Okrem okresných lekárov, o ktorých sme písali pred týždňom, pôsobilo na území sninského okresu i niekoľko obvodných lekárov. Ešte v časoch monarchie sa v súvislosti s okresom Snina spomína niekoľko mien. Doposiaľ najstaršia zmienka, ktorú sa nám podarilo objaviť, sa týka mena Arnold Szepesi, ktorý pôsobil v Snine vo funkcii lekára od roku 1880. V neskoršom období je možné naraziť na zmienky týkajúce sa mena Elemír Áczel. Bol to hlavný lekár zdravotníckeho obvodu so sídlom v Stakčíne. Funkciu obvodného lekára vykonával od roku 1898.
V roku 1922 sa v rámci budovania česko-slovenskej administratívy v Humennom konali jazykové skúšky. Vysvedčenie o ovládaní slovenského úradného jazyka získal okrem Júliusa Durčinského (okresný náčelník) a Františka Müllera (štátny notár) aj Elemír Áczel, ktorý v roku 1923 odovzdal štafetu obvodného lekára Hermanovi Hoffmannovi, ktorý pôsobil v Snine pôsobil ako lekár už od roku 1916. Zdravotnícky obvod v Papíne bol na prelome storočí reprezentovaný lekárom Ambrózom Szkirpanom, ktorý v Papíne vlastnil príručnú lekáreň. Sídlom zdravotníckeho obvodu bola aj obec Ubľa. Z obdobia monarchie sa nám však nepodarilo objaviť žiadne zmienky týkajúce sa tam pôsobiacich obvodných lekárov. Obyvatelia Uble boli väčšinou lekármi sami-sebe a v prípade krajnej nutnosti navštevovali lekárov v neďalekom Veľkom Bereznom, nachádzajúcom sa na území dnešnej Ukrajiny.
Ambróz Szkirpán zomrel v roku 1925. Voľné miesto obvodného lekára obsadil Samuel Braun až v roku 1929. Ten po príchode do Papína obnovil činnosť lekárne. Bol židovského pôvodu a pochádzal z maďarského mesta Szeged. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1925 v Budapešti. Získaný maďarský diplom si v Česko-Slovensku nechal nostrifikovať v roku 1933. Jeho nástupný ročný plat činil 8000 korún. Čoskoro sa stal jedným z dvoch zástupcov okresného lekára Andreja Slávkovského. Druhým zástupcom okresného lekára bol už spomínaný Herman Hoffmann, narodený dňa 2. apríla 1874. Promoval v Budapešti v roku 1908 a funkciu obvodného lekára so sídlom v Stakčíne vykonával s ročným platom 9570 korún. Priatelia ho oslovovali Armin.
Vážený pán Armin Hoffmann sa nikdy nezastavil v našej krčme. Obvykle prišiel rovno do kuchyne, sadol si stále na rovnaké miesto a poprosil si domáci chlieb a domáce maslo. S chuťou sa najedol, prehodil pár slov, poďakoval a odišiel. Do dediny chodil na občasné pochôdzky za vážnymi pacientmi. Auto pred jazdou musel stále natočiť kľukou.
Jozef Barna (1924), Zemplínske Hámre
Keď ma bolel zub, išla som radšej za Hoffmannom ako za Slávkovským – toho som sa bála. Hoffmann bol veľmi citlivý, slušný a zdvorilý. Keď obchádzal pacientov v meste, zastavil sa u nás a s obľubou pil čiernu kávu z veľkej šálky. Deti nikdy nezabudol pohladkať po hlave.
Mária Kirňáková (1932), Snina
Herman býval v Snine spolu s manželkou Margitou, rodenou Weiszovou. Ich rodinný dom sa nachádzal blízko odbočky na Stakčín z bývalej hlavnej ulice, ktorá sa rozprestierala medzi rímskokatolíckym kostolom a železničnou stanicou. Hoffmannovci mali päť synov – Františka, Jozefa, Viktora, Gabriela a Ladislava. Boli židovského pôvodu. Margita zomrela mladá na tuberkulózu. Je pochovaná na židovskom cintoríne v Snine. Po dokončení vysokoškolského štúdia pôsobil po boku otca Hermana aj syn Gabriel. Miestni ľudia jeho meno komolili a väčšinou ho nazývali „Gabi Hochman“. Gabriel Hoffmann sa narodil 21. apríla 1907 v maďarskom meste Forró, kde jeho rodičia pred príchodom do Sniny istý čas pôsobili. Gymnaziálne štúdium v Užhorode ukončil dňa 8. júna 1926. Vysokoškolské štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe ukončil 8. apríla 1932. Promoval u profesora Radlického. V Snine začal pôsobiť v nasledujúcom roku.
Vyhlásenie autonómie Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky bolo jedným zo signálov poukazujúcich na neodvratnosť vojny. Vtedajší okresný lekár Andrej Slávkovský v snahe zmeniť prostredie po smrti syna sa spolu s manželkou Máriou odsťahoval bližšie k svojmu rodisku – do Spišskej Novej Vsi, kde pokračoval v lekárskej praxi. Na jeho miesto mal nastúpiť jeden z jeho zástupcov. V tom čase však východnú časť okresu Snina obsadili maďarské vojská a neobsadená časť okresu bola pričlenená k okresu Humenné, ktorý disponoval nemocnicou už od roku 1885. Hermann Hoffmann sa nevedel stotožniť s novovzniknutým štátom a presťahoval sa do Stakčína, kde na Maďarmi okupovanom území naďalej ordinoval. Zomrel 3. septembra 1944. Pochovaný je na starom cintoríne v Snine.
V období medzi svetovými vojnami pôsobil v zdravotníckom obvode so strediskom v Ubli Imrich Händler. Promoval v roku 1913 v Budapešti a funkciu obvodného lekára vykonával za ročný plat 8200 korún. Do jeho obvodu dočasne spadalo aj niekoľko obcí dnešného okresu Veľké Berezné, ktoré sú v súčasnosti súčasťou Ukrajiny. Na fotografii „recept“ vypísaný doktorom Händlerom – na odtlačku pečiatky text „M. U. Dr. Emerich Haendler, státní obv. lékař„. Vypisovanie receptov na takéto rôzne účtenky a lístky bolo bežné i v povojnových rokoch.
Na našej ulici žil pán Gejza Horňák spolu s manželkou. Kedysi pôsobil ako učiteľ v Stakčínskej Roztoke a istý čas aj ako poslanec za Agrárnu stranu. Ja som ho poznala už iba ako starého pána na pravidelných prechádzkach mestom. Raz sme sa tak s manželom prechádzali a stretli sme pána Horňáka, ktorý potreboval predpísať nejaké lieky. Manžel mu požadovaný recept vypísal rovno na mieste, priamo na jeho chrbte. Počas vypisovania sa starého pána opýtal na rok narodenia, no Horňák nikdy nechcel prezradiť, koľko má vlastne rokov – Pánko, napišce co chcece – znela jeho odpoveď.
Mária Harmaňošová (1927)
Mária Harmaňošová (1927) bola manželkou lekára Štefana Harmaňoša (1922 – 2002), ktorý začal vykonávať lekársku prax ako jeden z dvoch interných lekárov v meste Snina až v čase po druhej svetovej vojne.
Koncesovaná lekáreň s domovým číslom 332 stála pri rímskokatolíckom kostole v Snine a mala názov „U Svätého Štefana“. V roku 1915 sa jej majiteľom stal magister farmácie Árpád Csiszár (1861 – 1941), ktorý mal s manželkou Helenou syna Zoltána (1895 – 1942). Ten pokračoval v otcových šľapajách, vyštudoval farmáciu a po absolvovaní štúdia sa stal zodpovedným správcom spomínanej lekárne. Všetci traja sú pochovaní vedľa seba na starom cintoríne v Snine.
V kompetencii Česko-Slovenského Červeného kríža, ktorého miestny spolok bol v roku 1923 založený aj v Snine, bolo okrem iného i zriaďovanie ústavov rôzneho zamerania. Z tohto titulu v medzivojnovej Snine vznikla detská sociálno-zdravotná stanica. Jej činnosť bola zameraná na sociálnu, zdravotnú a právnu pomoc určenú predovšetkým deťom z chudobných rodín.
Autor textu: Mgr. Ján Bocan