História žánru dychovej hudby je pomerne krátka, hoci hra na dychové a bicie nástroje je taká známa, ako hudobné prejavy človeka vôbec. Zatiaľ , čo napríklad symfonický orchester už v 19. storočí dosiahol určitú stabilizáciu v zložení a nástrojovom obsadení, dychový orchester v tom čase ešte len nastupuje cestu formovania a začína sa náležite spoločensky uplatňovať. Prvé dychové hudby na Slovensku sa začínajú formovať na prelome 19. a 20. storočia. Ide zväčša o krátkodobé pokusy, pretože sa pociťuje deficit schopných hráčov a málo spoločenských príležitostí, pri ktorých by sa dychová hudba mohla uplatňovať. Rozmach dychovky nastal ruka v ruke s rozvojom priemyselných centier. Kapelníkmi sa stávali všestranne nadaní ľudia, ktorí dokázali viesť spevokol a sláčikový orchester, komponovať a hlavne vyučovať hru na hudobné nástroje.
Korene prvej dychovky, ktorá vznikla na území okresu Snina siahajú do dnes už neexistujúcej obce Ruské. Jej zakladateľom bol v roku 1933 ukrajinský učiteľ Orest Šenkyrik. Z finančnej podpory rodákov žijúcich v Spojených štátoch amerických bol v Ruskom vybudovaný prvý kultúrny dom v okrese a pre hudobníkov zakúpené dychové nástroje. Prvé vystúpenia miestnej dychovky spadajú do prvej polovice roku 1939. Hudbu nacvičoval jej organizátor a prvý vedúci Jozef Gross, obvykle v niektorej triede ľudovej školy. Kapela hrávala väčšinou bez dirigenta, lebo aj jej kapelník bol aktívnym hráčom. V roku 1958 odovzdal Jozef Gross kapelníctvo Andrejovi Pčolovi, ktorý sa dôstojne zhostil tejto úlohy. V jeseni 1967 boli položené základy detskej dychovky, ktorej úspešné vystúpenia ostali vryté do pamäti mnohých Sninčanov dodnes…
História dychovej hudby v Snine je názov pripravovanej autorskej výstavy Daniely Fridrichovej, ktorej vernisáž sa uskutoční dňa 14. júna 2017 v priestoroch klasicistického kaštieľa v Snine. Návštevníci budú mať možnosť oboznámiť sa s históriou miestnej dychovky prostredníctvom infopanelov obsahujúcich množstvo fotografií a zaujímavých informácií. Organizátormi výstavy sú Európska zberateľská spoločnosť a Kaštieľ Snina.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan