Ostrieľaní krížovkári vedia, že „Strom Slovanov“ na štyri písmená, nemôže byť nič iné ako „LIPA“. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je to tak?
V apríli 1848 sa vo Frankfurte nad Mohanom konalo zhromaždenie demokraticky volených zástupcov členských štátov Nemeckého spolku, známe pod názvom Frakfurtský snem. Počas zasadania sa viedli spory medzi Malonemcami (zastávajúcimi koncepciu Nemeckého štátu bez Rakúska) a Veľkonemcami (zastávajúcimi koncepciu Nemeckého štátu vrátane Rakúska). Rokovanie skončilo síce fiaskom, pretože väčšina zástupcov nemeckých štátov odmietla uznať ríšsku ústavu a malonemecké riešenie, pričom kráľ Fridrich Wilhelm IV. odmietol prijať cisársku korunu a zhromaždenie sa fakticky rozpadlo, no počas tohto rokovania bolo za symbol veľkonemectva prijaté vyobrazenie duba. Germáni totiž dub považovali za svoj symbolický strom už od čias Keltov. Dubový porast v minulosti dominoval celej strednej Európe.
Ako reakcia na Frankfurtský snem bol v júni 1848 v Prahe usporiadaný historický prvý Slovanský zjazd, ktorého úlohou bolo zjednotiť všetkých Slovanov žijúcich v Rakúskej monarchii i mimo nej a prehĺbiť myšlienku sebaurčovania národov. Účastníkmi zjazdu boli delegáti vyslaní všetkými národnými snemami vtedajších národných hnutí. Na zjazde nechýbali ani Slováci. A práve počas Slovanského zjazdu bola za národný symbol Slovanov zvolená práve lipa. Išlo o reakciu na rozhodnutie Frankfurtského snemu, kde bol za symbol veľkonemectva zvolený dub. Prakticky od tej doby bol symbol lipovej ratolesti používaný naozaj často, napríklad v prípade vyobrazení u mincí, medailí, bankoviek, či poštových známok.
Termíny ako Lipa slobody alebo Lipa republiky sa používajú pre označenie pamätných líp vysadených v priebehu dvadsiateho storočia, predovšetkým pri príležitosti založenia prvej Česko-Slovenskej republiky. Otázka pamätných líp republiky nás zaujala. Začali sme zisťovať, či aj v Snine neboli pri príležitosti vzniku republiky vysadené nejaké lipy. Žiaľ, doposiaľ sme sa nedopátral k žiadnej informácii týkajúcej sa tejto témy ani na stránkach regionálnej literatúry, ani v poličkách archívov a v konečnom dôsledku ani vo výpovediach miestnych pamätníkov. Avšak, dopracovali sme sa k informácii, že v roku 1928 sninská samospráva pozitívnym spôsobom zareagovala na výzvu štátnych úradov, vo veci výsadby jubilejnej lipovej aleje venovanej desiatemu výročiu vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky.
Niekoľko stromov reprezentujúcich mladú lipovú aleju v blízkosti budovy niekdajšieho okresného úradu.
A teda jedna z veľkého množstva na území bývalej republiky vysádzaných lipových alejí bola preukázateľne vysadená aj v našom meste, v Snine. Aleja sa nachádzala v priestore medzi budovami rímskokatolíckeho kostola a okresného úradu. V súčasnosti je budova niekdajšieho okresného úradu sídlom územného spolku Slovenského červeného kríža. A niektoré z týchto pamätných líp by sa v parku pri rímskokatolíckom kostole mohli dokonca nachádzať aj v súčasnosti.
Autor textu: Mgr. Ján Bocan