Michael von Kunits bol pedagóg a topograf narodený 25. septembra 1765 v Uhorsku. Popri práci pedagóga sa venoval aj písaniu kníh. Publikoval niekoľko významných diel, vďaka ktorým si vyslúžil povesť jedného z najlepších pedagógov svojej doby. Zomrel 9. apríla 1835. V roku 1824 bolo vydané jeho, po nemecky napísané dielo s názvom Topografické opisy maďarského kráľovstva a jeho zapísaných provincií. Na stranách 233 až 239 tohto diela sa objavuje kapitola s názvom Snina, pozoruhodný priemysel v Zemplínskej stolici, ktorej voľný preklad sme sa rozhodli uverejniť práve na tomto mieste:
Snina, pozoruhodný priemysel v Zemplínskej stolici
Poloha. Pôda. Klíma. Nové pozoruhodné vybavenie záhrady. Hospodárska budova. Skvelé, vo všetkých oblastiach usilovne riadené poľnohospodárstvo. Pekný žrebčinec. Zriadená tehelňa. Píla. Novopostavené štyri železné hámre s vysokou pecou. Pozoruhodné výrobky zo zliatiny. Nález železnej rudy.
Ďaleko od hlavného mesta Uhorska, na hraniciach Galície, v peknej, pozdĺžnej Zemplínskej stolici, v jej vrchnej, hornatej a drsnej časti, leží panstvo Snina susediace s poľskými krajmi Sanok a Zambor. Pán Jozef Rholl von Udvarnok (prídomok odvodený od obce Dvorníky na západnom Slovensku – poznámka redakcie), výsadný majiteľ, pred dvadsiatimi rokmi zakúpil do osobného vlastníctva toto celkovo štyri míle široké a dva a pól míle dlhé (nemecká míľa vychádza podľa vtedajšej rakúskej mernej sústavy na 5522,561408 metrov – poznámka redakcie) domínium.
Tým, čo pán Rholl v čase svojho vlastníctva vykonal pre poľnohospodárstvo, priemysel, kultúru a oživenie tohoto horského kraja, som sa podrobne zaoberal v jednom zo svojich rukopisov vytvoreného počas môjho cestovania po tomto panstve v roku 1819, ktorý ale nemohol byť v tom čase kvôli nepriaznivým okolnostiam vytlačený, hoci z pohľadu kultúrnych záujmov bol veľmi cenný a dôstojný. Preto na tomto mieste uvádzam iba krátky výber z tohto pôvodného rozsiahleho článku. Pán Rholl spočiatku dokončil stavbu prevzatého nedostavaného kaštieľa, ktorý zahrnul komfortom a vkusom.
Okolo zámku zriadil rozsiahle nádvorie a vystaval nové hospodárske budovy. V čase, keď preberal tieto majetky, tvoril celé ovocné bohatstvo iba jeden jediný strom jablone, a tak ako za pomoci kúzelného prútika, vznikali postupne pod jeho tvorivými rukami vkusne a užitočne obhospodarované rozsiahle záhrady a aleje, ktoré sa pýšili množstvom záhradných rastlín všetkého druhu, s tisíckami ušľachtilých ovocných stromov, s veľkou a nákladnou oranžériou (skleník na citrusy), s tromi veľkými skleníkmi, s vlastnou, samostatne stojacou záhradou karafiátov, s veľkým množstvom zriedkavých exotických stromov, krov a rastlín, ktoré s veľkou svedomitosťou zadovážil za vysoké peňažné obnosy zo známych záhrad v nemeckom Lipsku a v holandskom Haarleme. Odtiaľ dovážal aj to najčistejšie krmivo pre dobytok.
Všetky časti a odvetvia poľnohospodárstva pán Rholl zosúladil najlepšie, ako bolo možné, pričom dosahoval taký zisk, aký len bol v tejto hornatej krajine možný. Na jeho poliach sa pestuje pšenica a kukurica, ktoré sú krásou a kvalitou porovnateľné s pekným obilím, typickým napríklad pre trnavskú oblasť. To bolo dosiahnuté usilovným opracovávaním pôdy. Jeho statky sú plné pekného dobytka. Založil žrebčinec, ktorý je síce jeden z menších žrebčincov v krajine, ale je veľmi pekný, pretože patrí medzi jeho najobľúbenejšie objekty, na ktoré vynakladá veľa výdavkov a pozornosti. Produkty liehovaru, syrárne, pastvísk a sadov našli odbyt medzi obchodníkmi.
Pán Rholl založil tehelňu, zriadil pílu – obe produkujú stavebný materiál a stavebné drevo pre množstvo jemu vlastných objektov, zvyšok je určený na predaj. Dokázal prilákať, ubytovať a podporovať šikovných a usilovných profesionálov, ktorými Sninu osídlil a oživil. Ukázal tak, čoho je schopná poľnohospodárska usilovnosť skombinovaná s priemyslom, a to aj v podmienkach drsnej klímy a menej úrodnej pôdy. Toto som načrtol len v krátkosti, veď každý si tu musí všimnúť chvályhodný a príkladný poľnohospodársky priemysel.
Viac ako polovica územia tohto panstva je tvorená veľkými a peknými hájmi. Ako inak využiť tento poklad, keď Rhollovi nevýhodná poloha od miest, ktoré vyžadujú palivové a stavebné drevo, a od vzdialených splavných riek, celkom odoprela využitie lesov. Rhollov priemyselný duch aj tu vymyslel východisko. Pred štyrmi rokmi prijal rozhodnutie, ktoré spočiatku síce všetkým pripadalo ako neobyčajné a odvážne, avšak ukázalo sa byť správne. Pán Rholl vedel, že hoci vo svojom celom domíniu nemá žiadnu železnú rudu (surovú nespracovanú železnú rudu), môže tento prírodný produkt odkupovať a dovážať z iných oblastí. Na jednom vhodnom mieste v lese vo vzdialenosti jednej hodiny od Sniny nechal vystavať celkom novú, masívnu vysokú pec a štyri železné hámre spolu so všetkými požadovanými dielňami a obytnými budovami, pričom sa začal zaoberať produkciou železnej rudy, aby tak využil svoje lesy, ktoré nedisponovali len stavebným drevom, ale aj zásobami dreveného uhlia. Okrem toho v blízkosti železných hámrov založil sklársku hutu, v ktorej sa produkovalo síce len obyčajné, ale napriek tomu kvalitné sklo, ktoré ide v tamojšej oblasti a v Poľsku na dračku.
Sninské, Rhollom postavené železné hámre okrem vysokej pece, v ktorej sa odlieva železná ruda, pozostávajú aj z dvoch skujňovacích vyhní, vykúvacieho kladiva a nástrojového hámru. Stavia sa aj piaty hámor, na ktorého výrobu je už pripravený všetok potrebný stavebný materiál. V hámroch sa zhotovuje rôzne väčšie alebo menšie železné náradie pre domácnosť a poľnohospodárstvo, a sninské železné hámre taktiež vyrábajú aj rôzny liatinový tovar ako liate pece, kotly, mažiare a podobne. Všetky tieto produkty sa v tamojšej oblasti tešia dobrému odbytu.
Čo ešte zvyšuje hodnotu tohto priemyselného podniku a jeho zriaďovateľovi a majiteľovi slúži ku cti, sú liatinové strojárne, ktoré uvádzajú do pohybu všetky zariadenia pri vysokej peci a pri štyroch železných hámroch, čím bol nahradený nedostatok vody z malého horského potoka. Pán Rholl si zaobstaral modely z mesta Glaubitz v Prusku a podľa nich nechal zhotoviť v rámci všetkých piatich dielní taktiež veľké poháňacie kolesá slúžiace ako pohonné zariadenia. Pri mojej prehliadke ma tento pekný solídny mechanizmus príjemne prekvapil.
Prozreteľnosť odmenila podnikanie tohto muža, keď pán Rholl v jari tohto roku (1819) objavil na svojej vlastnej pôde a v blízkosti železných hámrov železnú rudu, a to vo výdatnom množstve a ďaleko lepšej kvalite ako bola tá, ktorú doteraz tak nákladne nakupoval a s námahou privážal. Aké výhody to prinieslo tejto továrenskej výrobe železnej rudy, a ako veľmi sa zvýšila hodnota tohto domínia, môžu odborníci určiť ľahko.
Pán Štefan Rholl von Udvarnok, syn pána vlastníka, skvele vzdelaný, pre všetko dobré, pekné a osožné oduševnený a zapálený, neúnavne snaživý muž, je aktívnym a rozumným riaditeľom sninských železiarní.
V prípade Sniny musím ešte spomenúť, že pán Rholl naozaj oduševnene vytváral ovocné sady, úžitkové a luxusné záhrady. Taktiež rozvíjal ekonomický priemysel, stavbu a prevádzku železných hámrov. Všetká úcta majiteľovi, veď tu každý človek vie, že na tomto mieste pred dvadsiatimi rokmi nestalo nič! Poznáme aj všetky prekážky, s ktorými musel pán Rholl bojovať, a keď vidíme s akou vytrvalosťou prekonával všetky nástrahy, rastie aj naša úcta voči tomuto rozumnému ekonómovi! Pretože toto sú tie pravdivé a skutočné zásluhy za poľnohospodárstvo!
Génius vlasti sa s potešením usmieva na takých usilovných vlastencov!
Napísané o Snine v Zemplínskej stolici v lete roku 1819.
Michael von Kunits
Ako si môže všimnúť i sám čitateľ, mnohé krkolomné formulácie sú obrazom doby, v ktorej bol text napísaný. Je potrebné spomenúť aj skutočnosť, že Michael von Kunits písal o snahách a aktivitách Jozefa Rholla veľmi úslužne – v súčasnosti by sme mohli tento jeho text považovať za akúsi dobovú obdobu dnešného PR článku (public relation – vzťahy s verejnosťou) – text slúžiaci k ovplyvneniu verejnosti, najčastejšie písaný na zákazku. Kunits každopádne Sninu skutočne pred necelými dvesto rokmi navštívil a čo tu na vlastné oči videl, možno trochu kvetnatejším spôsobom popísal a prostredníctvom svojej práce publikoval. Takýmto spôsobom spomienku na Sninu zachoval aj pre súčasné generácie.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autorka prekladu: Mgr. Veronika Kotusová