1888-1924), s ktorou mal tri deti – dvoch synov a jednu dcéru. Po smrti manželky sa správca druhýkrát oženil a za ženu si vzal Alžbetu Loeschnerovú (1902-1999) z Českého Těšína, ktorá mu po čase porodila ďalšieho syna.

Kúpanie v Ciroche v roku 1929, druhý zľava v kúpacej čiapke a celých plavkách lesný radca Gustáv Papp, vedľa neho jeho syn Gustáv,  v pozadí piliere mosta lesnej železnice.

Mária bola veľmi pekná a elegantná. Mama jej skoro zomrela. Smútila za ňou a každé ráno bežala najprv na cintorín k hrobu matky a potom do kostola na omšu. Jej otec si po smrti manželky našiel inú. Mária tým veľmi trpela. Z cintorína musela utekať do kaštieľa, kde sa musela v predpísaný čas hlásiť a starať sa o nevlastného brata. Neviem ako sa volal, no my deti sme ho, ani dodnes neviem prečo volali Bojči

Mária Kirňáková (1932)

Dcéra správcu Zemplínskeho lesného hospodárstva Gustáva Pappa sa dňa 7. septembra 1935 vydala za okresného lekára Andreja Slávkovského. Manželia Slávkovskí sa onedlho potešili prírastku – synovi Eduardovi, ktorý sa žiaľ nedožil ani veku dvoch rokov. Narodil sa 24. mája 1936 a zomrel 30. apríla 1938. Po jeho smrti manželia Sninu opustili a presťahovali sa do Spišskej Novej Vsi.

S Máriou Pappovou som sa spoznala, až keď už bola staršia. Ona tu chodila zo Spišskej Novej Vsi vlakom páliť sviečky na hroby svojich blízkych. Keď tu bola, zašla aj k nám, ponúkla som jej kávu alebo čaj, no nikdy sa dlho nezdržala. Väčšinou čakala iba na to, kedy jej pôjde naspäť vlak.

Mária Harmaňošová (1927)

Ako bolo spomenuté v úvode, lesný radca Gustáv Papp mal z prvého manželstva i dvoch synov. Prvým bol Gustáv Papp (1919-1997), ktorý síce vyštudoval medicínu, no preslávil sa ako operný spevák. Ani on nebol nadšený tým, že si jeho otec po smrti matky našiel novú manželku. Po dlhých rokoch sa v časopise pre aktívny život v zrelom veku s názvom Sírius objavil v rubrike Pri večernej lampe článok, prostredníctvom ktorého Gustáv Papp na toto životné obdobie spomína slovami: „Mama mi zomrela, keď som mal päť rokov. Aj keď nerád používam ten výraz, mal som macochu. Nepáči sa mi to slovo. Ale aj to sa stáva. Ostala mi v pamäti smotana. Vždy len tajne som sa odvážil na nej pomaškrtiť. Tak ako maškrtím teraz. Maškrtím, aj keď sa to možno iným nepáči. Vraj je to nedôstojné. Bál som sa a dodnes sa bojím strašidiel. Je to smiešne: lekár, racionálny človek. A k tomu operný spevák. Potom som sa začal báť niečoho iného. Ale možno práve kvôli tej smotane, odloženej v temnej komore…“ Dnes sa môžeme iba nazdávať, či Gustáv Papp, syn nepochybne bohatých rodičov mal zakázané maškrtiť na smotane kvôli tvrdej výchove, ktorá bola pre deti vysoko postavených rodičov tej doby príznačná alebo jednoducho nemohol maškrtiť kvôli sebeckému rozhodnutiu jeho nevlastnej matky.

O Gustávovom bratovi sa nám podarilo zistiť iba veľmi málo. V tejto chvíli vieme iba to, že pôsobil ako zamestnanec banky v Poprade a Sninu prakticky nenavštevoval. Bol pravdepodobne najstarším spomedzi súrodencov.

Lesnému radcovi Gustávovi Pappovi a jeho druhej manželke Alžbete sa v Snine v roku 1931 narodil syn Ján Kazimír, ktorý bol telesne postihnutý. „Ich syn sa síce pohyboval na invalidnom vozíku, no v dospelosti bol však veľmi samostatný. Vedel si vytelefonovať, čo potreboval a podľa toho sa vedel zariadiť. Raz si takto telefonicky zahovoril napríklad lístky do opery, ktorá sa konala vo Viedni. Na vlak išiel sám. Pri nastupovaní a vystupovaní mu stále niekto pomohol. Takýmto spôsobom navštevoval rôzne koncerty a kultúrne podujatia„, pokračuje v rozprávaní pani Mária Harmaňošová. Manželia Pappovi odišli zo Sniny spolu so synom do Žiliny ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny.

Alžbeta, v poradí druhá manželka lesného radcu
Gustáva Pappa, pred sninským kaštieľom v roku 1935.

Meno súkromného lesného správcu Gustáva Pappa bolo neodmysliteľne späté s naším mestom. Okrem toho, že Sninu zastupoval v okresnom výbore, pôsobil aj ako predseda Okresného združenia úradníkov, učiteľov a zriadencov, ktoré pôsobilo v Snine v rámci republikánskej strany. Bol taktiež členom nepolitického spolku s názvom Sninské kasíno, ktorého cieľom bolo prebúdzať verejný spoločenský život v okresnom sídle alebo členom správnej rady Všeobecného úverného ústavu, ktorý v Snine zriadila michalovská expozitúra Banky česko-slovenských légií. Upozorňoval aj na rôzne problémy spojené s lesohospodárstvom, čo svojim spôsobom vyplývalo z jeho funkcie. K dispozícii mal dvoch úradníkov a deviatich horárov. V rôznych slovenských mestách prednášal referáty o radikálnom učinení poriadku na poli lesohospodárstva a pravidelne prispieval na cirkev.

Nádvorie klasicistického kaštieľa v Snine v roku 1936.

Jeho syn Gustáv, každoročne navštevoval Sninu v rámci letnej dovolenky aj v povojnovom období. Väčšinou tu prichádzal v spoločnosti manželky a jej matky. Najčastejšie sa ubytovával v hoteli Družba na sídlisku, v priestoroch ktorého sa dnes nachádza Domov pokojnej staroby. V priestoroch Sninských rybníkov v kruhu priateľov a bývalých spolužiakov oslávil svoje okrúhle päťdesiate narodeniny. Počas návštev Sniny spomínal, že ku kaštieľu viedla široká podzemná chodba, do ktorej bolo možné zísť s plne naloženým vozom priamo do pivnice kaštieľa, kde bol náklad z voza vyložený. Doposiaľ však túto chodbu ešte nikto neobjavil…

Autor textu: Mgr. Ján Bocan