Prednedávnom sa nám dostali do rúk karty s fotografiami drevených kostolíkov nachádzajúcich sa v okrese Snina. Autorkou fotografií je Hilda Ruttkayová-Fialová. Sprievodný text je uvedený v anglickom, francúzskom, nemeckom a ruskom jazyku. Kuriozitou je, že slovenský alebo český text úplne chýba. Podľa použitého číslovania boli fotografie na kartách vydané v marci 1966 vydavateľstvom Šport. Boli určené pre členov výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. Karty sú uvedené v abecednom poradí:
Hrabová Roztoka
Drevený chrám Bazila Veľkého postavený v polovici 18. storočia.
Nová Sedlica
Drevený chrám Archanjela Michala postavený v roku 1745.
Šmigovec
Drevený chrám Nanebovstúpenia Pána postavený v roku 1775.
Topoľa
Drevený chrám Archanjela Michala postavený v roku 1700.
Uličské Krivé
Drevený chrám Archanjela Michala postavený v roku 1718.
Zboj
Drevený chrám svätého biskupa Mikuláša postavený v roku 1775.
V období od mája do októbra 1964 bol uskutočnený súpis hnuteľných pamiatok bývalého Humenského okresu. Zistené pamiatky boli následne na základe rozhodnutia školskej a kultúrnej komisie Okresného národného výboru v Humennom dňa 18. mája 1967 zapísané do štátneho zoznamu hnuteľných pamiatok Východoslovenského kraja. Pozrime sa teda bližšie, čo všetko bolo do štátnych registrov zapísané.
Hrabová Roztoka – Ikonostas a oltár (drevená, polychrómová architektúra s cárskymi dverami, štyri rady obrazov, tempera na dreve, pochádza z roku 1794, nad obrazmi a po stranách prorokov mušľový dekór, maľby čiastočne premaľované), Kríž procesiový, maľovaný z konca 18. storočia (polychrómové drevo, na vrchu zdobený vyrezávaným dekórom, maľby – Krst Krista v Jordáne, reverz Ukrižovaný, tempera na dreve), Truhlica (ľudová práca zo začiatku 19. storočia, drevo s rytým geometrickým dekorom, rozmer 65 x 47,5, v presbytári)
Nová Sedlica – Ikonostas a oltár (drevená, polychrómová architektúra, do ktorej sú vsadené tri rady obrazov, nadstavec s medailónmi prorokov je novší, obrazy – tempera na dreve, vo vyrezávaných polychrómových rámoch, pochádza z prvej polovice 18. storočia), Ikona svätého Michala archanjela z prvej polovice 16. storočia (tempera na dreve, rozmer 105 x 78), Ikona Posledný súd zo 17. storočia na stene pod chórom (scéna Posledného súdu byzantinizujúceho typu, v štyroch pásoch pod sebou), Ikona na plátne Kristus a apoštoli zo 17. storočia /Deesis/ (tempera na plátne, rozmer 310 x 96; spodná časť obrazu zničená), Ikona Madona s Ježiškom z polovice 18. storočia (tempera na dreve v hlbokom vyrezávanom ráme, rozmer 107 x 85); v lodi), Ikona svätého Michala archanjela z polovice 18. storočia (tempera na dreve v ráme lemovanom dvoma stĺpmi s vínnou révou, rozmer 95 x 65; v lodi), Ikona Madona z polovice 18. storočia (tempera na dreve, v ráme s božím okom a vínnou révou, rozmer 95 x 65; v lodi), Ikona Ukrižovanie zo začiatku 18. storočia (tempera na dreve s ornamentálnym nadstavcom; na stene nad ikonostasom), Ikona Madona s Ježiškom z polovice 18. storočia (tempera na dreve v hlbokom ráme lemovanom dvoma stĺpmi zdobenými vínnou révou, rozmer 110 x 80; v lodi kostolíka), Ikona Zvestovanie Panne Márii zo začiatku 18. storočia (tempera na dreve v ráme zdobenom nadstavcom s vajcovcom, pilastrami a vínnou révou a na spodku tabernákulom, rozmer 123 x 92; na ľavej stene lode), Obraz tabuľový Umučenie Pána v ľavom rohu datovaný 1843 (tempera na dreve, rozmer 243 x 180, po stranách hlavného výjavu scény z mučenia Krista; v lodi kostola), Zvon (klasicistický z roku 1811 s reliéfnym dekorom).
Šmigovec sa v registroch pamiatok z roku 1967 neuvádza.
Topoľa – Ikonostas a oltár (drevená, bohato vyrezávaná, plasticky zdobená architektúra s cárskymi dverami a štyrmi radmi obrazov, maľby – tempery na dreve z prvej polovice 18. storočia, architektúra i maľby premaľované), Ikona na plátne Deesis z konca 17. storočia (zo staršieho ikonostasu, kde pás apoštolov bol maľovaný na plátne, tempera na plátne, rozmer 460 x 90; pod chórom), Ikona Zvestovanie Panne Márii z prvej polovice 18. storočia (tempera na dreve v barokovom orámovaní s dvoma stĺpmi po stranách; na žertveníku), Ikona na oltári Snímanie z kríža z prvej polovice 18. storočia (tempera na dreve v hlbokom ráme s dvoma stĺpmi a nadstavcom; na oltári)
Uličské Krivé – Ikonostas a oltár (drevená, trojradová polychrómová vyrezávaná architektúra s cárskymi dverami a obrazmi, maľby – tempera na dreve z 18. storočia, na oltári ikona Pieta z 18. storočia – tempera na dreve, rozmer 85 x 63), Ikona s klejmou svätý Michal archanjel zo začiatku 16. storočia (tempera na dreve, rozmer 135 x 97, v tenkom klinovom ráme, po stranách a na spodku hlavného obrazu scénky zo života svätca), Ikona Kristus /Pantokrator/ začiatok 16. storočia (tempera na dreve vo vyrezávanom barokovom orámovaní, rozmer 135 x 88), Ikona svätý Mikuláš biskup zo začiatku 16. storočia (tempera na dreve, rozmer 105 x 51; v lodi), Ikona archanjel Gabriel zo 17. storočia (tempera na dreve v hlbokom orámovaní, rozmer 110 x 70; na pravej strane ikonostasu), Ikona s klejmou Madona zo začiatku 18. storočia (tempera na dreve po stranách so scénami zo života Krista a Panny Márie), Ikona Kristus učiteľ zo začiatku 18. storočia (tempera na dreve bez rámu), Ikona ukrižovanie pána zo 17. storočia (tempera na dreve, rozmer 117 x 80, zľudovelé postavy svätíc a žien), Obraz tabuľový Umučenie pána v ľavom rohu datovaný 1834 (tempera na dreve, rozmer 270 x 180, po stranách hlavného výjavu scény z umučenia Krista), Kríž procesiový – ľudová práca z roku 1821 (polychrómová drevorezba; 182, korpus 63), Zvon z roku 821 (s reliéfnym dekórom), Svietniky /2 kusy/ rokokové z druhej polovice 18. storočia (polychrómová drevorezba s dekórom rokaja; pred ikonostasom), Svietnik stojatý rokokový z polovice 18. storočia (kovaný s tepaným dekórom, skrutkovite nasadených sedem ramien s násadkami na sviece; v presbytári), Tanier z roku 1841 (striebro s rytým a tepaným dekorom Kalvárie a nápisom, priemer 13), Ikona na plátne Posledný súd /dve časti/ z konca 17. storočia (tempera na plátne, vrchná časť Súd, spodná časť Peklo; pribité na stene lodi).
Zboj – Ikonostas a oltár (celostenová dosková architektúra s cárskymi dverami, na ktorej sú v troch radoch pripevnené ikony v kartušiach, zdobené rokajovým dekorom, nadstavec pozostáva z medailónov prorokov pospájaných rokajovým dekórom, na oltári ikona Snímanie z kríža, tempera na dreve z konca 17. storočia v bohato vyrezávanom orámovaní s malým bohostánkom, toho času prenesené do múzea ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch)
Predmetom tohto článku nebolo zisťovanie, či sa spomínané pamiatky nachádzajú aj v súčasnosti na spomínaných miestach, ale skôr informovať o tom, aké predmety boli v 60. rokoch minulého storočia oficiálne považované za pamiatky. O tom, kde sa tieto pamiatky nachádzajú v súčasnosti snáď niekedy nabudúce…
Autor článku: Mgr. Ján Bocan