Andras Laszlo – celým menom Andres Emerica Laszlo (von Keller) – spisovateľ, scenárista a zberateľ, ktorý precestoval prakticky celú Európu, žil v dvadsiatich ôsmych krajinách a nakoniec sa usadil v Španielsku, kde publikoval väčšinu svojich kníh. Jeho prvotiny nemali veľké vyhliadky stať sa úspešnými, no úspech sa predsa len dostavil po vydaní publikácií Môj strýko Jacinto a Paco nikdy nesklame, ktoré sa stali predlohou k natočeniu dvoch filmov. Medzi jeho najväčšie vášne patrili literatúra, divadlo a história umenia. Obvykle býva radený medzi španielskych spisovateľov.
Andras sa narodil v roku 1910 v Snine ako syn Ilony von Keller (bola šľachtického pôvodu a zomrela v roku 1966) a Maximiliana Leibrowitza (bol židovského pôvodu a zomrel v roku 1931). Rodina neskôr prijala priezvisko Laszlo. Andresov brat, Adalberto Laszlo sa stal úspešným biochemikom (zomrel v roku 1972).
Andres ako dieťa strávil veľa času na cestách. Dobre sa cítil napríklad v Budapešti, kde si zarábal tým, že predával čerešne na trajektoch, ktoré smerovali z Budy do Pešte. V Budapešti taktiež študoval a pôsobil ako umelecký kritik, herec, kulisár a režisér, rovnako ako manažér putovnej hereckej spoločnosti. V roku 1938 odišiel do Paríža, kde navštevoval umeleckú školu École Superieure des Beaux-Arts. Po vojne sa jeho novým domovom stalo Francúzsko a Španielsko. Neskôr priviedol do Madridu aj svoju matku, brata a najstaršieho synovca. Často a rád navštevoval aj Kanadu a USA, kde vystavoval svoje rozsiahle umelecké zbierky. V roku 1956 si spolu s manželkou Ullou kúpil dom v Evry pri Paríži. V šesťdesiatych, sedemdesiatych a v prvej polovici osemdesiatych rokov trávil letá vo Francúzsku a zimy v Španielsku. V súvislosti so záujmom o umenie úplne prepadol budovaniu svojich dvoch obľúbených zbierok – zbierke Goyových rytín a zbierke naivného španielskeho umenia. Obe zbierky boli vystavované v Európe, Kanade, USA a Maroku.
Na základe jeho kníh bol v španielsko-talianskej koprodukcii natočený film Môj strýko Jacinto, ktorý uzrel svetlo sveta dňa 31. mája 1956. Film režíroval Ladislao Vajda, pričom Laszlo bol taktiež spoluautorom scenára. Vo filme hral Pablito Calvo a Antonio Vico. Calvo získal za svoj herecký výkon v Berlíne Cenu verejnosti. Andras Laszlo zomrel (v roku 1988) vo francúzskom mestečku Evry vo veku 78 rokov.
Pikoška na záver – v roku 1955 sa Andras stal otcom – narodil sa mu syn Andres Ulf Laszlo. Rôzne fragmenty spomienok Andresa Laszla juniora týkajúce sa otca je možné nájsť aj na internete. Podľa jednej z nich, Andresova matka – barónka Ilona von Keller žila istý čas v kaštieli v Snine, odkiaľ utiekla do Budapešti s putovným divadlom Theatre impresario.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan