Dňa 29. mája 2021 bola uvedená do života publikácia s názvom Medzi troma hranicami: Falšovanie bankoviek na východe Slovenska. Ide o útlu publikáciu mapujúcu falšovateľskú aféru zo začiatku 30. rokov minulého storočia, ktorej sa zúčastnili aj občania Sniny. Publikácia obsahuje tri prílohy týkajúce sa Vihorlatských vrchov, ktoré budeme na tomto mieste vo forme článkov postupne uverejňovať. Táto je v poradí druhá.
Pri výstupe na Sninský kameň, v smere od obce Zemplínske Hámre, nemožno cestou na vrchol minúť sedlo nesúce názov Tri tably. Križuje sa tu cesta na Sninský kameň s cestou na Morské oko. Na tomto mieste sa nachádza travertínový monument s vysokým obsahom aragonitu, ktorý je umeleckým stvárnením starej Vihorlatskej povesti o vzniku Sninského kameňa. Povesť hovorí o tom, že deväť diablov (osem mladých a jeden starý), nieslo skalu na vrchol hory. Všetci ju držali iba na malíčku. Keď už boli vo výške 1000 metrov, starý čert vytiahol spod skaly prst, tá spadla a rozlomila sa na dve časti, ktoré tu stoja dodnes. Nasledujúce riadky boli zostavené na základe rozprávania akad. mal. Andreja Smoláka a Ing. Jozefa Gajdoša:
Teraz si už nespomeniem počas ktorého ročníka Medzinárodného výtvarného festivalu to bolo (Poznámka redakcie: Išlo o 12. medzinárodný výtvarný festival Snina 2005). Ale jasne si pamätám, ako som išiel na Spiš, kde som kúpil travertín, ktorý som nechal priviesť do Sniny. Na festivale bol prítomný Ladislav Staňo, sochár z Valalikov pri Košiciach. A práve on zakúpený travertín pretvoril do podoby sochy, ktorá bola umiestnená v exteriéri hneď vedľa galérie. Marián Matús, majiteľ miestnej káblovej televízie ma poprosil, aby som pre túto sochu našiel nejaké vhodnejšie miesto. Vraj nie je najvhodnejšie vystavovať sochu čerta v centre mesta. A tak, keď som sa neskôr rozprával s Jozefom Gajdošom, vtedajším starostom obce Zemplínske Hámre, sľúbil mi, že pre sochu nájde oveľa lepšie miesto. A ani sám neviem kedy a socha bola pri Troch tablách. Socha bola vytvorená pod vplyvom legendy, ma názov Čertík Dobrodinec a viaže sa k nej viacero legiend týkajúcich sa vzniku Sninského kameňa.
Jeden z mojich dedov mi raz rozprával povesť, v ktorej sa dvaja čerti stavili. Jeden z nich povedal tomu druhému: „Ja toť kamiň na madzilniku prenesu – ja ten kameň na malíčku prenesiem“. Čert si kameň naložil na malíček a ako s ním kráčal, kameň sa prelomil a spadol na zem. A tak vznikol Veľký a Malý Sninský kameň.
A keď som raz na Gazdorani pásol kravy namiesto svojej babky, uvidel som tam takú priehlbinu. Druhý z mojich dedov sa ma opýtal, či dovidím až na Sninský kameň a či vôbec viem o tom, že niekedy sa ten kameň nachádzal v jame na Gazdorani. Raz vraj tadeto kráčal čert a o tento kameň zakopol. Veľmi sa preto rozohnil a kameň odkopol na miesto, kde sa nachádza dodnes.
A počul som aj povesť o tom, že Lucifer prikázal čertíkovi, aby vyliezol na horu, vzal Sninský kameň a hodil ho do Morského oka. Lucifer chcel totiž vodami Morského oka vytopiť ten národ spevavý – národ, ktorý žil v okolí Vihorlatských vrchov a spievaním ľudových piesní mu liezol na nervy. Čertíkovi však tunajších chudobných ľudí prišlo ľúto, započúval sa do ich piesní, oprel sa o skalu a zaspal. Zobudil sa až vtedy, keď kohút zakikiríkal. A vtedy si uvedomil, ze Luciferovo prianie už nemôže splniť, pretože podla čertovských zákonov sa príkazy Lucifera musia splniť v priebehu jedného dňa bez akéhokoľvek prerušenia.
Akademický maliar Andrej Smolák
Existuje povesť, ktorú som sa dozvedel od svojich predkov. Neviem z akého dôvodu, ale smerom od Vihorlatu kráčal čert, ktorý mal na pleciach vyložený obrovský balvan. Cestou bol unavený natoľko, že už nevládal ďalej. Chcel si preto ešte pred západom slnka odpočinúť, pretože keď slnko zapadne, čerti strácajú svoju moc. Nesený kameň zložil z pliec približne v miestach Troch tabiel, ustlal si tam a zaspal. V ceste pokračoval až na druhý deň, kedy balvan vyniesol na miesto, kde sa nachádza aj v súčasnosti. A prečo vlastne tu ten balvan vliekol? Jedni hovoria, že čert chcel mať výhľad na celé širočizné okolité údolie. Iní vravia, že nesený balvan chcel zhodiť do Morského oka a vyliať tak z neho všetku vodu. Kto vie, čo z toho je pravda?
Každopádne táto legenda mi vnukla nápad umiestniť sochu čerta na turisticky frekventovanom mieste – pri Troch tablách. Ťažká travertínová socha bola pôvodne umiestnená v pomerne nevýraznom priestranstve vedľa Galérie Andreja Smoláka, prakticky hneď pri budove mestského úradu v Snine. Nebolo to pre ňu najvhodnejšie miesto. Raz, keď som sa s Andrejom rozprával, navrhol som mu, že pre sochu nájdem oveľa lepšie miesto. Andrej mi teda sochu daroval s podmienkou, že ju vystavím na dôstojnejšom mieste. A tak socha poputovala k Trom tablám. Zabezpečoval som prevoz i samotnú inštaláciu sochy. V Snine sme sochu pomocou žeriavu naložili na traktor. Samozrejme sme si boli vedomí toho, že na mieste určenia ju budeme musieť vyložiť ručne. A tak sme na Troch Tablách vytvorili taký „valník“ – akýsi podklad, na ktorý sme sochu z vlečky traktora zložili a premiestnili na vopred pripravené miesto. Bolo to v jeseni 2012 a pri skladaní a umiestňovaní pomáhalo asi dvanásť mocných chlapov.
Ing. Jozef Gajdoš
Ľudská obrazotvornosť nepozná hraníc a skalné bralá Vihorlatských vrchov sú opradené množstvom povestí. Duchovnou súčasťou kultúry každého národa je démonológia, ktorá svojimi koreňmi siaha do dávnych, ešte pohanských čias. Nositeľmi deja démonologických povestí sú najčastejšie nadprirodzené bytosti ako napríklad víla, zmok, vodník, čert, striga alebo človek so zázračnými schopnosťami. Tento typ povestí patrí pravdepodobne k najstarším prejavom ľudovej prózy, v ktorej ostali zachované názory a predstavy o príčinách prírodných javov a o súžití človeka s prírodou.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan