Približne pred dvadsiatimi rokmi sa vo väčších mestách na Slovensku začali objavovať internetové kaviarne. Tu si človek sadol za počítač, ktorý by sme dnes nemohli označiť iným slovom ako archaický. Bola doba, kedy sme aj počítač obsahujúci procesor s označením 80486 považovali za nadupaný stroj. Pripojenie na internet bolo natoľko pomalé, že v slovnom spojení internetová kaviareň bolo slovo kaviareň tým dominantnejším. V technicky zameraných časopisoch sa objavovali rubriky informujúce o novovznikajúcich internetových stránkach. Webové adresy stránok si ľudia zapisovali do diárov a počas návštev internetových kaviarní tieto stránky s obrovským nadšením navštevovali.
Doba pokročila a súčasný človek vníma internet ako neoddeliteľnú súčasť svojho každodenného života. Internet má ďalekosiahly dopad na prácu, vedomosti i pohľad na svet. Skrz internet komunikujeme, riadime financie, nakupujeme. Pokiaľ sme v minulosti v snahe nakupovať museli fyzicky navštíviť priestory konkrétnej predajne, v súčasnosti nemusíme odísť ani od počítačovej obrazovky. V internetových obchodoch je možné nakúpiť naozaj všetko. Okrem stránok bežných obchodov je internet zaplavený i stránkami rôznych špecializovaných predajní, prostredníctvom ktorých je možné dražiť rôzne vzácne starožitnosti.
Len nedávno sa v dražbe objavil súbor rukopisných materiálov z pera Jozefa Emanuela Jankovca (1866-1949). Išlo konkrétne o 24 kusov notových zápisov pochádzajúcich z oblasti regiónu Zemplín. Jozef Emanuel Jankovec sa narodil v českom Kolínci. Po vyštudovaní učiteľského ústavu v Prahe pôsobil ako učiteľ. Okrem toho pôsobil aj ako kronikár a zbormajster v speváckom súbore. Neskôr sa stal spoluzakladateľom filharmónie v Kladne. Dôchodkový vek trávil na Slovensku. Pôsobil napríklad ako riaditeľ podniku Klubu československých turistov na Štrbskom plese. V Piešťanoch pomáhal založiť ústav pre liečenie reumatizmu u detí – v tej dobe prvý svojho druhu v Európe. Na sklonku života žil a pôsobil v Michalovciach. Tu sa zaoberal najmä zberom ľudových piesní. Zomrel v Novej Pake v Českej republike.
Počas života v Michalovciach sa snažil vyzbierané a zapísané piesne publikovať. Takýmto spôsobom vzniklo napríklad jeho dielo s názvom Zemplínske národné spievanky. V snahe šíriť a popularizovať materiály, ktoré vyzbieral, spolupracoval aj s československým rozhlasom. Časť jeho tvorby sa zachovala v rukopisnom prevedení. Zbierka piesní s názvom Zemplinske špivanky z obdobia rokov 1927 až 1936, pozostávajúca zo siedmych zošitov, je uložená v Etnografickom ústave Akadémie vied v Českej republike. Spomínaný súbor, ktorý sa nedávno objavil v internetovej aukcii, obsahoval i zápis piesne pochádzajúcej zo Sniny.
Ukážka notového zápisu Jozefa Emanuela Jankovca.
Poznámky o tom, od koho a za akých okolností danú pieseň získal, si Jankovec pravdepodobne neviedol. Pieseň zo Sniny nesie názov Hura, hura, šiva skala. Notový záznam k piesni vyhotovil dňa 22. júla 1928 v Michalovciach. Samotný text pozostáva z nasledujúcich štyroch slôh:
Hura, hura, šiva skala,
frajira mi voda vžala.
Kedz ho vžala, naj ho neše,
ulapja ho v cemnym leše.
Košičane budzte zdraví,
bo ja idu do Tarnavy.
A z Tarnavy až do Vidňa,
nepridzu ja odtam nikda!
V roku 2012 bolo Folklórnym súborom Šiňava zo Sniny vydané hudobné CD s názvom: A u Šňiňe šidzem ňedzeľ hudaci ňehraľi… Médium obsahovalo celkovo 21 ľudových piesní, z ktorých úvodných šesť pochádzalo zo Sniny, ďalších deväť z Dlhého nad Cirochou a záverečných šesť z Kamenice nad Cirochou. Nahratiu hudobného albumu predchádzal výskum, ktorý umožnil, že miestne ľudové piesne mohli byť takýmto spôsobom zachované až do dnešných dní. Od vydania CD už ubehlo dlhých sedem rokov. Možno by nebolo na škodu vyzbierať a v budúcnosti nahrať i ďalšie miestne piesne, medzi ktorými by sa mohla zaslúžene nachádzať i Hura, hura, šiva skala zapísaná Jozefom Emanuelom Jankovcom…
Autor textu: Mgr. Ján Bocan