Retrospektíva

Už nejaký ten čas dokumentujeme spomienky pamätníkov na život v minulosti a snažíme sa tak o vybudovanie odkazu pre ďalšie generácie. Drobné fragmenty spomienok pravidelne uverejňujeme v podobe online článkov v našom časopise Retrospektíva a v papierovej podobe na stranách Sninských novín. Týždeň, čo týždeň prinášame nový príspevok týkajúci sa histórie nášho mesta a jeho obyvateľov. V prípade, že k určitej téme máme dostatok zaujímavých materiálov, spracovávame a prezentujeme ich vo forme výstavy alebo drobnej publikácie. Pred dvoma rokmi sme pre sninskú verejnosť pripravili výstavu s názvom História dychovej hudby v Snine. Na spomínanú výstavu by sme chceli nadviazať a v budúcnosti pripraviť podobnú výstavu na tému História divadelníctva v Snine. Divadlo v našom meste má totiž bohatú históriu.

So vznikom národného podniku Vihorlat sa v Snine začal rozmáhať nielen priemysel, ale i povojnová kultúra. Spočiatku išlo len o tanečné zábavy, a plesy, ale mládež časom začala siahať po „ozajstnej“ kultúre. Hŕstka mladých odvážnych ľudí začala s nacvičovaním divadla už v roku 1952. Nácvik bol realizovaný v skromných podmienkach závodnej jedálne na provizórnom javisku. Iniciatívy sa chopil Jozef Brunacký, ktorý položil  základy divadelnému krúžku s názvom Pokrok. Za prvú nacvičenú hru by sme mohli považovať hru Odplaty, po ktorej sa ešte v tom istom roku mládežníci predstavili hrou Bratia.

Divadelný krúžok naplno rozvinul svoju činnosť až v nových priestoroch závodného klubu Družba. Jozef Brunacký bol veľmi aktívnym mužom, ktorý dokázal množstvo mladých ľudí zapáliť pre divadlo. Aktuálna  veselohra Surovô drevo bola dramatickým debutom vtedy začínajúceho Ivana Bukovčana a zo sninských „hercov“ spravila vtedy,  dnešným jazykom povedané – celebrity.

Divadelníci si vtedy trúfli aj na hru Alojza Jiráska Vojnarka, s ktorou získali niekoľko ocenení. Divadlo Pokrok pripravovalo ďalšie dramatizácie a v Snine sa vtedy začalo rozprávať o založení trvalej divadelnej scény.

Avšak 19. október 1957 tieto plány prekazil. Pri leteckom nešťastí tragicky zahynul najaktívnejší člen a zakladateľ krúžku, pán Jozef Brunacký (okrem spomínaných režíroval aj hry Manželstvo a Horúca kaša).

Oživiť činnosť  Pokroku sa v roku 1959 pokúsil Tibor Kamenický hrou Geľo Sebechlebský v hlavnej úlohe s Ľudovítom Kráľom. Najznámejšími členmi Pokroku boli Juraj Griščík, Jozef Timko, Floriana Ferencová, Ida Kazecká, Anton Bocan, Ľudovít  Kráľ, Štefan Kalinič, Barančík , Onderčín, Anna Kepičová, Baková-Stašková, Gáborová, Máčalová-Demčáková, Matošová-Beňová, Pčolová-Pandulová a mnohí ďalší.

Keďže koncom šesťdesiatych rokov bola v závodnom klube v Snine veľmi silná hudobná a spevácka zložka, niektorí členovia dramatického krúžku sa pod vedením Alfréda Bártu rozhodli pre založenie estrádneho krúžku, ktorý žal úspechy v rámci celého Slovenska.

Koncom roku1961 dramatický krúžok prežíva svoj rozkvet pod réžiou MUDr. Milana Kamenického. V apríli roku 1962 uvádza hru Petra Zvona s názvom Tanec nad plačom s obnoveným zborom účinkujúcich – Ing. Kacvinský, Jozef Harmaňoš, R. Hesteric, G. Kramolišová, Š. Kramoliš, MUDr. N. Kamenická, H. Pavlíková, F. Galanda, Š. Mikloš, A. Bocan a J. Timko. Hra mala neobyčajný úspech a sninské publikum prijalo vystúpenie s nadšením.

V roku 1963 získala Snina pre dramatický krúžok profesionálneho herca Františka Pappa a pod vedením MUDr. Nadeždy Kamenickej nacvičil hru s názvom Hamlet nemá pravdu. Snina sa snažila o udržanie divadelných činností na vysokej úrovni.  Profesionál František Papp bol skôr estrádny umelec a spolu s Antonom Bocanom vytvárali skôr zábavné programy. Molierov Zdravý nemocný v podaní Jozefa Harmaňoša je poslednou hrou v podaní tejto silnej dramatickej družiny.

Pri príležitosti 15. výročia založenia podniku Vihorlat sa v Snine členovia všetkých krúžkov pripravili operetu Izáka Dunajevskeho: Voľný vietor. Sedemdesiatčlenná skupina hercov, muzikantov a spevákov pripravila pre Sninčanov nezabudnuteľné predstavenie. Opereta Voľný vietor bola aj pri reprízach vypredaná do posledného miesta. V réžii Romana Hesterica, pod taktovkou Štefana Vojteka sa v hlavných úlohách  predstavili A. Molnárová, O. Mihóková-Kovaľová, V. Ondo, J. Štofík, J. Kučera, S. Fechová, M. Mihók, J. Pálenčar a veľa ďalších.

Dôkazom toho, že kultúra v Snine bola v polovici sedemdesiatych rokov na vysokej úrovni bol v priamom prenose celoštátne odvysielaný televízny program Mladé obzory. V réžii Jozefa Úradníčka sa predstavili talentovaní Sninčania spolu, v tom čase už známymi spevákmi Zorom Laurincom, Petrom Sedlákom a mladučkou Evou Mázikovou. Činnosť dramatického krúžku v osemdesiatych rokoch začala postupne upadať. Osvieženie divadelníckej činnosti mal predstavovať v roku 1979 založený bábkoherecký krúžok pod vedením Ľubomíra Obšitníka. Hru Budkáčik a Dubkáčik videlo viac ako 800 detí. Osobnosťou dramatickej činnosti v Snine bola Marta Jušková. Mladí pod jej vedením naštudovali Satiry Hansa Saksa. Nasledovala dráma  Matkino pole Čingisa Ajtmatova. Súbor sa s hrou zúčastnil krajskej prehliadky malých javiskových foriem. Členka súboru MUDr. Darina Micenková získala cenu za najlepší herecký výkon.

Martu Juškovu, ktorá sa dôstojne zapísala pod dramatickú činnosť v meste, nahradila Otília Baloghová. Moderným prístupom a sviežim ponímaním kultúry je zapísaná v srdciach mnohých kultúrychtivých Sninčanov. Postava líšky z hry Tri prasiatka a vlk bola v jej podaní nezabudnuteľná. 

Asi toľko heslovite o sninských divadelníkoch. Možno ste tu našli mená svojich rodičov, príbuzných a známych, pre ktorých bolo popri práci divadlo krásnym koníčkom. Nech je tento článok povzbudením pre dnešných dobrovoľných divadelníkov z občianskeho združenia Divadlo Sofia, ktorí len nedávno oživili spomienky na „staré dobré časy“.

Autorka článku: Daniela Fridrichová