Vážení čitatelia Retrospektívy !
Tento elektronický časopis sa zaoberá rôznymi dejinnými udalosťami. Medzi časť histórie dnešného okresu Snina nespochybniteľne patria aj udalosti týkajúce sa vojnových konfliktov. Rozhodol som sa preto v nepravidelných intervaloch prispievať na túto stránku a zosumarizovať dosiaľ zistené poznatky z oblasti vojnových dejín nášho okresu. Na stránke www.retrospektiva.eu bola po dohode so správcom vytvorená rubrika s názvom „Obdobie vojnových konfliktov“. V tejto rubrike sa bude vytvárať už spomínaný sumár poznatkov z rôznych knižných, zborníkových, vedeckých a internetových zdrojov, ako aj spomienok pamätníkov týchto udalostí. Takýto sumár poznatkov bude výborne slúžiť všetkým záujemcom o dejiny vojenských konfliktov dnešného okresu Snina a nadšencom ušetrí veľa času pri získavaní takýchto údajov. Navyše, v tomto roku si pripomíname okrúhle 75. výročie oslobodenia, preto začnem práve touto témou.
Radovan Vrábeľ, redaktor
Okres Snina v období druhej svetovej vojny I. :
Východokarpatská operácia a boje v priestore Ruského sedla
Najvýznamnejšie boje druhej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku boli rozdelené do dvoch bojových operácií. Karpatsko-Duklianska operácia mala za úlohu obsadiť územie dnešnej Slovenskej republiky v priestore Duklianskeho priesmyku a Východokarpatská operácia v priestore Ruského sedla.
V tomto článku sa budeme venovať bojovým udalostiam v priestore Ruského sedla. V knihe „Z dejín Sniny a okolia“ je výborne spracovaná kapitola o týchto bojoch. Rozhodli sme sa preto tieto poznatky obohatiť o vojenské mapy daného úseku frontu. Na začiatku si je potrebné uvedomiť to, že dnešný okres Snina v časoch vojny bol súčasťou Humenského okresu. Teda neexistoval. Vo všetkých odborných publikáciách je preto spomínané oslobodzovanie Humenského okresu.
Východokarpatská operácia. Priebeh bojov v okolí Ruského sedla 30. 9. 1944 – 19. 10. 1944.
V pásme 4. ukrajinského frontu v smere Humenné, nepriateľ pripravil poľné obranné čiary na línií Baligród, Radoszyce, Cisna, Solinka, Medzilaborce, Vyšné Čabiny, Ruské, Snina a mnoho ďalších. V tomto smere bol najsilnejšie opevnený priestor Ruského sedla, kde vybudoval hlavný uzol obrany. Ruské sedlo mala na svojej ceste 1. gardová armáda generálplukovníka Andreja Antonoviča Grečka. Tu boli v dňoch 26. – 30. septembra 1944 mimoriadne urputné boje. Situácia si vynútila to, že sovietske vojská po neúspechu radšej obišli sedlo a 26. a 27. septembra prenikli k hlavnému hrebeňu Karpát. Dňa 27. septembra 237. strelecká divízia prekonala kótu 1190 Ďurkovec a dobila Runinu, ale ešte v ten istý deň sa musela z obce stiahnuť späť na hraničný hrebeň v dôsledku tvrdého odporu nemeckej armády. V dňoch 28. – 29. septembra prejavila pri obrane kóty 995 Rupi (dnes Rypy) chrániacej Ruské sedlo od západu mimoriadne hrdinstvo samostatná školská rota 276. streleckej divízie pod velením kapitána Džanikarašviliho. Na východ od sedla operovali vojská 18. armády a 28. septembra dobili kótu 1160 Pliška (dnes Pľaša).
Bojová situácia 5. 10. 1944 – Ruské sedlo.
Druhý pokus o obsadenie Ruského sedla sa začal 3. októbra 1944. Vojská 1. gardovej armády prešli do útoku priamo proti Ruskému sedlu, no bezúspešne. Tento priesmyk bolo potrebné obísť horskými chodníkmi, ktoré boli pre nepretržité dažde schodné len pre ťažné zvieratá a peších. Takto 520. strelecký pluk prenikol v noci na 7. októbra do južnej časti obce Ruské a odrezal nepriateľovi ústupovú cestu k Veľkej Poľane. To malo veľký význam pre priebeh celej operácie. Pretože tanky nemohli postupovať cestou v smere od Ruského sedla do obce Ruské, ktorá bola pod stálou silnou nepriateľskou paľbou, padlo rozhodnutie, že sa pôjde na kótu 995 Rupi (dnes Rypy), chrániacu západnú stranu Ruského sedla. Tankistom prišli na pomoc ženisti. Dňa 7. októbra so 12:00 hod. vyšlo na kótu 995 Rupi päť tankov. Nemci neočakávali, žeby sa na výšine niekedy tanky objavili. Tankisti ničili nepriateľa paľbou zblízka, zatiaľ čo sovietski delostrelci kryli tanky desiatimi delami. Podľa slov maršala Grečka sa sotva našiel v tejto vojne podobný prípad, žeby tanky bojovali v takej výške. Boj o Ruské sedlo bol urputný. Sovietske jednotky v ten istý deň o 17:00 hod. rýchlym útokom porazili nepriateľský odpor v priestore hraničného prechodu, ale aj v oblasti serpentín. Boj tu trval celú noc. Dňa 8. októbra ráno časti 615. streleckého pluku zaútočili z výšin západne od Ruského a o 7:00 hod. obsadili severnú časť Ruského. Iné jednotky v tom istom čase zostávajúcu časť obce. Tak sovietske jednotky za päť dní dobyli jeden z najdôležitejších priesmykov v Karpatoch.
Bojové operácie v priestore obcí Smolník a Veľká Poľana.
Nepriateľ utrpel veľké straty a musel ustúpiť v smere Veľká Poľana, Smolník a Zvala. V týchto obciach nemecké vojská zaujali taktiež obranné postavenia. Sovietska armáda pri dobíjaní týchto obcí využila prielom obrany nepriateľa na hlavnom karpatskom hrebeni a to v miestach kóty 995 Šípková a kóty 1017 Strop. Hlavný smer útoku na obec Smolník potom pokračoval v smere kóty 826 Kýčerka. Smer útoku na obec Veľká Poľana pokračoval v smere kóty 813 Solište a bezmennej kóty 565. Celý priebeh bojov v priestore týchto obcí výborne popisuje priložená mapa.
Frontová línia v priestore Novej Sedlice október 1944.
Po zdolaní hlavného karpatského hrebeňa mali sovietske vojská pred sebou ešte jednu veľkú prekážku — južné svahy Karpát. Všetky prístupové cesty chránil nepriateľ rozličnými prekážkami, takže aj nepatrné strety mohli zadržať postup sovietskych vojsk a donútiť ich hľadať neschodné obchádzkové cesty. Ďalšie ťažkosti spôsobovali útočiacim vojskám zlé poveternostné podmienky, neustále lejaky a husté hmly. Za týchto ťažkých podmienok jednotky 18. armády 16. októbra dobyli Novú Sedlicu a Zboj.
Veliteľ 1.gardovej armády Andrej Antonovič Grečko (druhý z ľavej strany). Karpaty, október 1944
Dňa 24. októbra 1944 dal hlavný stan najvyššieho velenia vojskám 4. ukrajinského frontu smernicu na ďalší útok. Dňa 26. októbra 1944 jednotky 1. gardovej armády dosiahli čiaru Dara – Príslop a čiaru Kolbasov – Uličské Krivé a dňa 27. októbra 1944 dobili Parihuzovce a Starinu. Po zdolaní horského hrebeňa Nastas sa priblížili k Stakčínu.
Spracoval: Ing. Radovan Vrabeľ