Súbežne sa venoval chirurgii aj opernému spevu
Keď sa narodil, bol vraj takým uvrešťaným dieťaťom, že pani učiteľka Lívia Müllerová, ktorá pracovala ako správkyňa Meštianskej školy v Snine, o ňom povedala: „Raz bude z neho spevák.“ A mala pravdu. Gustáv Papp, pôvodom rodák z Čierneho Balogu, sa stal významným operným spevákom. Jedinečný interpret so strhujúcim dramatickým výrazom sa navždy zapísal do dejín nielen slovenskej opernej scény, ale počas svojho života zažiaril aj na medzinárodných javiskách. A to všetko stíhal popri práci lekára.
Polosirota z kaštieľa
Gustáv Papp sa narodil 28. septembra 1919 v Čiernom Balogu, od svojich troch mesiacov však vyrastal v Snine. Jeho otec – tiež Gustáv – sa stal totiž správcom Zemplínskeho lesného hospodárstva, ktoré získalo majetky po poslednom šľachtickom majiteľovi kaštieľa Jozefovi Degenfeldovi. Rodina Pappovcov sa tak nasťahovala do kaštieľa v Snine, kde malý Gustáv vyrastal spolu so starším bratom a sestrou. Mama im zomrela veľmi skoro, čo súrodencov (Gustáv mal v tom čase iba päť rokov) veľmi poznačilo. O to viac, že ich otec sa zakrátko znovu oženil – zobral si Alžbetu Loeschnerovú z Českého Těšína, s ktorou mal ďalšieho syna.
Rodina Pappovcov patrila v Snine medzi najvyššie postavené a vysoko cenené. V priestoroch kaštieľa sa organizovali plesy a večierky pre vyberanú spoločnosť. Detstvo malého Gustáva tak bolo síce v znamení pohodlia a na tie pomery aj bohatstva a luxusu, zároveň však výchova nevlastnou matkou asi nebola najideálnejšia. Gustáv Papp si už ako dospelý na „macochu“ zaspomínal v časopise pre aktívny život s názvom Sírius, kde v rubrike Pri večernej lampe napísal aj tieto slová:
Mama mi zomrela, keď som mal päť rokov. Aj keď nerád používam ten výraz, mal som macochu. Nepáči sa mi to slovo. Ale aj to sa stáva. Ostala mi v pamäti smotana. Vždy len tajne som sa odvážil na nej pomaškrtiť. Tak ako maškrtím teraz. Maškrtím, aj keď sa to možno iným nepáči. Vraj je to nedôstojné. Bál som sa a dodnes sa bojím strašidiel. Je to smiešne: lekár, racionálny človek. A k tomu operný spevák. Potom som sa začal báť niečoho iného. Ale možno práve kvôli tej smotane, odloženej v temnej komore…
Ktovie, či to súviselo s macochou, alebo celkovo tvrdou výchovou….
Medicína aj konzervatórium
Na druhej strane však treba povedať, že chlapcovi sa dostalo kvalitného vzdelania, rodičia ho viedli ku kultúre a hudbe. Vyrastal v muzikantskej rodine a už počas školských rokov účinkoval na rôznych slávnostiach či predstaveniach. Hral na klavíri, harmonike, spieval v speváckom krúžku. Po maturite na reálnom gymnáziu v Košiciach sa rozhodol pokračovať v štúdiách na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1944.
Hudbe ostal verný aj počas štúdia medicíny. Na naliehanie priateľa začal paralelne študovať spev na konzervatóriu u prof. Dariny Žuravievovej, ktoré ukončil v roku 1948. Svoje hudobné vzdelanie si rozšíril aj neskôr – v rokoch 1957-1959 študoval na Hudobnej akadémii vo Viedni u Adolfa Vogela.
A hoci počas života veľa cestoval, do Sniny sa – na rozdiel od svojho staršieho brata – vždy rád vracal. Každoročnú letnú dovolenku tam Gustáv Papp trávil s manželkou a so svokrou aj v povojnovom období. Dokonca svoju okrúhlu 50-tku oslávil na sninských rybníkoch v roku 1969 spolu s priateľmi, o čom svedčí aj fotografia.
Pedant vo všetkom
„Za úspechom operného umelca je železná životospráva, disciplína a tvrdá práca po celý život,“ vyjadril sa Dr. Gustáv Papp v jednom z rozhovorov. Bez pevnej vôle a železnej disciplíny by Gustáv Papp asi ťažko mohol skĺbiť dve tak odlišné profesie – lekársku a spevácku.
Ako lekár pracoval po skončení Lekárskej fakulty v sanatóriu vo Vyšných Hágoch (1944-45), pokračoval v bratislavskom Charitase (1946-51) a v rokoch 1951-54 bol lekárom na Chirurgickej klinike v Bratislave. Medzi kolegami bol veľmi obľúbený – bol veselý a pri práci si vraj rád spieval.
Ako človek bol Gustáv Papp pedant a detailista – počas svojho života si viedol štatistiku a dokumentáciu nielen všetkých svojich chirurgických operácií a zákrokov, ale aj štatistiku umeleckú. V niekoľkých zošitoch má presne a dopodrobna, so zručnosťou precízneho kronikára, zmapovanú celú svoju nesmierne bohatú umeleckú činnosť. Autorov, názvy diel, postáv a počet predstavení, ale aj mená dirigentov, režisérov, partnerov a názvy miest, kde vystupoval a ďalšie poznámky súvisiace s umeleckými vystupovaniami.
Cesta k opernej sláve
Na javisko Slovenského národného divadla prvý raz vstúpil ako hosť v postave Dona Josého z Bizetovej Carmen 6. júna 1948. Úspešný a sľubný debut mladého tenoristu upútal šéfa opery Milana Zunu a na jeho odporučenie mu vedenie divadla ponúklo angažmán. Na jeseň v roku 1948 doštudoval Rudolfa v Pucciniho Bohéme, prvú premiéru so súborom absolvoval postavou Fausta v Gounodovej opere Faust a Margaréta (1948).
Dr. Papp sa nechcel vzdať lekárskeho povolania a tak spieval iba pohostinsky, dokázal však harmonicky zosúladiť dve celkom odlišné profesie, povolanie chirurga a umelca. Stálym hosťom bol až do roku 1955, keď sa definitívne rozhodol vstúpiť do služieb SND.
Od roku 1955, keď sa stal sólistom opery SND v Bratislave, súčasne pôsobil v rokoch 1960-66 aj v opere v Lipsku. Do polovice 50-tych rokov spieval prevažne lyrické tenorové úlohy, po nástupe do SND sa jeho hlas rozvinul viac do dramatického tenoru. Priaznivci opery si isto pamätajú jeho nezabudnuteľného Ondreja v Suchoňovej Krútňave, Othella v rovnomennej opere Giuseppe Verdiho či Dona Josého v Bizetovej Carmen.
Dôležitú súčasť jeho speváckeho pôsobenia tvorili aj pravidelné koncertné vystúpenia. Na piesňových koncertoch ho často sprevádzala jeho manželka – klaviristka Eva Pappová. S ňou mal aj syna Petra, ktorý je dnes uznávaný architekt.
Aktívny v každom smere
V sedemdesiatych rokoch bol Gustáv Papp členom redakčnej rady časopisu Hudobný život a príležitostne člen porôt speváckych súťaží. V osemdesiatych rokoch pôsobil krátky čas ako pedagóg na Katedre spevu VŠMU. V roku 1984 prevzal v Nemecku cenu Roberta Schumanna mesta Zwickau za mimoriadne zásluhy o pestovanie Schumannovho diela, v roku 1991 mu prezident republiky Václav Havel udelil Rad T. G. Masaryka IV. triedy pri príležitosti 73. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Počas svojho života realizoval množstvo rozhlasových nahrávok, spolupracoval s televíziou, nahral niekoľko gramoplatní. Nezabudnuteľný tenorista zomrel 7. októbra 1997 v Bratislave.
Zopár čísel Pappovej kariéry
75 operných postáv naštudoval
115 inscenácií
1668 predstavení doma i v zahraničí
832 koncertných vystúpení
447 predstavení slovenských opier
102 – krát spieval Dona Josého v Carmen
97 – krát Ondrej v Krútňave
86 – krát princ v Rusalke
81 – krát Lenský v Eugenovi Oneginovi
48 – krát Faust
38 – krát bol Othellom
Článok bol pôvodne publikovaný v rubrike Osobnosť medicíny v najnovšom čísle časopisu Slovenskej lekárskej komory s názvom MEDIKOM (ročník XI., číslo 3/2021). Uverejnené so súhlasom autorky.
Autorka článku: Mgr. Nancy Závodská