V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna. Uhorsko nebolo ani vojensky ani hospodársky pripravené na vedenie dlhodobej vojny. Tretina poštových zamestnancov musela už v prvej fáze vojny narukovať a vykonávať spojové služby na frontoch a vo vojenských jednotkách v tyle frontu. Pre spoločnú rakúsko-uhorskú armádu uhorská poštová správa zriadila tri riaditeľstvá poľných pôšt a tri hlavné pošty, štyridsaťštyri poľných pôšt a tridsať záložných poľných pôšt.
Zhodou okolností sa mi do rúk dostali tri rovnaké pohľadnice s vyobrazením parnej píly v Stakčíne, odoslané prostredníctvom poľnej pošty českými vojakmi v mesiaci august roku 1915. Vždy ma zaujímalo, o čom si tak mohli vojaci na fronte písať so svojimi kamarátmi, rodičmi, či priateľkami. A z tohto dôvodu som si texty správ dovolil na tomto mieste uviesť. Od odoslania pohľadníc jednak ubehlo viac ako sto rokov, jednak text na pohľadnici si mohol prečítať každý, komu už toho času v procese doručovania pohľadnica prechádzala rukami. Sám odosielateľ si musel byť tejto skutočnosti vedomý, čiže nejde o žiadne prezrádzanie listového tajomstva.
„Milý Pepo! Zasílím Ti snímek z vesnice ve které jsme nyní na čas ubytovaní. Ovšem, že dnes bys marně hledal zdejší továrnu na parkety v práci. Tá docela jinak vypadá než jako ji zde vidíš. Kol dokola kam oko vidí jen stráně Karpát porostlé listnatými lesy. Pozdrav za všechny zasílá Horák.“
„Drazí rodiče! Přijměte ode mě úctivý pozdrav a vzpomínku jakože i dík za zaslané peníze které jsem včera t. j. 31. 7. řádně obdržel. Dopisu jsem však dosud neobdržel. Zasílám Vám tuto obrázek jediný to snímek na zdejší vesničku. Jest to, pohled na parní pilu, jež jest spolu s mlýnem a elektrárnou. Nyní jest zpustošeno všechno. V době, kdy se zde bojovalo byly stroje jednak vyklizeny, jednak zničeny a celá budova sloužila za nemocnici. Ják vidno jest zde krajina krásná, hornatá. Dobře nám zde tráví!“
„Zasílám Vám poslední pozdrav z Takcsány. Obrázek ukazuje část bojiště. Z čísla 3 přišli Rusi na číslo 2, na čísle 1 byli naši a na čísle 4 nad továrnou byli nedokončeny naše dekunky. S pozdravem Ruda.“
Budova parnej píly v Stakčíne v čase pred prvou svetovou vojnou.
Väčšina zásielok odosielaných poľnou poštou prechádzala cenzúrnou komisiou, ktorej členovia posudzovali vhodnosť alebo nevhodnosť jej obsahovej náplne. Aj z textov, ktoré prešli cenzúrou je však možné mnoho informácií priamo vyčítať alebo prípadne dodatočne vydedukovať. Staré pohľadnice nemusia nutne dopĺňať neúplnú predstavu o miestnej topografii a prostredníctvom svojej obrazovej strany odpovedať na otázky typu: Na ktorom mieste v minulosti stála určitá budova?; Kadiaľ viedla cesta?; alebo dokonca, Aké stromy rástli v tej-ktorej lokalite?, ale umožňujú nám nazrieť do histórie omnoho komplexnejším spôsobom. Skrz ne dokážeme odhaliť mená ľudí, ktorí tu v minulosti pôsobili alebo tadiaľto prípadne iba prechádzali a pochopiť ich vzájomné vzťahy s ľudmi, ktorým pohľadnice odosielali. Na pohľadniciach, ktoré reálne prešli poštou, môžeme navyše objavovať a skúmať naznačené poštové úkony a nazrieť tak do fungovania poštovej správy v dobách minulých. Dovolím si preto tvrdiť, že dobové pohľadnice sú neoceniteľným historickým dokumentom a zdrojom poznania.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan