Archeologickým nálezom sa vo všeobecnosti rozumie hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb a spravidla sa našla alebo sa nachádza v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Medzi archeologické nálezy patria aj nálezy mincí, ktoré sa z času na čas nejakému šťastlivcovi podarí objaviť. Pokúsim sa v skratke priblížiť najznámejšie nálezy mincí pochádzajúce z nášho regiónu.
V chotári obce Kalinov, nachádzajúcej sa v Medzilaboreckom okrese, bol v roku 1937 na ceste zvanej Pod Košary objavený poklad mincí z rímskej doby, ktoré sa dostali do zeme odhadom okolo roku 200 nášho letopočtu. Z nálezu sa doposiaľ zachovalo 21 mincí o celkovej hmotnosti 1,5 – 2 kilogramy. Mince sa do zeme dostali pravdepodobne okolo roku 200 nášho letopočtu.
Roku 1968 získalo Okresné vlastivedné múzeum v Humennom hromadný nález strieborných keltsko-dáckych mincí. K nálezu sa prihlásil Štefan Drabant – obyvateľ obce Ptičie v Humenskom okrese. Poklad objavil na jar 1950 pri orbe na miernom pahorku v polohe Hrudy v chotári obce. Pluh narazil na hlinenú nádobu a rozbil ju. Rozsypané mince zozbieral, odložil a dlhší čas im nevenoval pozornosť. Nález ohlásili múzeu s veľkým časovým odstupom od jeho objavenia. Zachránilo sa 237 mincí. Z obsahu nálezu bolo na prvý pohľad jasné, že ide o jeden z mimoriadne vzácnych dokladov o spoločensko-hospodárskych pomeroch na území východného Slovenska v posledných storočiach pred našim letopočtom. Komplex pozostáva zo strieborných mincí, napodobenín tetradrachiem macedónskeho kráľa Filipa II. (359-336 pred našim letopočtom). Na averze je vyobrazenie vpravo obrátenej mužskej hlavy s bohatou bradou a fúzmi, s vavrínovým vencom na hlave. Na reverze je vľavo obrátený klusajúci kôň.
Mince pochádzajúce z hromadného nálezu v Ptičom (okres Humenné).
Hromadný nález mincí v obci Topoľa, ležiacej v okrese Snina, vykopal v roku 1953 Michal Ľaľo pri kopaní jamy na zemiaky v záhrade Juraja Savarija. Mince boli uložené v drevenej škatuli, ktorá sa pri vyberaní zo zeme rozpadla. Nálezca po vykopaní poklad uschoval na pôjde svojho domu. V roku 1972 vnuk nálezcu poklad objavil a rozdával ho svojim spolužiakom. Jedna minca z nálezu sa dostala do múzea v Humennom. Stala sa impulzom pre pracovníkov múzea k návšteve obce, kde zozbierali 580 kusov mincí. Dá sa predpokladať, že poklad obsahoval oveľa väčší počet mincí. Nájdené mince pochádzali z obdobia panovania Leopolda I. (1657-1705). Nález obsahoval rôzne hodnoty mincí – toliare, poltoliare, pätnásťgrajciare, šesťgrajciare, trojgrajciare, denáre, duarisy, tridsaťgroše, šesťgroše a poltoráky. Najmladšia minca je z roku 1699, čo svedčí o tom, že poklad bol ukrytý ešte za panovania Leopolda I.
V roku 1992 bol v Sečovskej Polianke v okrese Vranov nad Topľou objavený poklad pozostávajúci zo 406 kusov strieborných mincí. V poklade majú početnú prevahu poľské groše Žigmunda III. a ich násobky. Okrem poľských mincí sa tu objavili sliezske, pruské, sedmohradské a švédske mince. Najstaršou razbou je sliezsky groš Karola II. z roku 1612, najmladšou je poltura Juraja Rákocziho z roku 1638. Nález sa dáva do súvislosti so starším nálezom 376 strieborných mincí podobných razieb, nájdených v roku 1962 prakticky na tom istom nálezisku. Strieborný poklad pozostávajúci z 369 mincí našli aj v základoch kostola v obci Žalobín, v okrese Vranov nad Topľou v roku 2007. Drobné strieborné mince nízkej hodnoty sú prevažne uhorské i poľské denáre a groše zo 16. a 17. storočia. Poklad bol pôvodne uložený v keramickom džbánku približne 40 centimetrov pod podlahou kostola. Najstaršími platidlami obsiahnutými v náleze sú poľský polgroš Kazimíra IV. z rokov 1456-1492 a štyri kusy jednostranných bielych peniazov Vladislava II. z rokov 1482-1516. Najmladšou mincou je denár Ferdinanda II. z roku 1623. Mince sú umiestnené vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou.
Popísané nálezy patria medzi najvýznamnejšie nahlásené hromadné nálezy mincí nájdené na území nášho regiónu. Medzi ľuďmi kolujú zvesti aj o ďalších, nenahlásených mincových nálezoch. Chýry nerozprávajú iba o nenahlásených nálezoch mincí z okolia hradov Jasenov alebo Brekov, ale i o nálezoch v blízkych obciach ako je Belá nad Cirochou. Pravosť takýchto vyjadrení však nie je možné spoľahlivo overiť, no otvárajú dvere rôznym polemikám…
Autor článku: Mgr. Ján Bocan