Retrospektíva

Rok 2019 je podobne ako predošlý rok bohatý na rôzne výročia. Niekoľko pre Sninu a okolie významnejších výročí sme si už stihli prostredníctvom článkov pripomenúť, napríklad 100. výročie tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika alebo pripojenia Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku, 80. výročie Malej vojny, 75. výročie oslobodenia Sniny a niektoré ďalšie. Tento článok je venovaný 70. výročiu uskutočnenia ľudovej vzbury v obci Dlhé nad Cirochou.

V roku 1948 sa k politickej moci dostala Komunistická strana Československa. V tom istom roku bolo zastavené vydávanie väčšiny katolíckych periodík, bolo zakázané usporadúvanie zbierok, zrušené cirkevné školstvo a spolky, zakázaná bola činnosť reholí. Cieľom týchto aktivít malo byť oddelenie cirkvi od Vatikánu, zároveň kňazov od biskupov. Nový model cirkvi mal byť založený na kňazoch spolupracujúcich s vtedajšou štátnou mocou. Plán na uskutočnenie tohto zámeru dostal názov Katolícka akcia. Podnikané kroky voči cirkvi silne zapôsobili na veriacich a najmä na dedinách viedli k vytvoreniu atmosféry strachu zo zatýkania kňazov. Mnohé mestá a obce na Slovensku sa stali svedkami ľudových vzbúr orientovaných proti rozhodnutiam vládnej moci. Jedna takáto vzbura sa uskutočnila aj v okrese Snina, konkrétne v obci Dlhé nad Cirochou.

Dňa 25. júna 1949 zavítal na faru v Dlhom nad Cirochou vtedajší predseda Okresného národného výboru v Snine, Ivan Prokipčák. Tu ho prijal miestny farár, Ján Tomko, na ktorého bola kladená požiadavka, aby veriacim zakázal ísť s procesiou na odpust do Belej nad Cirochou. Pred farou sa zišlo približne osemdesiat farníkov obávajúcich sa o miestneho kňaza.

V noci toho istého dňa navštívil faru okresný veliteľ zboru národnej bezpečnosti zo Sniny, Ján Rákoczy v sprievode dvoch príslušníkov zboru na služobnom vozidle. Opätovný príchod predstaviteľov štátnej moci vyvolal v obyvateľoch obce obavy a podozrenie, že farárovi hrozí zatknutie. Zvon na kostolnej veži začal zvoniť na poplach a v priestore pred kostolom a farou sa okamžite zhromaždilo približne päťsto farníkov, vyjadrujúcich nesúhlas so zatknutím farára. Pokusy o vysvetlenie a upokojenie situácie boli zbytočné. Dav napadol príslušníkov zboru, ktorým spôsobil rôzne poranenia a zdemoloval ich služobné vozidlo.

Po tomto incidente bola dňa 26. júna 1949 vytvorená vyšetrovacia komisia, ktorej úlohou bolo zistiť okolnosti vzniknutej situácie. Hneď ráno po odchode obyvateľov Dlhého nad Cirochou na odpustovú slávnosť do Belej nad Cirochou obkľúčili príslušníci Bezpečnosti dedinu a po ich príchode začalo kruté vyšetrovanie, ktoré miestni nazývajú Krvavou nedeľou. Počas vyšetrovania došlo k fyzickému týraniu, pri ktorom nechýbalo napríklad aj zapichovanie špendlíkov pod nechty vypočúvaných. Odporné vypočúvacie praktiky priniesli mnoho krvi a sĺz. Osoby obvinené zo vzbury sa dostali do vyšetrovacej väzby v Prešove. Z podozrenia zvonenia na poplach bol zverským spôsobom vyšetrovaný kostolník Ján Piškanin, ktorý sa po prepustení z väzby vrátil do Dlhého nad Cirochou psychicky narušený s odporúčaním psychiatrickej liečby. Tej sa však nedočkal, pretože dva dni po svojom príchode domov vyliezol na kostolnú vežu, z ktorej skočil a pád neprežil. Samovraždu spáchal v nepríčetnom stave, preto mu bol vystrojený riadny kresťanský pohreb.

Nasledoval súdny proces, na základe ktorého bolo odsúdených niekoľko desiatok obyvateľov Dlhého nad Cirochou. Podrobnejšie o opisovaných udalostiach sa je možné dočítať v publikácii Jozefa Gumenického s názvom Ľudová vzbura v Dlhom nad Cirochou, ktorá bola prezentovaná dňa 6. septembra 2008. V tento deň bola v obci odhalená i pamätná tabuľa venovaná obetiam a odsúdeným obyvateľom obce. Pri tejto príležitosti bola Konfederáciou politických väzňov na Slovensku vydaná aj medená pamätná medaila o priemere 5 centimetrov navždy pripomínajúca udalosti v súvislosti s Krvavou nedeľou.

Averzná strana medaily obsahuje erb obce Dlhé nad Cirochou.

Reverzná strana je venovaná vyobrazeniu miestneho rímskokatolíckeho kostola.

Samotná medaila je z pohľadu numizmatika vzhľadom k nízkemu limitovanému nákladu pomerne vzácna. Po smrti oblastného predsedu Konfederácie politických väzňov na Slovensku sa informácie o počte razených kusov, prípadne o počte odmeňovaných osôb nezachovali.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan