Milovníkom ani zberateľom kníh nie je potrebné vysvetľovať, že ak po určitom titule vznikne zo strany čitateľskej verejnosti dopyt, vydavateľstvo sa postará o jeho dotlač, respektíve o tlač ďalších vydaní. Medzi opakovane vydané tituly patrí napríklad aj kniha Ludvíka Svobodu s názvom Z Buzuluku do Prahy.
Ludvík Svoboda
Ludvík Svoboda (1895-1979) bol česko-slovenský generál a komunistický politik. Počas prvej svetovej vojny slúžil v rakúsko-uhorskej armáde a následne v česko-slovenských légiách a počas druhej svetovej vojny velil 1. československému armádnemu zboru na východnom fronte. Pôsobil ako minister národnej obrany Československej republiky v rokoch 1945 – 1950 a v rokoch 1968 – 1975 bol prezidentom Československej socialistickej republiky. V roku 1970 osobne navštívil Sninu.
Mám rád knihy, v ktorých je možné objaviť zmienky týkajúce sa mesta alebo okresu Snina. Zmienky o Snine nachádzajúce sa v literatúre predstavujú impulz k ďalšiemu bádaniu. Kniha z Buzuluku do Prahy sa mi dostala do rúk spolu s indíciou, že sa v nej spomína Dr. Armín Hoffmann zo Sniny. Začal som ju teda dôkladne študovať a dospel som k nižšie uvedeným zisteniam.
Prvé a druhé vydanie knihy z roku 1960 (Mladá fronta) sú prakticky úplne totožné až na farbu textilnej záložky (prvé vydanie – červená, druhé vydanie – biela). Trochu ma prekvapilo, že meno Armín Hoffmann nebolo ani v jednej z kníh uvedené. V spolupráci s Mgr. Soňou Magdoliničovou, hlavnou referentkou Mestskej knižnice v Snine, ktorej týmto vyjadrujem veľké poďakovanie za jej ochotu a ústretovosť, sa mi podarilo dopracovať aj k ostatným vydaniam knihy Z Buzuluku do Prahy.
Až v treťom doplnenom vydaní knihy z roku 1961 (Naše vojsko) som v kapitole s názvom Sokolov natrafil na niekoľko strán textu doplnených novými informáciami. Konkrétne na strane 107 sa v súvislosti s osudom vojaka Zimina uvádza:
Nakoniec – Zimin žije ako každý, kto nežil nadarmo, a koho život sa naplnil v nesmrteľnom diele jeho činu, dokonca i keď o ňom nehovorí svet, rovnako ako napríklad nehovorí o podkarpatskom lekárovi Armínovi Hoffmannovi, ktorý objavil penicilín dávno pred sirom Alexandrom Flemingom. Keby o ňom nepísal mladý český spisovateľ Ivan Klíma v knižke „Medzi troma hranicami“, možno by sme o Dr. Hoffmannovi dodnes nič nevedeli – a predsa je a ostane nesmrteľný, pretože nežil nadarmo.
Bol som zvedavý či uvedenú informáciu obsahujú aj ďalšie vydania knihy.
Vo štvrtom (Naše vojsko, 1963 – strany 107-108), v piatom (Naše vojsko, 1967 – strana 99) a v šiestom vydaní (Naše vojsko, 1970 – strany 98-99) knihy z Buzuluku do Prahy sa nachádza stále ten istý text. Avšak v siedmom (Mladá fronta, 1974 – strana 127), v ôsmom (Naše vojsko, 1981 – strana 136) a v deviatom vydaní knihy (Mladá fronta, 1985 – strana 65) bola druhá veta pôvodnej informácie zmenená:
Keby o ňom nenapísal jeden mladý český spisovateľ, možno by sme o Dr. Hoffmannovi dodnes nič nevedeli – a predsa je a ostane nesmrteľný, pretože nežil nadarmo.
Meno a priezvisko autora, ako aj názov knihy, v ktorej bol Armín Hoffmann po prvýkrát spomínaný v zmysle objaviteľa penicilínu, boli z posledných troch vydaní knihy Z Buzuluku do Prahy vynechané.
Ivan Klíma
Spisovateľ a publicista Ivan Klíma (1931) patrí medzi významné osobnosti českej literatúry 20. storočia. V súčasnej dobe ide o jedného z najprekladanejších autorov. Jeho literárna tvorba bola preložená do 31 jazykov, medzi ktorými nájdeme aj jazyky ako napríklad estónčina, gréčtina, hindčina alebo čínština. Publikovať začal v roku 1960. Debutoval prozaickou zbierkou Bezvadný den (Mladá fronta, 1960), po ktorej nasledovala zbierka reportáží Mezi třema hranicemi (Československý spisovatel, 1960). Počas druhej svetovej vojny prežil ako dieťa tri roky v koncentračnom tábore Terezín. V roku 1956 vyštudoval český jazyk a literárnu vedu na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1963 až 1969 pôsobil ako redaktor časopisov Literární noviny, Literární listy a Listy. Po roku 1968 sa dostal na zoznam zakázaných autorov. Pracoval ako zememerač, sanitár či smetiar. Kvôli zákazu publikovania bolo jeho meno a názov diela v neskorších vydaniach knihy Z Buzuluku do Prahy vynechané.
Vo svojej publikácii „Medzi troma hranicami“ opisuje príbeh Dr. Armína Hoffmanna prerozprávaný Dr. Gabrielom Hoffmannom. Armín Hoffmann, chudobný lekár, otec piatich synov, liečil tunajšie obyvateľstvo sužované chorobami a podvýživou aplikovaním injekčného roztoku glukózy. Uvedomil si, že glukózou dokáže pomôcť aj pacientom trpiacim napríklad zápalmi pľúc. Účinok sa však neprejavoval pravidelne. Raz podanie glukózy viedlo k zníženiu teploty a zlepšeniu zdravotného stavu, inokedy sa želaný účinok vôbec nedostavil. Až po čase prišiel na to, že priaznivé účinky sa prejavujú u tých, ktorým podával zvyšky glukózového roztoku už z predtým načatej fľaše a bez zázračných účinkov bol roztok glukózy z čerstvo otvorenej nádoby. Aj bez použitia mikroskopu v roztoku objavil tenké plesňové vlákna. Na výskum nemal čas. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa objav zázračného lieku údajne pokúšal konzultovať s odborníkmi, ale k vedeckému potvrdeniu jeho objavu nedošlo. Vypukla druhá svetová vojna. Po jej skončení už boli známe lieky ako penicilín, či streptomycín a reklamovanie prvenstva už nemalo zmysel…
Ivan Klíma v úvode svojho príspevku venovanému Dr. Armínovi Hoffmannovi uvádza:
Pre tento príbeh a udalosti, ktoré uvádzam, nemám dôkazy okrem rozprávania lekárovho syna, ktorý je sám v celom kraji váženým lekárom, a niekoľkých dopisov nie príliš určitých a nakoniec spomienok obyvateľov na starého lekára. Ale keby pravda bola len časťou tohto príbehu, stal by za zaznamenanie.
Armín Hoffmann
Armín Hoffmann (1874 – 1944) vyštudoval medicínu na vysokej škole v Budapešti. Ako začínajúci praktický lekár pôsobil v maďarskej obci Forró, kde sa oženil s Margitou Weiszovou (1883 – 1917). Neskôr pôsobil ako sekundárny lekár v nemocnici sv. Alžbety v Budapešti. V roku 1908 sa rodina Armína Hoffmanna presťahovala do Stropkova, kde bol vyslaný ako lekár v rámci pomocnej akcie pre najzaostalejšie okresy Uhorska. V roku 1915 sa rodina presťahovala do Sniny, kde Armín Hoffmann počas celého medzivojnového obdobia nepretržite pôsobil.
V knihe Z dejín Sniny a okolia (Východoslovenské vydavateľstvo, 1976) je zachytený príbeh Armína Hoffmanna, ktorý údajne zachránil tisíce ľudských životov liekom, ktorý sám ešte v roku 1916 objavil – teda ešte desať rokov pred objavením antibiotík Sirom Alexandrom Flemingom. Podvýživou trpiacim obyvateľom Sniny podával na posilnenie organizmu podkožné injekcie obsahujúce roztok glukózy. Zarážala ho skutočnosť, že glukóza nezaberá všetkým pacientom rovnako. Niekedy bol jej účinok zanedbateľný, inokedy priam senzačný. Časom zistil, že injekcie podávané z práve otvorenej sterilnej fľaštičky boli málo účinné, no injekcie podávané z dávnejšie otvorenej fľaštičky boli oveľa účinnejšie. V glukóze, ktorá bola dlhšiu dobu vystavená pôsobeniu vzduchu, dokázal voľným okom objaviť viditeľné malé biele tenké vlákna a na základe pozorovania ich vraj identifikoval ako plesne, ktorým glukóza poskytla vhodnú živnú pôdu. Získané plesne sa údajne pokúsil kultivovať a testovať ich účinky na ľudský organizmus. Jeho spôsob výroby injekčného roztoku bol primitívny a účinok podanej injekcie nestabilný. Odbornú verejnosť o svojom objave neinformoval, respektíve nemal veľa možností informovať.
Tragédiou jeho života bolo, že mu nebolo dopriate tento objav včas svetu predstaviť a tak ostal nepoznaný a zabudnutý.
Dodnes nebol predložený jediný rukolapný dôkaz, ktorý by rozprávanie o zázračnom lieku Dr. Hoffmanna dokázal potvrdiť. O objave Dr. Armína Hoffmanna sa v minulosti veľa popísalo. Mnoho článkov napísali jeho synovia, prípadne články vznikali z ich vlastnej iniciatívy. Možno práve oni mali klásť viac dôraz na dôkaznú stránku veci, no žiaľ, nestalo sa tak. Každý príbeh bez predloženia dôkazov ostáva naďalej príbehom na úrovni povesti či rozprávky a v diskusiách by malo platiť, že každé sporné tvrdenie musí byť možné spoľahlivo dokázať. Nakoniec je i bez predloženia dôkazov a uznania prvenstva Armína Hoffmanna pri objavovaní antibiotík veľmi potešiteľné, že tento významný priekopník modernej medicíny žil a pôsobil práve v našom meste.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan