Cestou zo Stakčína smerom k vodnej nádrži Starina sa pri odbočke na obec Jalová nachádza pozoruhodný symbolický cintorín pomenovaný Beskydský panteón. Nachádzajú sa tu balvany s vyrytými menami významných osobností, ktorí sa tu narodili alebo tu istú časť života pôsobili, respektíve týmto krajom prechádzali a zanechali tu po sebe nezmazateľnú stopu. Nájdeme tu napríklad meno známeho vojnového reportéra a žurnalistu Egona Ervína Kischa (1885-1948), ktorý je v našich končinách známy predovšetkým knihou Vojákem pražského sboru vydanou v roku 1922. Obsah knihy je tvorený zápiskami z denníka, ktoré si viedol v čase vojny a ktoré sa vyznačujú veľkou mierou autentickosti. V období medzi 10. januárom a 20. marcom 1915 sa pohyboval po území okresu Snina a jeho blízkom okolí. Navštívil Ladomírov, Kolonicu, Sninu, Pčoliné, Osadné, Veľkú Poľanu a iné obce okresu. Nakoniec okres opustil zranený v Stakčíne pripravenom maltézskom vlaku.
V roku 1985 bola vo vtedajšom východnom aj západnom Nemecku
pri príležitosti 100. výročia narodenia Egona Ervína Kischa
vydaná tematická poštová známka.
Ďalšie známe meno, ktoré je možné objaviť vyryté v kameni, je meno známeho slovenského novinára a spisovateľa, Ladislava Mňačka (1919-1994). Ani tento človek z nášho kraja nepochádzal, iba ním prechádzal. Mňačko je autorom desiatok rôznych, v prevažnej miere politických reportáží. Jazdil po území celého Slovenska a písal o tom, čo videl. Svojho času prechádzal cez Sninu. Jeho cieľom bola Nová Sedlica, z ktorej nakoniec v záchvate paniky utiekol. Čo všetko ho k úteku viedlo opísal v reportážnej poviedke Zakliata dolina, ktorá bola publikovaná v zbierke s názvom Kde končia prašné cesty.
Ďalších literátov, ktorých mená je možné na balvanoch symbolického cintorína objaviť, sú mená ako Alexander Duchnovič (1803-1865) – národný buditeľ narodený v Topoli, Jurko Kolinčák (1909-1984) – zberateľ národného umenia zo Stariny, či Michal Pustaj (1858-1944) – roľník s mimoriadnym rozprávačským talentom zo Zboja. Vďaka tomuto človeku sa v diele Volodymyra Hnaťuka objavujú rozprávky s odkazom na sninský okres. Volodymyr Hnaťuk (1871-1926) v roku 1896 realizoval etnografické zápisy v obciach Klenová, Nová Sedlica, Ubľa, Ulič a Zboj. Zapísal tu niekoľko desiatok rozprávok. Nehľadiac na symbolický cintorín, ktorý mal poslúžiť iba ako podnet pre toto zamyslenie, je možné hovoriť o ďalších menách ľudí, ktorí okresom Snina v minulosti prechádzali a zaujímali sa o miestne nárečia.
Napríklad koncom 19. storočia prechádzal Ubľou nórsky slavista Olaf Broch (1867-1961), ktorý v roku 1899 publikoval štúdiu s názvom Ugrorusskoe nárečie sela Ubľi. Ivan Paňkevyč (1887-958) sa zaujímal najmä o písomné pamiatky dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a východného Slovenska. Svoje výstupy publikoval v desiatkach štúdií. Analýzou nárečí z Uble, Zvaly a Nižnej Jablonky sa v nedávnej dobe zaoberal aj Mykola Mušinka. Zápisy týkajúce sa nárečia vyhotovila napríklad aj Ružena Šišková v lokalitách Dara, Ostrožnica, Smolník, Ruské a Veľká Poľana v súvislosti s výstavbou vodnej nádrže Starina. Iste by sme na tomto mieste mohli spomenúť mená ďalších jazykovedcov, ktorí sa v minulosti zaoberali alebo stále zaoberajú jazykovým svojrázom lokalít východného Slovenska, okres Snina nevynímajúc.
V tejto súvislosti uvádzame ešte jedno meno. Vasiľ Latta, rodák z obce Pčoliné, po sebe zanechal pozostalosť obsahujúcu cenné jazykové zápisky z oblasti etnografie a jazykovedy. Spomínaní jazykovedci sa zaoberali najmä rusínskymi a ukrajinskými nárečiami. Jazykovedným materiálom z územia Slovenska sa v minulosti zaoberal i slovenský jazykovedec a filológ Samuel Czambel (1856-1909). Počas života však stihol spracovať iba časť týkajúcu sa východoslovenských nárečí. Počas jednej zo svojich bádateľských ciest po východnom Slovensku navštívil aj obec Dlhé nad Cirochou, kde dňa 16. júla 1898 na rímskokatolíckej fare zaznamenal rozprávanie Jána Kohúta. Czambel navštívil i Humenné, Strážske, dokonca aj Papín a desiatky ďalších zemplínskych miest a obcí, no priamo až do Sniny nedošiel.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan