Retrospektíva

V tomto roku sme pomerne dosť veľa priestoru venovali rôznym okrúhlym výročiam. Z pohľadu milovníkov knižných publikácii sme však na jedno zabudli, takže aspoň takto dodatočne, hoci so značným oneskorením. Dňa 22. júla 1919, čiže pred viac ako sto rokmi, prijali poslanci Revolučného národného zhromaždenia zákon o verejných knižniciach. Každá obec nachádzajúca sa v Česko-Slovensku bola povinná zriadiť a udržiavať v chode knižnicu, aby sa ku knihám dostali bežní ľudia, ktorí si nemohli dovoliť utrácať peniaze za nákup kníh. Bol to krok, ktorého cieľom bolo prispieť k všeobecnej vzdelanosti. Keďže bolo po prvej svetovej vojne a obce boli povinné vyhradiť peniaze na chod verejných knižníc, išlo o proces zdĺhavý a prakticky zo dňa na deň nerealizovateľný. Avšak napriek tomu sa už v roku 1920 nachádzalo na československom území celkovo 2885 knižníc. V roku 1929 ich počet vzrástol na viac ako šestnásť tisíc.

Začiatkom 20. rokov minulého storočia je možné v Snine pozorovať činnosť miestneho osvetového zväzu. Išlo o spolok pôsobiaci v provizórnych podmienkach bez schválených stanov disponujúci verejnou knižnicou. Doposiaľ sa nám však nepodarilo zistiť, kde táto knižnica sídlila. Vieme iba, že spolok nedisponoval žiadnou miestnosťou a preto sa nemohol venovať prednáškovej činnosti. Jeho konateľom bol František Pokorný. Napriek tomu, že spolok pozostával z viacerých odborov, nepodarilo sa mu rozvinúť svoju činnosť do očakávaných rozmerov. Na činnosť spolku nadviazal Okresný osvetový zbor v Snine, ktorý bol založený 13. marca 1924. Jeho predsedom bol okresný náčelník Július Durčinský, podpredsedom školský inšpektor František Havlas, konateľom správca školy Václav Jeřábek, knihovníkom učiteľ Ladislav Hegyi a pokladníkom pracovník okresného úradu Gustáv Frank. Okresný osvetový zbor v spolupráci so školským inšpektorátom koordinoval zakladanie knižníc v okrese. Funkciu knihovníka v jednotlivých obciach okresu zastávali najčastejšie učitelia so záujmom o verejný život. Paradoxne, v roku 1924 sa v sninskom obvode školského inšpektorátu nachádzalo 47 škôl, v ktorých pôsobilo 39 učiteľov. Zakladaním verejných knižníc boli poverované komisie tvorené členmi miestnych kultúrnych spolkov a obecných zastupiteľstiev. V máji 1924 pôsobili osvetové komisie v Belej nad Cirochou, Dlhom nad Cirochou, v Snine a Stakčíne, teda v obciach, ktoré mali počet obyvateľov vyšší ako 1000.

Koncom roku 1936 sa verejné knižnice nachádzali v každej jednej obci sninského okresu. Na tomto mieste si dovoľujeme uverejniť zoznam obcí s vtedajším počtom obyvateľov a počtom knižných zväzkov zaradených do verejnej knižnice.

Názov obce	Počet obyvateľov	Počet kníh
Belá nad Cirochou	1840	120
Berezovec	170	88
Čukalovce	430	103
Dara	210	52
Dlhé nad Cirochou	1326	92
Dúbrava	355	109
Hostovice	728	107
Hrabová Roztoka	137	41
Inovce	357	45
Jalová	172	102
Kalná Roztoka	680	58
Klenová	975	106
Kolbasov	398	76
Kolonica	651	85
Ladomírov	619	42
Michajlov	229	104
Nechvalová Poľanka	465	54
Nižná Jablonka	328	93
Nová Sedlica	772	70
Ostrožnica	218	74
Papín	975	98
Parihuzovce	245	89
Pčoliné	1011	81
Pichne	517	210
Príslop	203	63
Runina	376	86
Ruská Bystrá	328	92
Ruská Volová	475	92
Ruské	869	77
Ruský Hrabovec	606	112
Ruský Potok	504	65
Smolník	397	75
Snina	4032	661
Stakčianska Roztoka	367	60
Stakčín	1935	222
Starina	911	59
Strihovce	414	124
Šmigovec	350	73
Telepovce	615	70
Topoľa	566	49
Ubľa	1090	210
Ulič	1141	122
Uličské Krivé	555	42
Valaškovce	321	108
Veľká Poľana	791	164
Vyšná Jablonka	540	118
Zboj	1108	22
Zubné	445	107
Zvala	567	70

Z uvedeného zoznamu vyplýva nasledujúca skutočnosť – štatisticky najvyšší počet zväzkov nachádzajúcich sa v obecnej knižnici vzhľadom k počtu obyvateľov je pozorovateľný v obci Jalová (zaokrúhlene 1,7 obyvateľa na jeden knižný zväzok), naopak prvenstvo v najnižšom počte zväzkov na obyvateľa pripadá obci Zboj (zaokrúhlene 50,4 obyvateľov na jeden knižný zväzok).

V roku 1936 verejné knižnice nefungovali v obciach Brezovec, Ladomírov, Kolbasov a Uličské Krivé. Je potrebné uviesť, že nie všetky uvádzané knižné zväzky nachádzajúce sa vo verejných knižniciach boli písané v slovenskom alebo českom jazyku. V obciach s vysokým percentom rusínskeho obyvateľstva bolo do knižnice zaradených i mnoho ruských kníh. Napríklad v obci Pichne bolo z celkového počtu 210 kníh, 100 kníh v slovenskom a 110 v ruskom jazyku. V obecnej knižnici v obci Príslop bolo všetkých 63 kníh v ruštine. Určité percento kníh tvorili aj knihy maďarské alebo nemecké, ktoré tu ostali po maďarských úradníkoch. Tí po vzniku Česko-Slovenska, odišli do Maďarska.

Z celkového množstva 661 knižných zväzkov uvádzaných pri obci Snina sa 190 nachádzalo v samostatnej knižnici zriadenej vo vtedajšej osade Sninské Hámre (v súčasnosti Zemplínske Hámre). Knižnica a čitáreň v Snine sa nachádzali v priestoroch štátnej ľudovej školy. Išlo už pravdepodobne o nové priestory, ktoré Okresný osvetový zbor v Snine využíval i na usporadúvanie prednášok a nácvik divadelných hier. V roku 1925 bolo mestom Snina vyhradených 1000 korún na dobudovanie knižničného fondu. Členmi knižničnej rady boli v tomto období učiteľ Ján Janek a dôstojník vo výslužbe Ján Lodr. V čase veľkej hospodárskej krízy vykonával okresný osvetový zbor bezplatnú distribúciu časopisov v rámci chudobných obcí okresu.

Na záver možno iba kvôli predstave – súčasný knižničný fond Mestskej knižnice v Snine obsahuje 36584 knižných jednotiek (údaj z 30. júna 2019). Vzhľadom k počtu obyvateľov mesta ide o veľmi potešiteľné číslo.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan