Pri vstupe do Mestského kultúrneho strediska v Snine sa nachádza nástenka s názvom „Pamätáte sa?“, na ktorej sú umiestnené staré fotografie týkajúce sa kultúrnych podujatí, v minulosti uskutočnených prevažne na pôde niekdajšieho závodného klubu. Medzi nimi sme objavili fotografiu z natáčania rozhlasovej humoristickej relácie Maratón. Pamätáte sa ešte na Ma-ra-tóóón? Týždenník úsmevného slova a populárnej hudby z košického rozhlasového štúdia patril medzi najobľúbenejšie rozhlasové relácie. Humoristická relácia Maratón sa začala vysielať 8. januára 1966. V decembri 1984 bola silvestrovská nahrávka Maratónu natočená práve v Snine. Do kroniky závodného klubu boli koncom roka vpísané tieto riadky:
Počas natáčania bolo možné dvojici humoristov položiť otázku, na ktorú mali vtipne zareagovať. Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Do prvého radu boli posadení vopred vybraní ľudia, ktorých úlohou bolo položiť otázku.
Asi týždeň pred ohláseným natáčaním ma vtedajšie vedenie ZK ROH Vihorlat oslovilo s ponukou na prednesenie otázky humoristom počas verejnej nahrávky. Bol som prekvapený tým, že otázku som si nemal sám pripraviť, ale že mi bude doručená na papieriku. Papierik s otázkou, ktorej znenie si už žiaľ nepamätám, som obdržal tesne pred započatím nahrávania v kinosále ZK ROH Vihorlat. Všetkých nás predurčených čítať otázky posadili do prvého radu. Spomínam si, že okrem mňa tam sedeli ľudia ako dnes už nebohá pani Otília Balogová, jej manžel a ďalší… Keď sa na to tak retrospektívne pozerám, môžem povedať, že kultúra tohto druhu v danej dobe mala dominantnú pozíciu v živote obyvateľov mesta, čo sa odzrkadľovalo na večne preplnených sálach…
Anton Vass
Anton Vass v bielom svetri počas natáčania relácie Maratón v Snine.
Dňa 7. októbra 2008 Peter Gažo zomrel a Jánovi Kadovi pripadla úloha za nich oboch „dobehnúť Maratón“ do konca. Poctu Petrovi Gažovi vzdalo Rádio Regina v sobotu 18. októbra päť minút po dvanástej. A takto nejako sa skončilo vysielanie humoristickej relácie, ktorá s prestávkami zabávala tisíce ľudí po dobu viac ako 40 rokov.
Česť jej pamiatke!
Autor článku: Mgr. Ján Bocan