Pred týždňom sme uverejnili text týkajúci sa opisu mesta Snina z roku 1819, ktorý počas svojich potuliek po Uhorskom vidieku napísal Michael von Kunits, v tej dobe uznávaný pedagóg a spisovateľ.
S menom Michael von Kunits sa priaznivci regionálnej histórie mali možnosť stretnúť už pomerne dávno – bolo uvedené napríklad v publikácii s názvom Z dejín Sniny a okolia, ktorá bola vydaná v roku 1976. Rozboru Kunitsovho diela však na tomto mieste nebola venovaná príliš veľká pozornosť. Na jednej strane bolo na stranách tejto knihy Kunitsovo dielo vyzdvihované a označované za hodnoverný a cenný prameň. Na strane druhej bolo Kunitsovi vyčítané, že nepíše o sociálnych pomeroch ľudu a najviac pozornosti venuje vyzdvihovaniu zásluh majiteľa železiarne – Jozefa Rholla a jeho rodiny. Dielo Michaela von Kunitsa je stále populárne. Ako dôkaz tohto tvrdenia môžeme uviesť, že aj v prípade knihy Kaštieľ v Snine, ktorá bola publikovaná v roku 2017, je uvádzané medzi zdrojmi. Vo viacerých prípadoch na Kunitsa odkazuje číselný horný index umiestnený priamo v texte knihy. Jeden takýto prípad som si dovolil vypichnúť:
Podľa údajov Michaela Kunitsa, ktorý navštívil Sninu v roku 1819, dokončil Jozef Roll stavbu kaštieľa s vyberaným vkusom a najväčšou starostlivosťou. V jeho okolí vysadil vzácne rastliny všetkého druhu, tisícky (!) ovocných stromov v rozsiahlych záhradách a vybudoval tiež nové hospodárske budovy. Pri kaštieli postavil veľkú a drahú oranžériu s troma veľkými skleníkmi, do ktorých dal priviesť z Lipska a Harlemu v Holandsku množstvo vzácnych kvetov, exotických kríkov a stromov, takže v Snine vznikla jedna z najslávnejších záhrad.
Dovolím si poopraviť poslednú vetu. Kunits totiž v pôvodnom texte doslovne uvádza – …welche er aus Leipzigs, und Harlems (in Holland) berühmtet Gärten mit kostspieligem Geldaufwande und grösster Sorgfalt beyschaffte – teda doslovne – …ktoré z Lipských a Haarlemských (v Holandsku) známych záhrad s vysokými peňažnými nákladmi a veľkou starostlivosťou zaobstaral. Prakticky nepatrná zmena. Nikde sa však nepíše, že v Snine vznikla jedna z najslávnejších záhrad, ale že do Sniny boli z najslávnejších záhrad spomínané dreviny privezené.
Od vydania publikácie ubehlo niekoľko týždňov a v tlači sa objavila opäť nadsadená informácia, podľa ktorej Kunits údajne napísal, že v Snine vznikla jedna z najslávnejších záhrad v Uhorsku. Pojem lokálpatriotizmus je Všeobecným encyklopedickým slovníkom definovaný týmito slovami: „prehnaná láska a obdiv k svojmu mestu a kraju„. Preto by som toto tvrdenie rád uviedol na správnu mieru. Snina žiaľ v minulosti nedisponovala najkrajším parkom v Uhorsku. Veď už aj na Zemplíne by sme dokázali nájsť omnoho výraznejšie a krajšie parky. Netreba chodiť ďaleko – stačí navštíviť Humenné, Strážske, či Trebišov. Je potrebné zdôrazniť, že územie Uhorska pozostávalo z viac ako päťdesiatich ďalších stolíc, ktoré boli rozlohou porovnateľné so Zemplínom. A nehovoriac už o tom, že v mestách ako Budín, Pešť, či Bratislava, kde sídlili najvyššie štátne inštitúcie a ktoré boli obývané predstaviteľmi najvyššej uhorskej šľachty, by nedisponovali krajšími alebo zaujímavejšími parkmi…
To však nie je to najpodstatnejšie. Pôvodný text Michaela von Kunitsa o Snine obsahuje aj dve poznámky zaznamenané pod čiarou, ktorým doposiaľ nebola venovaná dostatočná pozornosť. Prvá, menej podstatná poznámka týkajúca sa lokalizácie územia stolice, nachádzajúca sa v úvode kapitoly hovoriacej o Snine, znie:
Zemplínska stolica, v ktorej strede je situovaná pozoruhodná vinárska oblasť, Maďarmi nazývaná ako Hegyallya – rodisko svetoznámeho Tokajského vína, sa rozprestiera na mnohých míľach od Szántó a Tallya k Sátorállya-Ujhely, kde ležia mestečká ako Tokay, Tarczal, Bodrogh-Kerestur, Máda, Benye, Tolcsva a mnohé ďalšie – to všetko tvorí dokopy obrovský a romanticky krásny krajinný celok, žiariaci ako raj.
Druhá, omnoho podnetnejšia poznámka nachádzajúca sa v závere kapitoly hovoriacej o Snine, je viazaná na prekážky, s ktorými sa musel Jozef Rholl pri vytváraní a udržiavaní záhrad v blízkosti kaštieľa vysporiadať. Znie:
Prekážky pochádzali v surovosti, zotrvačnosti, nenápomocnosti, neusilovnosti a rázovitosti tam ležiacej krajiny vtedajšej doby – čiastočne vo fyzikálnych príčinách, napríklad celá výsadba a záhradné vybavenie bolo každoročne zničené premočením vodou z pôdy – vodou medzi domácimi známou ako zlá voda, pričom príčinu tohto javu ešte nepoznali a nedokumentovali. Táto voda bránila a ničila všetky snahy o rozširovanie a udržiavanie záhrad. Čo urobil pán Rholl? Podľa jeho inštrukcií boli z pevného kamenného materiálu a dobre vypálených tehál vymurované v podzemí rozptyľovacie kanály a od tej doby je tento neduh plne pod kontrolou, čo dokazujú kvitnúce rastliny rôznych druhov, ktoré každoročne prinášajú odmenu za jeho snahu a vynaložené náklady! Všetky tieto kanály sú zhora pokryté zeminou, na ktorej rastie ovocie a tráva.
Tajomné chodby, ktoré boli v okolí kaštieľa v minulosti vybudované, no dnes už ich pravý účel žiaľ nepoznáme…
Nie je tajomstvom, že pri rekonštrukcii klasicistického kaštieľa v Snine sa objavili správy o zasypaní akýchsi chodieb, tunelov, či šácht, nachádzajúcich sa v jeho blízkom okolí. Informovali o tom stránky Sninských novín zo dňa 18. júna 2012 (konkrétne článok s názvom Sninský kaštieľ vydal prvú záhadu napísaný Jozefom Jenčíkom, ktorý nájdenú chodbu považuje za pravdepodobne pôvodný kanál odvádzajúci odpadovú vodu z kaštieľa do Cirochy). O existencii tajných únikových chodieb z kaštieľa vedúcich na rôzne miesta, sa medzi miestnym obyvateľstvom už nejakú tu dobu traduje. Doposiaľ však žiadne chodby neboli patrične zdokumentované. Natíska sa otázka, či práve murované odvodňovacie kanály, ktoré Michael von Kunits spomína vo svojom diele, nemohli byť miestnymi obyvateľmi považované za tajomné tajné chodby?
Kvôli lepšej časovej predstave – Michael von Kunits písal o Snine v roku 1819, to bolo viac ako dve dekády pred odliatím nepísaného symbolu mesta – sochy Herkula, v roku 1841. Od tej doby Cirochou pretieklo veľa vody na to, aby sme na základe jeho textu mohli čokoľvek dokázať. Ale ako sám čitateľ postrehol, Kunitsov text napísaný pred 199 rokmi je pre mnohých bádateľov iste podnetným i v súčasnosti.
Reprodukcia akvarelu zobrazujúca sochu Herkula na nádvorí kaštieľa v Snine, nachádzajúca sa v publikácii Zemplén vármegye (Zemplínska župa) autora Samu Borovszkého z roku 1905.
Autor textu: Mgr. Ján Bocan
Autorka prekladu: Ing. Zuzana Zreláková
Autor fotografií: Miroslav Pyteľ