V stredoveku neboli súboje a spory o moc ničím nezvyčajným. Karol I. Róbert z Anjou (1288-1342) bol dosadený na uhorský trón, pretože v tom čase nemal žiadneho oponenta. Situácia bola ale taká, že väčšinu krajiny ovládala nepovoľná šľachta a dokonca aj Karolovi údajní stúpenci ignorovali jeho privilégia. Dôverníkom a vojvodcom Karola Róberta bol Filip I. Druget (1288-1327), nazývaný taktiež Filip z Apúlie. V roku 1316 bol menovaný za župana Spišskej župy so sídlom na Spišskom hrade a súčasne bol županom Abovskej stolice. V roku 1317 sa proti kráľovi postavil jeho niekdajší prívrženec Peter Peteň, ktorý bol porazený Filipom Drugetom pri Bačkove v tom istom roku. Za vernosť kráľovi bol odmenený – dostal do daru majetky, o ktorých sa píše v kráľovskej donačnej listine z roku 1317 takto:
„Karol, kráľ Uhorska, Petra, syna Peteňa, ktorého jeho samého blízko pri Pataku, keď bol nemocný, chcel zabiť, tiež v Temešvári zdržiavajúceho sa usiloval sa mu siahnuť na život, zbavil všetkých hradov a majetkov, ktoré patria ku Zemplínu a k zásekom, a za Veke sa nachádzajúc, tieto majetky Filipovi, ktorý pochádza z Apúlie, županovi zo Spiša a Ujváru, konkrétne hrad Zemplín s príslušenstvom Jasenov, Ptičie, Kamenec, Snina, Turňa nad Bodvou, Zaktson, Zubné, Vadna, Papfalva, Tamkafalva, Jankovce, Hankovce, Ohradzany, Slovenská Kajňa, Kepla, Luka a Halatskafalva a v ich hraniciach a so všetkým čo k nim patrí, ktoré Peter, syn Pečeňa užíval, daroval.“
V spomínanej donačnej listine sa po prvýkrát objavuje názov Snina a preto tento záznam je považovaný za prvú písomnú zmienku týkajúcu sa mesta Snina. Prakticky až do konca 17. storočia bola Snina majetkom Drugetovcov. Neskôr majetkom rodov ako Zichy, či Vandernát. Koncom 18. storočia sa stal novým sninským zemepánom Jozef Rholl, ktorý tu rozbehol rôzne podnikateľské aktivity. V roku 1867 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, čo bolo spojené aj s reorganizáciou štátnej správy. Humenský okres, do ktorého patrila aj Snina, bol veľmi rozsiahly. V roku 1877 vznikol okres Snina, do ktorého bolo zaradených 49 obcí. Okrem toho, že sa Snina stala sídlom okresu, stala sa aj sídlom sninsko-kamenického zdravotného obvodu, v meste bol zriadený notársky úrad, otvorená lekáreň a pošta. Okrem štátoprávnych zmien ovplyvnili život v Snine aj zmeny majiteľov sninského veľkostatku. Po smrti vnučky Jozefa Rholla – Kláry Csákyovej sa jej majetok dostal do rúk Filipa Eugena Sachsen Gotha Koburga, arcivojvodu z Flandier. Ten sa v roku 1888 rozhodol sninský veľkostatok predať Štefanovi Ocskayovi z Budapešti. Na prelome storočí vlastnila rozsiahle pozemky v Snine Alžbeta Beňovská, ktorá ich v roku 1911 predala Jozefovi Degenfeldovi. V roku 1912 bola dokončená miestna železničná trať, v roku 1914 bola v Snine postavená píla a továreň na ohýbaný nábytok. V rokoch 1914 až 1918 zasiahla Sninu prvá svetová vojna, pričom front prechádzal priamo sninským okresom. Koniec vojny priniesol aj rozpad Rakúsko-Uhorska a Snina sa stala až do roku 1939 súčasťou Československej republiky. V roku 1927 bola postavená budova okresného úradu, v meste bola zriadená prvá elektráreň. V rokoch 1939 až 1945 bola Snina poznačená udalosťami druhej svetovej vojny. V tomto období bola vyhlásená Slovenská republika, počas trvania ktorej bola v Snine postavená nová budova Meštianskej školy, dnes budova Základnej školy P. O. Hviezdoslava. Východná časť okresu bola obsadená maďarskými vojskami a počas vojny preto nepatrila k Slovenskému štátu. Krátko po skončení vojny vyrástol v parku pri rímskokatolíckom kostole pamätník padlým obyvateľom Sniny a okolitých obcí. Počas komunistického režimu v rokoch 1948 až 1989 sa mesto Snina zmenilo na nepoznanie. V 50. rokoch, v súvislosti s vybudovaním závodu Vihorlat, začali do Sniny prichádzať za prácou ľudia, ktorí tu našli nový domov. Bola postavená poliklinika, nemocnica, priemyselná škola, prebehla asanácia starej časti mesta. Okrem tehlových bytoviek boli postavené moderné paneláky, mesto nadobudlo novú podobu, všetky zmeny je naozaj ťažké hoci iba vymenovať. Nežná revolúcia v roku 1989 priniesla veľké spoločensko-politické zmeny, ktoré ovplyvnili život v našom meste. V roku 1990 prebehli prvé slobodné voľby. V roku 1993 vznikla Slovenská republika, v roku 1996 bol znovuzriadený okres Snina, ktorý bol zrušený roku 1960. Každá dekáda priniesla mestu niečo nové, niečo staré naopak zaniklo.
Reprodukcia akvarelu zobrazujúca nádvorie kaštieľa v Snine, ktorá sa nachádza v knihe Zemplén vármegye (Zemplínska župa) autora Samu Borovszkého z roku 1905.
Nové tisícročie prinieslo mnoho zmien, rok 2017 sa tiahne v znamení osláv 700. výročia prvej písomnej zmienky o Snine. Zmeny po roku 1900 je možné sledovať nielen na základe obsahu zachovaných písomností, ale aj na dochovaných fotografických záberoch. Je potrebné zdôrazniť, že nie je najdôležitejšie nostalgicky si pripomínať minulosť, ale žiť v prítomnosti tak, aby sme vytvárali peknú budúcnosť, na ktorú budú spomínať tí, ktorí prídu po nás…
Autor článku: Mgr. Ján Bocan