V popoludňajších hodinách na Sviatok všetkých svätých sa v obci Ovčie (okres Prešov) konala slávnostná posviacka pamätníka venovanému rodákovi Martinovi Ondriášovi (1888-1967). Posviacku vykonal Vdp. Marek Hnat, správca farnosti Víťaz, pod ktorú obec Ovčie patrí. Pamätník vznikol pri príležitosti 50.výročia smrti tohto rodáka. Toto meno rezonuje najmä medzi skôr narodenými a životná cesta pána Ondriáša je pre väčšinu obyvateľov veľkou neznámou, a práve z tohto dôvodu bol pri tejto príležitosti prednesený aj životopis Martina Ondriáša.
Vdp. Marek Hnát počas svätenie pamätníka.
Martin Ondriáš sa narodil v Ovčom dňa 11. novembra 1888 rodičom Jánovi a Alžbete rodenej Jenčovej. Gymnaziálne štúdia strávil na evanjelickom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Kňazskú vysviacku prijal dňa 6. februára 1914 a stal sa tak prvým kňazom pochádzajúcim z obce Ovčie. Následne tri roky pôsobil ako kaplán v maďarskom Hernádnémeti, Trhovišti a Trebišove na Zemplíne. V roku 1916 nastúpil na kaplánske miesto do Sniny – mesta, s ktorým spojil takmer celý svoj život. Na jar roku 1919 vtrhli na Slovensko maďarské komunistické vojská a v tejto súvislosti bol v Bertotovciach zavraždený hermanovský farár a hrdý národovec František Majoch. Martin Ondriáš sa tak načas vrátil nazad do rodného kraja a tri roky pôsobil ako dočasný správca farnosti v Hermanoviach. Naspäť do Sniny sa vrátil roku 1921 už ako správca farnosti. Keďže v prvej svetovej vojne padol Martinov brat Štefan, jeho žena Helena ostala sama hospodáriť s piatimi deťmi. Aby jej pomohol, vzal štyri z nich – Štefana, Jána, Jozefa a Annu k sebe na faru a vychoval ich v Snine. Doma v Ovčom ostal iba syn Martin, neskôr zvaný „Pipkár“. V Snine bol Martin Ondriáš čulou postavou angažujúcou sa nielen v náboženskom, ale aj sociálnom, kultúrnom a politickom živote. Významne sa podieľal nielen na rozvoji farnosti, ale aj celého mesta. Keď boli v roku 1925 zakúpené do tamojšieho kostola tri nové zvony, jeden z nich uhradil z vlastných zdrojov. V roku 1938 zasa inicioval opravu vnútra kostola. Ako podielnik Roľníckej vzájomnej pokladnice sprostredkovával pôžičky chudobným roľníkom. V roku 1928 sa stal členom Okresného výboru a poslancom za mesto Snina. Okrem toho pôsobil aj ako člen predsedníctva a správneho výboru Okresnej starostlivosti o mládež. V roku 1941 sa stal predsedom Miestneho odboru Matice Slovenskej. To už vrcholili vojnové roky s celu svojou krutosťou. Napriek ťažkej a zložitej situácii dala doba vyniknúť aj ľudskosti. S menom Ondriáš sa totiž spája aj priateľstvo a obeta napriek odlišnému vierovyznaniu.
Stanislav Šimčík počas čítania životopisu Martina Ondriáša.
Martinov synovec Jozef, toho času strážmajster v Bratislave, ukrýval až do konca vojny vo svojom byte židovského spolužiaka zo Sniny – Ernesta Rosina, ktorý utiekol z Osvienčimu. Žiaľ Jozefov osud sa skončil tragicky – zahynul pri oslobodzovaní Bratislavy potom čo sa pokúšal doniesť vodu zranenému sovietskemu vojakovi. Skončením druhej svetovej vojny sa útrapy neskončili. Už o pár rokov neskôr sa k moci dostali komunisti, ktorí začali prenasledovať svojich triednych nepriateľov – medzi nimi i cirkevných predstaviteľov. V roku 1952 bol Martin Ondriáš predvolaný na miestny okresný úrad. Keďže to bolo len cez cestu od fary, vybral sa tam priamo od svojich milovaných včiel v papučiach a roztrhanej košeli. Keď prišiel k úradu, chytili ho príslušníci Štátnej bezpečnosti a zavliekli do auta. Nasledovalo vyšetrovanie a uväznenie v táboroch pre kňazov a rehoľníkov v Močenku a Pezinku. Po prepustení toho istého roku sa stál správcom farnosti v Černovej, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku. Záver života strávil v Prešove, kde dňa 9. septembra 1967 zomrel. Pochovaný je v Snine.
Rodinní príslušníci Martina Ondriáša pri pamätníku.
Pamätník bol vyhotovený podľa návrhu Ing. Juraja Grejtáka a tvorí ho žulová tabuľa s podobizňou rodáka a titulom „Prvý kňaz z obce Ovčie“, po ktorom nasleduje krátky životopis obsahujúci zásadné životné míľniky. Stavbu tohto pamätníka iniciovala rodina Ondriášova a lokálny historik Stanislav Šimčík, finančnú stránku projektu zabezpečila spomínaná rodina Ondriášova a príbuzné rodiny. Vďaka patrí taktiež Jánovi Bocanovi zo Sniny za poskytnutie fotografie a cenných informácií o živote Martina Ondriáša.
Autor článku: Stanislav Šimčík