Po skončení prvej svetovej vojny bolo územie Rakúsko-Uhorska rozdelené medzi nástupnícke štáty. Dňa 28. októbra 1918 bola v Prahe vyhlásená Česko-Slovenská republika. Po prijatí Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, boli na území dnešného Slovenska organizované ľudové zhromaždenia. Napríklad na jednom takomto zhromaždení uskutočnenom dňa 4. novembra 2018 v Snine vystúpila na pódium Katarína Stanková a vyzvala prítomných, aby sa hlásili za pripojenie k Česko-Slovenskej republike. Významnú úlohu v procese pripojenia Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku zohrala Americká národná rada Uhro-Rusínov, tvorená významnými rusínskymi emigrantmi v Spojených štátoch amerických. Diplomatickú iniciatívu vo vedení Americkej národnej rady Uhro-Rusínov vyvinul právnik Grigorij Žatkovič, ktorý v decembri 1918 rokoval s americkým prezidentom Woodrowom Wilsonom a zástupcom Česko-Slovenskej národnej rady Tomášom Garrigueom Masarykom o pripojení Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku na báze autonómie.
Na domácej politickej scéne Podkarpatska sa však situácia skomplikovala. Snahou maďarskej vlády bolo zachovať celistvosť Uhorska. Taktiež domáci rusínski aktivisti boli názorovo nejednotní, čo sa prejavilo vznikom viacerých národných rád s piatimi odlišnými štátoprávnymi koncepciami – s orientáciou na Maďarsko, Rusko, Ukrajinu, Česko-Slovensko a na utvorenie samostatného štátu. Napokon najväčšiu podporu získal návrh autonómie v rámci Česko-Slovenska. Maďarská iniciatíva za zachovanie celistvosti uhorského územia však predstavovala permanentnú hrozbu pri uskutočňovaní tohto smelého plánu. Z tohto titulu bolo dohodovými mocnosťami nariadené obsadzovanie Podkarpatskej Rusi česko-slovenským vojskom, ktoré začalo dňa 12. januára 1919 príchodom 31. česko-slovenského pluku do Užhorodu. K pričleneniu Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku došlo na základe odhlasovania Ústrednou národnou radou Karpatských Rusínov v Užhorode dňa 8. mája 1919. K definitívnemu vyriešeniu situácie na diplomatickom poli došlo podpísaním Saintgermainskej mierovej zmluvy dňa 10. septembra 1919.
Koncom augusta 1919 prebehlo prvé sčítanie ľudu v Česko-Slovensku. Jeho výsledky boli publikované v typografickom lexikóne s názvom Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919. V tomto dokumente je Snina uvedená ako sídlo VIII. slúžnovského okresu. K slúžnovskému okresu patrilo aj 16 obcí, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na území Ukrajiny. Išlo konkrétne o obce Veľké a Malé Berezné, Verchovina Bystra, Domašin, Kňagiňa, Kostriny, Lubňa, Myrča, Siľ, Stričava, Stará a Nová Stužica, Užok, Volosianka, Zahorb a Zavosina. Tieto obce boli na základe mierovej zmluvy priradené k Slovensku, ale v dobe sčítania ľudu sa nachádzali v administratívnej správe Podkarpatskej Rusi. Oproti slúžnovskému okresu z čias pred vznikom Česko-Slovenska, sa v pôsobnosti VIII. slúžnovského okresu nenachádzali obce Vyšná a Nižná Jablonka, Nechválová Polianka, Papín, Telepovce (dobový názov obce Osadné) a Zubné. Tieto boli prinavrátené okresu Snina až v roku 1923, kedy bolo územie Slovenska rozdelené do šiestich žúp. Hranice novovzniknutých žúp na Slovensku nekorešpondovali s hranicami historických žúp v bývalom Uhorsku. Ich územný rozsah bol spravidla väčší, preto boli označované ako veľžupy. Slúžnovský okres Snina zanikol a vznikol nový okres Snina.
Hranice severovýchodnej časti okresu Snina na mape z roku 1924.
Napriek tomu, že nový župný systém bol zavedený iba na území Slovenska, číselné označenie veľžúp ostalo pôvodné. Kvôli pridelenému poradovému číslu dvadsať sa Košická župa, do ktorej bol začlenený aj novovzniknutý okres Snina, formálne označovala ako Župa XX. V roku 1927 bol schválený zákon, ktorý zásadným spôsobom zmenil organizovanie územnej správy na Slovensku. Župné zriadenie bolo zrušené a nahradilo ho zriadenie krajinské. Slovensko bolo vyhlásené za krajinu spravovanú Krajinským úradom. V čele Slovenskej krajiny stál krajinský prezident. Hranice z roku 1919 medzi územím Slovenska a Podkarpatskej Rusi stanovené Najvyššou radou Mierovej konferencie prestali vyhovovať potrebám novej česko-slovenskej administratívy. Z tohto dôvodu bolo pod správu Podkarpatskej Rusi zahrnuté slovenské územie obsahujúce 32 obcí (z toho 16 sa dovtedy nachádzalo v správe okresu Snina a 16 v správe okresu Sobrance).
Autor článku: Mgr. Ján Bocan