Koho je možné považovať za hrdinu? Pojem „hrdina“ je možné interpretovať na tisíce spôsobov. Juraj Šebo má v tom jasno. Vo svojej najnovšej (momentálne pripravovanej) knihe s názvom Útek z pekla predstavuje hneď dvoch hrdinov – Poliaka Czeslawa Mordowicza a Slováka Ernesta Rosina, zhodou okolností rodáka zo Sniny. Pri tejto príležitosti sme si s Jurajom dovolili urobiť krátky rozhovor:
Čo alebo aké okolnosti ťa viedli k napísaniu knihy práve s tematikou úteku z pekla Osvienčimu?
Nejaký múdry človek povedal, že kto sa z dejín nepoučil, musí si ich zopakovať. Dnešná doba nasvedčuje tomu, že to zopakovanie je nanajvýš aktuálne. Mládež nepozná históriu, Kotlebove preferencie rastú, treba s tým niečo robiť. Obzvlášť naliehavo by poučenie z dejín malo oslovovať mladú generáciu, ktorá príliš podlieha tlakom okamihu a často zabúda, že na väčšinu otázok odpovede už existujú, stačí len vedieť, kde ich hľadať. Nestačí posielať mládež do Osvienčimu. Holokaust, podobne ako komunizmus, je pre mladú generáciu nezaujímavý. Skôr ich zaujímajú osudy konkrétnych ľudí spojených s touto témou, či už v literatúre alebo vo filme (Schindlerov zoznam, Soffina voľba a podobne). To, že traja Slováci dokázali nacistické peklo nielen prežiť, ale z neho utiecť, dostať sa na Slovensko a napísať o ňom Správu, ktorá zmenila dejiny, je v niečom predsa len silnejšie než suchá, historická kapitola o holokauste. Život Ernesta Rosina je príbehom obyčajného muža, ktorý prežil neobyčajný život a ktorého skutočný príbeh je spätý s historickými udalosťami, na ktoré by možno mnohí radi zabudli, ale ktoré by mali ostať v pamäti národa, aby sa už nikdy nezopakovali.
Ernest Rosin pochádzal zo Sniny, taktiež jeho rodičia mali korene v sninskom okrese. Ide teda o významnú osobnosť nášho regiónu. V čom podľa teba spočíva podstata toho, že sa jeho činom pripisuje medzinárodný význam?
Prvú správu o skutočnom stave vecí priniesli Vrba s Wetzlerom. Rosinova a Mordowiczowa odvaha umožnila získať v máji v roku 1944 ďalšie informácie o vraždení Židov v koncentračnom tábore Osvienčim. Bolo to pokračovanie i potvrdenie predchádzajúce správy od Wetzlera a Vrbu. Niektorí historici pripisujú ich správe väčšiu váhu ako správe Vrbu a Wetzlera. Rosin s Mordowiczom neušli len s cieľom zachrániť seba, ako niekoľko odvážnych Židov pred nimi, chceli zachrániť iných – v prvom rade maďarských Židov. Svoju prácu odviedli perfektne, nemohli za to, že tí ktorí mali na základe správy jednať, tak neurobili.
Rosina si poznal osobne. Kedy si ho spoznal a ako si vnímal tohto človeka?
Rosin bol priateľom môjho otca, často k nám chodieval a mám naňho veľa detských spomienok z ktorých vyplýva, že Arnošt Rosin bol skromný človek z mäsa a kostí. Vôbec mi nepripadal ako nejaký hrdina, ktorému sa ako jednému z mála podarilo utiecť z Osvienčimu a poskytnúť tak svetu pravdivý obraz o tom, čo sa tam deje.
Ako dlho si sa venoval písaniu a kedy by sa mala kniha objaviť na pultoch kníhkupectiev?
Knihu nosím v hlave už dlhší čas. Mal som rozrobené iné projekty, tak som sa s ňou neponáhľal. Znovu ma nakoplo, keď som sa vrátil nedávno z burzy na Interi. Vietnamci ponúkali tričko s Kotlebom a predajca militárií mal vyložený zarámovaný obraz Hitlera. ČO SA TO DEJE? VRACIAME SA SPÄŤ? História, ktorá sa tak strašne rada špirálovito opakuje, hrozí, že sa zasa stane súčasnosťou. Možno s inými obeťami, ale s rovnakým scenárom. Treba s tým niečo urobiť. Tak som sa dal do napísania knihy o Arnoštovi Rosinovi. Z môjho pohľadu to bol hrdina. Nemáme na Slovensku toľko tých pravých hrdinov, aby sme na nich mohli zabúdať. Ak všetko dobre pôjde, tak by sa kniha mala dostať na vianočný trh.
Keď sme nadviazali spoluprácu, rozprávali sme sa o tom, že by si knihu prišiel pokrstiť do Rosinovho rodiska – do Sniny. Stále to platí?
Platí. A akú máš o tom predstavu?
Čo ja viem? Predbežne by som o svojej predstave vedel povedať asi toľko, že sprievodné podujatie by mohlo prebiehať pod hlavičkou zberateľského klubu, ktorý v Snine funguje už niekoľko rokov. Ernesta Rosina spolu s Jozefom Ondriášom, o ktorých som už v minulosti napísal článok s názvom Zabudnutí hrdinovia starej Sniny (bol uverejnený taktiež v Sninských novinách číslo 15 zo dňa 10. apríla 2017), by sme mali záujem nominovať na Cenu mesta Snina in memoriam. Prípadne by nebolo od veci zriadiť týmto sninským osobnostiam nejakú stálu expozíciu obsahujúcu fotografie a základne informácie o ich činoch. Dokonca sme už začali v tomto smere niečo pripravovať… Na samotné uvedenie knihy do života by možno nebolo zlé pozvať aj nejaké známe osobnosti z regiónu a podobne. Môže byť? 🙂
Predbežný návrh obálky pripravovanej knihy.
Juraj Šebo (1943) je autorom vyše desiatky populárnych knižných titulov, narodil sa a žije v Bratislave. Prakticky celý život pracoval na pošte, vydávať knihy začal až na dôchodku. Písanie sa stalo jeho drogou. Je priaznivcom rockovej hudby, spolupracoval na televíznom seriáli Slovenský bigbít.
Autori článku: Ján Bocan a Juraj Šebo